Cesta od nápadu po realizáciu zámeru a konkrétne výsledky býva často náročná a tŕnistá. Iba jedinci s talentom, zápalom pre vec a dostatočnou vôľou doťahovať veci do konca sa dopracujú k úspešným výsledkom. Medzi takých určite patrí Maťo Brtko, ktorý sa so svojim black metalovým projektom BERSTUK prepracoval od one man show až po plnohodnotnú kapelu, ktorá brázdi koncertné pódiá a postupne si získava svoje publikum.
Berstuk je na scéne niečo cez 3 roky, nahrávka “Keď Korene Vyrašia” vyšla približne pred rokom. Pôvodne bola kapela tvoj sólo projekt, album si nakoniec zrealizoval spolu so spevákom Peťom Šimčákom. Aktuálne už pôsobíte ako plnohodnotná kapela s piatimi členmi. Skús viac priblížiť celý proces vzniku a vývoja skupiny od prvopočiatkov až do dnešnej podoby. Kto dnes tvorí BERSTUK?
Berstuk začal tak, že ma prestalo baviť hrať v nefunkčných kapelách a spoliehať sa na iných ľudí, preto som začal robiť hudbu sám. Žáner som si nejak nevyberal, vedel som, že chcem robiť niečo ako black metal, no nechcel som robiť “trve kvlt” klepačky, ale niečo viac melodické a s nejakým “vyšším” zámerom ako len škriekať o satanovi. Začal som teda prvé nahrávky nahrávať na mobil, keďže som bol vtedy ešte len na strednej škole a na nič lepšie som nemal, a tie som potom dával dokopy aj s bicími, ktoré som si naprogramoval. Takto som to robil až kým nevyšlo demo “Vláda rukou smrti”, ktoré je na našom youtube. Potom som si kúpil mikrofón a naďalej som pokračoval týmto štýlom. V procese tvorenia debutového albumu som spoznal Peťa, ktorému sa moja tvorba páčila. Povedal, že by chcel kapelu a ponúkol sa mi na post speváka s tým, že pozná ľudí, s ktorými by sme mohli založiť aj plnohodnotnú kapelu. Po zvážení mojich vokálnych schopností som neváhal a pozval ho na nahratie svojich vokálov na debutový album. Po nahratí ma teda zoznámil aj so zvyškom kapely a po prestriedaní pár členov sme konečne našli stálu zostavu. Naučili sme sa piesne z albumu, ten sme potom vydali a začali sme zháňať koncerty, aby sme ho nejako mohli odprezentovať naživo. Momentálne pomaly pracujeme už na druhom albume s tým, že doňho nejakým štýlom prispeje už každý člen kapely.
Debut “Keď Korene Vyrašia” vzbudil vcelku pozitívne reakcie. Nahrávka znie sviežo a čerstvo hoci z nej cítiť old school black a hudbu spestrujú zložitejšie postupy a zaujímavé melódie. Autorom hudby si ty, rovnako si aj všetky nástroje na album nahral sám. Čo bola tvoja hlavná inšpirácia pri tvorbe hudobnej zložky? Cítiš vo vašej hudbe vplyv svojich obľúbených kapiel alebo muzikantov? Ako si pristupoval k tvorbe zvukovej podoby nahrávky?
Moja hlavná inšpirácia pri tvorení hudby bola určite práve potreba tvoriť. V podstate som ani poriadne nevedel čo robím, prišlo to skôr samo. Ja som iba vedel, ako chcem, aby to znelo a spravil som to tak. Určite ma pri tvorbe hudby podvedome ovplyvnili moje obľúbené kapely a hudba, ktorú som v tej dobe počúval, nikoho som sa ale nesnažil napodobniť alebo kopírovať, chcel som, aby to bolo moje. Celá tvorba, či už hudobne alebo technicky, bola úplne amatérska, bez poznania hudobnej teórie a techniky potrebnej na nahrávanie a post-produkciu, som sa do toho pustil. Pred zosilňovač som postavil lacný mikrofón a nahral som strunové nástroje. Bicie som naprogramoval a všetko to dal dokopy v Audacity (najhorší program, aký som si mohol vybrať), potom Peťo naškriekal svoje vokály. Preto na nahrávke niekedy aj počuť veci, ktoré by tam nemali vôbec byť, nevedel som čo robím, ale chcel som to robiť.
Texty sú na nahrávke väčšinou veľmi dobre zrozumiteľné, čo je u extrémne metalových kapiel skôr výnimka. Bol to z tvojej strany zámer?
Po tom, ako som sám seba vyhodil z miesta vokalistu a nechal to na Peťa som pochopil, že to bolo veľmi správne rozhodnutie. Tie texty som písal preto, aby ich bolo počuť a rozumieť, chcel som v nich vyjadriť svoj názor a pocity. Zámer to ale od začiatku teda nebol, bola to len taká šťastná náhoda.
Ešte chvíľu zostaňme pri textoch. Metalových kapiel, spievajúcich v slovenčine v poslednom čase pribúda, hoci stvoriť dobre znejúci a ešte aj obsahovo kvalitný text v našom jazyku nie je vôbec jednoduché. Ako tvoje texty vznikajú? Tvoríš ich do hotovej hudby alebo ich píšeš nezávisle na hudbe?
Texty sa vyvíjajú od toho, ako sa práve cítim alebo od toho, čo sa deje v mojom okolí a vo svete. Tiež ale robíme aj texty, ktoré sa týkajú histórie a niekedy zachádzajú až do fantasy. Počas tvorenia som vždy najprv napísal text a podľa neho tvoril hudbu a doteraz to tak aj robím. Na našom debute sú ale aj výnimky a to “Nav” a “Povstaň mŕtvy ešte raz”, v týchto piesňach vznikla najprv hudba a texty až potom. Práve pre tieto dve skladby na debutovom albume spravil texty Peťo, ktorý si radšej najprv vypočuje hudbu a podľa nej napíše text.
Kde ste album nahrávali a ako si bol s procesom nahrávania a produkcie spokojný?
Album sme nahrávali u mňa doma v Likavke. Ako som už vyššie spomenul, proces nahrávania bol veľmi amatérsky no vtedy som bol so svojimi schopnosťami nadmieru spokojný vzhľadom na podmienky. Teraz už ale viem, že aj v takýchto domácich podmienkach sa to stále dá spraviť lepšie a jednoznačne by som niektoré veci zmenil, ale možno práve v tom je to čaro nášho debutu.
Za posledný rok ste boli koncertne celkom aktívni. Ako vnímaš živé prezentovanie vašej hudby? Ktorý koncert bol pre teba najlepší a prečo?
Jediná vec, ktorá mi vadila keď som začal tvoriť hudbu sám bolo práve to, že som vedel, že ju nikdy nebudem môcť poriadne hrať naživo. To sa ale zmenilo a som za to veľmi rád, koncertovanie ma ohromne baví a tiež to má veľkú zásluhu na tom, ako moc v povedomí ľudí sme. Najradšej by som koncertoval kľudne aj každý večer. Náš najlepší koncert za mňa bol pravdepodobne náš druhý, bola to akcia ktorú sme robili my v Ružomberku v Novom Korze. Prišlo veľa ľudí, veľa kamarátov a známych, my sme mali konečne poriadny setlist a atmosféra bola úžasná, ako aj kapely ktoré sme pozvali.
Pri živom prevedení vašej tvorby na koncertoch používate pre black metal typický warpaint. Ako si si ty vytvoril svoj motív na warpaint?
Vychádzal som z toho aké máme logo a album cover, keďže máme všetko spravené z “koreňov” tak som si spravil aj svoj corpse paint na ten štýl a robím ho tak aj ostatným v kapele.
Ako si spomínaš na svoje hudobné začiatky? Čo alebo kto ťa priviedol k metalovej hudbe? Prečo si sa rozhodol, že nezostaneš iba pasívnym poslucháčom a pustíš sa do aktívnej hudobnej tvorby?
K tvrdšej hudbe ma určite trochu priviedli moje staršie sestry, no k metalu som si už našiel cestu sám. Prešiel som asi takú bežnú hudobnú cestu ako každý človek, čo počúva metal. Začal som od mainstreamových kapiel rôznych subžánrov a dostal sa až ku kapelám, čo skoro ani nie sú na internete. Od kedy som začal počúvať gitarovú hudbu a videl prvé videá koncertov kapiel som chcel gitaru a chcel som niekde hrať. Potom sestra domov doniesla španielku ktorú som si privlastnil a neskôr som na Vianoce dostal vytúženú elektrickú gitaru, na ktorej hrávam dodnes. Už po naučení sa prvých pár pesničiek som začal robiť svoje vlastné akože “riffy” a “melódie”. Strašne ma to bavilo a odvtedy som chcel kapelu.
Súčasná doba je pre potenciálnych muzikantov asi najprajnejšia za celú históriu. Hudobné vybavenie je dostupné za pomerne slušné peniaze, na internete sa dá nájsť množstvo voľne dostupných videí s inštrukciami pre začínajúcich hudobníkov, tutoriály pre konkrétne skladby sú tiež ľahko dostupné. Stačí už “iba” čas a pevná vôľa kombinovaná so zápalom a záujmom. Čo by si poradil niekomu, kto by rád začal s hrou na hudobný nástroj a tvorbou metalovej hudby?
Zo začiatku tomu treba určite dať všetok svoj voľný čas alebo minimálne jeho väčšinu, možno si nájsť aj nejakého súkromného učiteľa na pár hodín, aby prešiel nejaké hudobné základy, to ušetrí dosť času a chýb v hraní. Internet dnes ale už vie všetko, čiže bohate stačí pozerať inštruktážne videá a čítať nejaké články, naučiť sa taby a hrať pesničky, ktoré dotyčného bavia. S tvorbou je to trochu zložitejšie, pre mňa určite platí, že treba mať nejakú víziu a dôvod tvoriť. Tvoriť sám je ale určite ľahšie, nikto ti do toho nekecá a môžeš bez obmedzení vyjadriť hocičo, čo chceš, teda pokiaľ sa vieš a chceš naučiť aj ostatné prvky, ktoré do kapely patria. S kapelou to chce hlavne veľa trpezlivosti a kompromisov a potom keď to už funguje to je na nezaplatenie.
Ako vnímaš slovenskú metalovú undergroundovú scénu? Čo by sa dalo podľa tvojho názoru robiť lepšie zo strany hudobných skupín a promotérov koncertov smerom k tomu, aby sa ďalej rozvíjala a skvalitňovala? Aké kapely ťa v poslednom čase oslovili a prečo?
Slovenská scéna má v sebe ukryté úžasné kapely a albumy, ktoré si podľa mňa zaslúžia o dosť viac pozornosti. Hudobné skupiny na Slovensku sa ale podľa mňa veľmi málo snažia zviditeľniť a často kapely, ktoré hrajú už veľa rokov, hrajú stále tie isté kluby pre ten istý počet ľudí, ako keď začínali. Niekomu to tak asi aj vyhovuje, ale ja to vnímam skôr negatívne. Moc internetu je veľká a možno keby sa na sociálnych sieťach slovenské kapely viacej prezentovali, boli by už niekde inde. Tiež si myslím, že tu máme veľmi málo vhodných klubov na akcie, napríklad tu v Ružomberku je len Nové Korzo, kde sa teda moc ľudí nezmestí. Určite treba viacej zapracovať aj na prome akcií pretože koncert bez ľudí je len skúška kapely na pódiu. Zo slovenskej scény ma v poslednej dobe najviac oslovili kapely DISTAX, ATARAXIA a BESNA. DISTAX nedávno vydal album “Božská komédia” ktorý ma chytil úplne všetkým, od hudby, až po dizajn. ATARAXIA ma neprestala baviť od kedy som ju našiel a BESNA tak isto.
Na záver by som ti rád poďakoval, že BERSTUK prijal pozvanie na benefičný Angelus Cat Rescue. Na čo by si ty nalákal fanúšikov extrémnej hudby, aby prišli na koncert v čo najvyššom počte?
Fanúšikovia by určite mali prísť kvôli množstvu kapiel, kvôli rôznym žánrom ktoré tam zaznejú, kvôli zábave a kvôli vášni voči hudbe a na neposlednom mieste kvôli mačičkám!!!!! Ďakujeme za pozvanie na koncert a aj za tento rozhovor.
Rozhovor pripravil: Peter Javorský
Fotografie: Marek Ivan
