Trojica muzikantov vystupujúcich pod názvom KAZOSTROJ definuje svoju hudbu slovným spojením „špina a hnuj“. Ten, komu je skupina známa, vie prečo si vybrali práve takýto popis. Treba určite dodať, že popri špine ich hudbu definujú aj zručné inštrumentálne prevedenie a premyslené a dobre zacielené texty. Otcom KAZOSTROJa a jeho lídrom je aktívny novinár a umelec Maroš Buchel, ktorý nám v nasledujúcom rozhovore priblížil nielen svoje hudobné prvopočiatky a vývoj kapely, ale podelil sa aj o svoje názory na aktuálnu spoločenskú situáciu.
Na úvod sa vráťme späť v čase až k prvopočiatkom KAZOSTROJa. Aké boli tvoje prvé kontakty s hudbou, ked si bol dieťa? Kto ťa priviedol k tvrdej muzike a na akých kapelách si vyrastal?
Úplne prvé kontakty boli ešte v časoch, keď bežal v telke klip „Maj may“ od METALINDY, ale skutočne prvé kontakty s hudbou, ktoré považujem za transformačné som zažil, keď začala vysielať televízia Musicbox. RAMMSTEIN, SYSTEM OF A DOWN, GWAR, HORKÝŽE SLÍŽE, ale i LINKIN PARK boli prvé momenty, kedy som začal hudbu skutočne aktívne počúvať. Neskôr som objavil otcove platne a kazety, kde boli veci ako PRAŽSKÝ VÝBĚR, AC/DC, MEGADETH, OZZY OSBOURNE, U.D.O., BILLY IDOL alebo JUDAS PRIEST, čo bolo pre mňa impulzom k tomu, aby som hľadal i ďalšiu podobnú hudbu. So spolužiakom a dlhoročným kamarátom Gyťom, s ktorým sme mali i prvú kapelu a ktorý chvíľu hral i v KAZOSTORJi, sme potom objavovali ďalší klasický rock ako AEROSMITH, JOAN JETT, BLACK SABBATH, SCORPIONS, NIRVANU, ALICE IN CHAINS. Ako som dospieval, tak som začal objavovať i underground a extrémnejšie subžánre gitarovej hudby. Ale v detstve a rannej puberte to boli vyššie menované kapely.
Čo ťa naštartovalo k tomu, aby si aktívne začal tvoriť hudbu? Aké boli na začiatku tvoje ambície? Čo bolo tvojím hlavným motivátorom?
Myslím si, že prvotným impulzom bolo to, že sme chceli zabávať ľudí a seba. Keď sme s Gyťom objavili punk, pochopili sme, že hrať na nástroje môže naozaj každý, kto sa len trochu snaží. Ja som okrem toho vtedy počúval už i veci ako VENOM a SEPULTURU, ktoré ma presvedčili o tom, že k tomu, aby človek robil hudbu, nemusí ani vedieť spievať v tradičnom slova zmysle. Tak sme v roku 2010 založili kapelu GALIBA, ktorej hlavnou myšlienkou bolo fakt to, že sme chceli pocítiť, aké to je mať kapelu. Žiadne názory, žiadne hlboké myšlienky, ani texty. Len čistá zábava, rock´n´roll a mladícka naivita. Bavilo nás to a to bola aj naša motivácia. Nič iné. Našou ambíciou na začiatku bola fráza “keby sme tak aspoň jeden koncert odohrali”. Potom sa nám to po troch rokoch hrania po pivniciach, opekačkách a večierkoch u kamošov podarilo, prišli ďalšie koncerty, s jedlom rástla chuť a tak nejako sa tomu venujem už takmer bez prestávky 14 rokov. Motivácia sa samozrejme v priebehu rokov menila, povedal by som, že i viackrát.
KAZOSTROJ bol pôvodne tvoj sólový projekt. Ako sa následne zmenil na plnohodnotnú kapelu? Kto ju aktuálne tvorí?
Prišlo to nejako prirodzene. KAZOSTROJ bol sólový projekt čisto z núdze, pretože vznikol v čase, kedy už GALIBA nefungovala, čerstvo sa mi narodila dcéra a nemal som čas vkladať energiu do skutočnej kapely. Keď malá povyrástla, tak sme sa opäť skontaktovali s bývalými členmi GALIBY s tým, že by sme to mohli skúsiť opäť ako KAZOSTROJ. Takto sme fungovali zhruba rok, krátko pred začiatkom pandémie napokon kapelu opustil Gyťo, ktorého na base nahradil Mykey. A aby som to skompletizoval, veľkú časť existencie GALIBY s nami bubnoval jeho brat Hugo Davidson, ktorý je od roku 2018 bubeníkom v KAZOSTROJi. V tejto zostave hráme už takmer päť rokov a myslím si, že to riadne šlape. Mykey a Hugo sú na rozdiel odo mňa skutoční hudobníci a dodali celému projektu úroveň. Lebo o tej sa v sólovej podobe hovoriť nedalo.
Hudba KAZOSTROJa prešla rapídnym vývojom - ak porovnám tvoje počiatočné demá s poslednými nahrávkami. Ako by si ty zhodnotil tento vývoj?
Ťažko sa mi to hodnotí. Zvuk nahrávok zo sólovej éry sa odvíjal od mojich nahrávacích skúseností a výbavy, akú som na domáce nahrávanie v tom čase mal k dispozícii. Viac-menej mi vtedy bolo ukradnuté, ako to bude znieť, prvoradé bolo pre mňa, aby som sa mohol hudobne a textovo vyjadriť. S tým, aké nahrávky sme vyprodukovali ako celá kapela, by som to ani moc neporovnával. Odkedy sme začali nahrávať v štúdiách, tak dúfam, že to znie lepšie, ako v začiatkoch. Či sú to aj lepšie pesničky, to je na poslucháčoch.
Čo považuješ za to hlavné v živote kapely? Je to koncertovanie a teda priamy kontakt s fanúšikmi, presun energie z pódia na ľudí a zase späť alebo skôr tvorba hudobného materiálu a energia, ktorú do toho ako muzikant vkladáš?
Ja osobne to mám 50 na 50. Sú obdobia, kedy preferujem koncerty a potom sú zas obdobia, kedy ma to viac ťahá ku skladaniu a nahrávaniu. Strieda sa to tak prirodzene, každé dva roky.
Hudba, akú tvoríte s KAZOSTROJom, má v sebe prvky punku, HC, thrashu, ale aj black metalu. Viac ako dôraz na inštrumentálne výkony hudobníkov zohráva úlohu energia, postoj, vyjadrený v textoch a emócia. Ako prebieha tvorba KAZOSTROJa? Máte pravidelné skúšky a tvoríte na nich spoločne alebo je tvorba skôr tvoja parketa a spoločne už iba dobrusujete detaily?
EP-čko „Malomestská mizéria“ bola posledná nahrávka, kde som všetky skladby zložil ja, na „Masopuste“ to už bolo pol na pol, mnohé riffy priniesol už Mykey. Od minulého leta sme skladali veci na náš prvý dlhohrajúci album a môžem povedať, že to bude 100%-ne kolektívne dielo. Mám dokonca pocit, že väčšinu nápadov tentokrát priniesol Mykey. Ale pekne si to v úvode zhrnul. Je to ako vravíš: keď skladáme, tak dbáme najmä na to, aby song nebol nudný a aby mal emóciu.
Tvorcom textov KAZOSTROJa si výlučne ty. Ako pristupuješ k ich tvorbe? Ide o náhle inšpirácie alebo sa cielene zameriavaš na nejaké témy?
Najčastejšie píšem o tom, čoho sa bojím. Strach zo smrti, o deti, z vojny, z budúcnosti. To sú také najčastejšie témy, o ktorých píšem. Prípadne ešte o tom, aký som v skutočnosti slabý, unavený a ako ma trápi, že svojou divnou povahou nepriamo ubližujem blízkym ľuďom. Od dvojsinglu „Obesenci/O smrti“ až po „Masopust“ som tieto témy vkladal do prostredia rurálneho Slovenska, lebo som vtedy čítal veľa Kataríny Nádaskej. Ovplyvnila ma určite i moja manželka Vierka, ktorá nám kreslila obaly na „Malomestskú Mizériu“ a „Masopust“, pre ktorú je bosoráctvo životný štýl. Tak sa to takto odrazilo i na mne. Momentálne v textoch skôr hľadám východiská alebo nádej.
Ako to vyzerá s novou tvorbou KAZOSTROJa? Kedy sa dočkáme nových nahrávok? Plánujete jednotlivé skladby zverejňovať postupne alebo až keď bude hotový celý album?
Blížime sa do cieľovej roviny s prípravami nášho dlhohrajúceho debutu, posledný aprílový víkend začíname nahrávať, tak ak všetko dobre dopadne, do leta by to mohlo byť vonku. Myslím si, že to bude vo veľa veciach iný materiál oproti tomu, na čo možno boli naši poslucháči doposiaľ zvyknutí. Nechcem to ani nejako špeciálne škatuľkovať žánrovo, ale povedal by som, že trochu ubudli blackové prvky a pribudli vplyvy stoner-rocku. Základ je však stále v punku, v jeho modernej i oldschoolovej podobe. Textovo sa vraciame skôr k sociálnym a osobným témam, nosnou témou albumu bude i pocta undergroundovej a alternatívnej scéne ako takej. Aj z toho dôvodu sme sa rozhodli, že sa nahrávka bude volať „Špina/Hnuj“, pretože to sú slová, ktoré definujú nielen náš sound, ale i to, čo si predstavíme pod slovom undergroundová hudba. Uvidíme ešte, akým spôsobom sa dostane medzi ľudí, či pesničky vydáme naraz, alebo postupne.
Ty si známy aj tým, že pracuješ ako redaktor regionálnej redakcie MY Trenčín, si autorom niekoľkých divadelných scenárov a aj zbierky komiksov. Povedz nám viac o týchto svojich aktivitách? O aké divadelné scenáre sa jedná? Kde sa vieme dostať ku komiksom, ktoré sú tvojím dielom? Čomu ďalšiemu sa ešte venuješ?
Komiksy som naposledy robil pred 11-timi rokmi, čiže to je už extra dávna história. Pár rokov dozadu som napísal zhruba tucet scenárov pre umeleckú školu v Trnave, boli i zrealizované v podobe divadelných predstavení, to bola príjemná éra. Momentálne mi väčšinu času pohlcuje práve novinárske remeslo, ktoré ma i živí, no rád by som sa dostal opäť i k nejakej prozaickej činnosti. Mám napísanú jednu knihu pre deti a rozpísanú jednu pre mládež, no žiaľ nemám v súčasnosti dosť energie a prostriedkov na to, aby som tieto projekty dotiahol do zdarného konca. Okrem toho však po večeroch animujem klip k pripravovanému singlu z nového albumu, ktorý celý robím stopovou animáciou. Vyštudoval som filmovú scenáristiku, no žiaľ nikdy som sa filmu naplno nevenoval, takže som rád, že som k tejto forme umenia našiel napokon cestu aspoň cez kapelu. Veľmi ma to napĺňa a s tým, ako sa klip vyvíja, som prekvapivo spokojný, čiže reálne uvažujem nad tým, že sa ku krátkym animovaným filmom ešte niekedy vrátim i mimo sveta KAZOSTROJa.
Ako sa dívaš na súčasnú slovenskú undergroundovú scénu? Aké slovenské kapely by si odporučil čitateľom a prečo?
Teší ma najmä to, že dobrú nezávislú hudbu opäť robia mladí ľudia. Normálne že maturanti a podobne. Ja som tiež začal robiť hudbu tesne po maturite a spomínam si, že som bol obklopený dvakrát staršími ľuďmi a dlho to tak bolo, že okrem pár výnimiek nové kapely tvorili tridsiatnici. Posledné dva roky mám však pocit, že na Slovensku panuje vlna mládežníkov, ktorí dali dokopy projekty ako KOVOŠROT, PIPESH, DETI, WOLNERA, SEDIMENT, ARCRA, BERLIN MANSON, VINTAGE BOYZ. Milujem to nasadenie, strašne ma nabíja radosťou. Mimo tejto kategórie však musím spomenúť spriatelené formácie ako HROBAR, BESNA, CATASTROFY, LES MYZÉRABLES, MIŠÁK ŠTRAMÁK, MARHULE, WINE FAULT, FYASCO, PIVNICA, SAMORAST, THE WILDERNESS a FVCK_KVLT. Pozdravujem i SMALL TOWN LIFE, NEKULTÚRU a UHOL DOPADU! Týchto interpretov by som odporučil najmä preto, že pre mňa predstavujú zvuk a filozofiu súčasného slovenského undergroundu.
Na záver by som ťa rád poprosil o pozvánku pre fanúšikov na Angelus fest 2024.
O Slovensku sa hovorí, že sme krajina zbierok a keď už to tak má byť, tak nech to robíme porádne. Kto môže, nech príde, pretože ako vravela pani Zajačica v Peppa Pig, je to na dobrú vec! Ďakujeme za pozvanie, tešíme sa aj my!
V 2. časti rozhovoru si môžete prečítať Marošove názory na „nehudobné“ témy – politickú situáciu na Slovensku, vojnu na Ukrajine či nacizmus – pokračovanie rozhovoru nájdete tu.
Rozhovor pripravil: Peťo Javorský
Fotografie: archív kapely
