Naša angelusácka afterka je tu už naozaj o pár dní a s ňou aj vystúpenia 4 zaujímavých kapiel. Jednou z nich sú aj Nitrania MODERN AGE DYING, holdujúci melodickému death-metalu, v ich tvorbe však nájdeme aj prvky ďalších metalových žánrov. Viac nám o histórii kapely, zdrojoch inšpirácie, nitrianskej metalovej scéne, ale aj plánoch do budúcnosti povedal spevák kapely Jakub „Zombiepod“.
Začnime tak trochu „zľahka“ - predpokladám, že „Zombiepod“ nie je tvoje oficiálne priezvisko 😊 – ako si sa teda dostal k tejto prezývke? A ako si sa dostal k spievaniu všeobecne a potom k spievaniu v metalovej kapele? Akých vokalistov zo svetovej aj domácej scény považuješ za svoje vzory? A trúfol by si si na účasť v nejakej mainstreamovej speváckej súťaži typu „Česko-Slovensko má talent“?
Otázku ohľadom tejto prezývky počúvam dosť často. 😊 „Zombiepod“ ako prezývka resp. ako slovo nič v preklade neznamená, ale má u mňa veľmi dlhú históriu, siahajúcu až niekde do druhého stupňa základnej školy. Vtedy som bol veľký fanúšik videohier, predovšetkým zombie strieľačiek a hororoviek, z čoho vlastne vznikla aj táto prezývka. Chcelo to proste niečo, čo by znelo dobre a nikto iný to ešte predtým nepoužil, tak vznikol „Zombiepod“. 😊 Odvtedy tento „nickname“ používam v podstate všade a pri všetkom, je celkom unikátny. K spievaniu resp. ku screamovým vokálom som sa dostal v čase, keď som mal okolo 16 rokov. Vtedy som sa zažral do prvej vlny deathcoru, nesmierne ma bavila jednoduchosť a zároveň údernosť a agresivita tohto moderného žánru, predovšetkým po vokálovej stránke, takže som sa snažil napodobňovať vokalistov kapiel, ktoré tento žáner dostávali do povedomia – Mitch Lucker (SUICIDE SILENCE), Phil Bozeman (WHITECHAPEL), Scott Lewis (CARNIFEX), atď. Od tých čias už prešla dlhá doba a aj tento žáner sa v mnohom vyvinul, či už po hudobnej alebo vokálovej stránke, ale za svoj vzor dodnes jednoznačne stále považujem Phila Bozemana, z tých aktuálnejších Bena Duerra (SHADOW OF INTENT), či Marka Poidu (ex-AVERSIONS CROWN, VALLEY OF SNAKES). Vždy ma pobavilo vidieť podobný druh metalovej muziky alebo vokalistu v obrovských talentových súťažiach, ale úprimne by som sa nikdy do takej súťaže neprihlásil. Tento druh vokálu proste nie je úplne pre tak široké publikum. Myslím si, že aj tí, ktorí sa tam prihlasovali vedeli, že to je skôr z recesie, ale na druhej strane, mali istotu, že to ukáže televízia. 😊
Po zániku experimental-death metalovej kapely APOTHECY ste sa v roku 2016 traja členovia - ty (vokály), Tuky (bicie) a Matej (gitara) rozhodli pokračovať s muzikou trochu odlišnejším smerom a prizvali ste si na post druhého gitaristu Laciho. Takto započali prvé skúšky kapely MODERN AGE DYING, kedy sa po pár mesiacoch skladania a hľadania smeru pripojil ku kapele ešte Mário ako basgitarista. 5-členné zoskupenie dokončilo koncom roka 2016 prvých 5 skladieb, ktoré sa objavili pár mesiacov na to na podomácky nahranom digitálom EP debute "The Age of Regression." Ako s odstupom času spomínaš na toto obdobie?
Začiatok tohto obdobia bol pre nás troch aj trochu smutný, keďže APOTHECY bolo také naše spoločné dieťa, pobehali sme kopec koncertov, spoznali super ľudí a skvelé miesta, ale keďže hlava projektu sa rozhodla ísť svojou cestou, tak sme to jednoducho nechceli vzdať, aj keď sme vedeli, že APOTHECY bez neho už nikdy nemôže existovať. Preto vznikla myšlienka založiť úplne nový projekt a smerovať aj hudbu trochu inam. Pamätám si, že keď sme ani nevedeli, čo presne chceme vlastne hrať a zatiaľ sme boli bez basgitaristu, na skúškach sme hrávali skladbu „The Year Of The Snake“ od kapely CHIMAIRA, ktorú myslím navrhol Laci, ktorý práve prišiel do kapely. Kto si pamätá z našich prvých koncertov už ako MODERN AGE DYING našu prvotinu „Rebound“, bolo tam cítiť jasné vplyvy spomínanej skladby. Keď sme už začali skladať vlastné veci, cez Laciho sa k nám dostal Mário ako basgitarista, skvelý a zábavný človek a šikovný hudobník, hneď zapadol do partie, tak sme boli konečne kompletní. Nahrávanie EP-čka bola celkom sranda, nemali sme vtedy peniaze ani gule na to ísť do štúdia, pretože sme nevedeli, ako sa to všetko vyvŕbi, kopa nápadov v tých piatich skladbách, ktoré tam sú, vznikali v podstate za pochodu počas nahrávania. Strávil som desiatky hodín nad videonávodmi, ako postupovať pri mixe a masteringu, aký softvér použiť, ale veľmi ma to bavilo. Výsledok síce nebol zvukovo príliš kvalitný, nemali sme úprimne ani hardvér a nástroje na to, aby to bolo lepšie, ale robili sme, čo bolo v našich silách a hlavne s chuťou, chceli sme to dostať do sveta. 😊
Nasledovali prvé koncerty, personálne zmeny, obdobie pandémie... Čo všetko dôležité sa udialo v kapele na ceste k plnohodnotnému debutu, ktorý vám vyšiel v roku 2023?
Fú, boli to ťažké roky pre kapelu a hlavne dlhé. Pred pandémiou sme začali pracovať na albume, zložili a rovnako podomácky nahrali prvú skladbu „The Prototype“, čo bolo v marci roku 2019. Celkom slušne sa nám to začalo rozbiehať, na rok 2020 sme mali booknutých pomerne veľa akcií po Slovensku, Česku, aj Maďarsku, chystali sme sa už riešiť aj Poľsko, ale potom prišiel covid a bum, všetko padlo. V tej dobe sme mali každý kopec svojich osobných problémov a starostí v súkromnom živote, tak sme aspoň kúpili lepšie vybavenie či už na nahrávanie alebo živé hranie a vo voľných chvíľach sme chodili do domáceho štúdia nahrávať a skladať nové veci. Keďže sa za ten čas na poste gitaristu udiali hneď dve zmeny behom necelého roka, ani to nám nejak nepomohlo v tvorení a postupovaní ďalej. Ale keď už konečne prišiel Boris a usadil sa u nás, vedeli sme, že je to ten správny človek pre MODERN AGE DYING a hneď to nabralo ten správny spád. Ja som mal za celé tie 4 roky aspoň viac času zlepšovať svoje schopnosti v sfére mixingu našej muziky a hľadanie toho správneho zvuku. Ale na mastering som si netrúfol, ten sme dali robiť radšej skúsenejšiemu človeku - Marekovi zo štúdia Askela a myslím, že výsledok je super! 😊
V minulom roku sa teda kapele po 4 rokoch nahrávania podarilo dokončiť debutový album "The Sunless Empire“ (ktorý ste vydali na vlastné náklady) v súčasnej zostave: Jakub – vokál, Boris – gitara, Laco – gitara, Tuky – bicie nástroje. Podľa vašich vlastných slov „charakteristika tohto 10-skladbového albumu spočíva v prvom rade v rozmanitosti odnoží extrémneho metalu a v celkovej atmosfére skladieb, ktorá sa nesie v post-apokalyptickom a protivojnovom duchu, či už textami alebo melódiami. Album bol nahrávaný digitálnou formou, no i napriek tomu si zachováva decentnú analógovú farbu zvuku, akú používame pri hraní naživo. Celkovú atmosféru väčšiny skladieb dotvárajú symfonické a klávesové prvky.“ Aké boli ohlasy na váš debut medzi fanúšikmi resp. novinármi (recenzie)?
Ak mám byť úprimný, príliš veľa recenzií na „The Sunless Empire“ sa do sveta nedostalo. Album s tlačovými správami a kopou materiálu pre médiá som pred vydaním rozposlal hromade metalových magazínov/webzinov a doteraz sme nevideli recenziu takmer zo žiadneho. Zopár sa však našlo, jeden český webzine album celkom pochválil, akurát sa im nepáčilo to naše striedanie rýchlych pasáží s pomalými a klávesové linky. Iní zasa vyzdvihovali práve tieto zmeny tempa a využitie symfonických prvkov, ale to naozaj závisí od vkusu. Fanúšikovia privítali tento album s oveľa väčším nadšením, dokonca aj keď nám prišli z tlače fyzické kópie, hneď sa ich počet slušne zredukoval, v čo sme ani nedúfali, ale veľmi nás to ako kapelu potešilo.
2.2.2024 prebehol vo Frankie Rock Clube (Nitra) krst debutového albumu, spolu s vami vystúpili kapely INPROBUS a CIRCULAR SAW. Pod FB udalosťou som si prečítal: „Nečakaj žiadnu veľkú akciu, bude to viac-menej "rodinné, komorné, a vlastne také malé", takže zober mamu, otca, syna, vnuka a hlavne svoju partu, a prídi si pozrieť ako zahráme pár peciek z inkriminovaného debutu!“ Ako teda krst dopadol? A chodia na vaše koncerty naozaj fanúšikovia viacerých generácií (alebo tradične výrazne prevažujú najmä štyridsiatnici)?
Tento krst bola skvelá akcia, na ktorú budeme dlho spomínať. Bolo to v podstate narýchlo zbúchané, bez nejakej väčšej reklamy (myslím že sme štandardne mali iba nejakú 2-týždňovú Facebookovú reklamu na udalosť), ale komorné to príliš nebolo. 😊 Prekvapilo nás, že medzi obrovským množstvom známych tvárí (rodiny, známi, dokonca aj takí známi, ktorých sme nevideli 10 a viac rokov) bola aj hromada nových ľudí, ktorí sa vyslovene tešili na túto akciu a energicky s nami oslávili krst. Je to skvelý pocit, keď viete, že vaša muzika má stále väčší a väčší dosah a baví ľudí. Čo sa vekového rozsahu týka, v poslednej dobe som si všimol, že na naše akcie chodia práve skôr mladšie generácie. Starší harcovníci však tiež nepoľavili a stále chodia na undergroundové koncerty, čo je super! 😊
Poďme sa pozrieť ešte na ďalšie vaše koncerty. Vystúpili ste na prvom trnavskom BURNfeste (september 2017) spolu s EMBRACE THE DARKNESS (CZ) a VANGUARD (CZ) a teraz v marci 2024 ste zahrali aj na 4. pokračovaní akcie (spolu s ACHSAR či ANTARES). Ako sa vám na BURNfestoch hralo, aká bola účasť fanúšikov resp. atmosféra? A čo hovoríš na spoluprácu s organizátorom Matúšom (OHEN, APRIL WEEPS) a jeho ďalšie aktivity (napr. júlový open-air BURNfest v campingu Sereď)?
V prvom rade musím povedať, že Matúš je skvelý človek, akých je na slovenskej metalovej scéne len veľmi málo, najmä čo sa týka promotingu. Obdivujem ho v tom, čo robí, pretože má odvahu a robí to skvele. Matne si spomínam aj na prvý Burnfest v trnavskom ArtKlube, ten posledný mám v čerstvej pamäti, na oboch bolo len veľmi málo ľudí, ale to je chyba skôr slovenskej undergroundovej metalovej scény, nie chyba BurnBookingu. Akcie boli špičkovo zorganizované, spromované a so skvelými line-upami. Problém je, žiaľ, dostať tam ľudí, na Slovensku proste s týmto bojujeme a po pandémii ešte viac. Čo sa týka prvého Burnfest Open Air, držím určite Matúšovi palce, zorganizovať niečo také vôbec nie je jednoduché. Má tam riadne kvalitný line-up, mnoho z tých kapiel sú silné lákadlo pre ľudí, tak verím, že sa akcia vydarí.
Ako kapela organizujete podujatie pod hlavičkou „Baking Bad“ v nitrianskej Novej Pekárni, vlani u vás zahrali SEAR BLISS (Maďarsko), v tomto roku (18.10.2024 – FB udalosť tu) máte v zostave české kapely ELYSIUM a LANDSCAPE OF SHADOWS či Maďarov NEST OF PLAGUES. Ako vznikla myšlienka začať organizovať tieto koncerty? Predpokladám, že motiváciou bola (aj) možnosť populárnych výmenných koncertov a tým vytvorenie priestoru pre kapelu zahrať si aj v zahraničí. Čo všetko organizácia takéhoto koncertu obnáša a aké prípadné problémy/prekážky ste museli prekonať? Predpokladám, že každý ďalší ročník je už o trochu jednoduchšie zorganizovať... A aké máte plány do budúcnosti?
Hlavným zámerom „Baking Bad“ nebola ani tak možnosť riešiť výmenné koncerty, o tomto sme sa spočiatku nebavili vlastne vôbec. V Nitre máme v podstate len 3 podniky, kde ako-tak žije metalová scéna – Mariatchi (kde sa väčšie akcie z kapacitných dôvodov robiť nedajú), Frankie (čo je skvelý klub s výborným zvukom, ale tiež menším priestorom) a práve Novú Pekáreň, ktorá bola kedysi no.1 v rockových/metalových koncertoch (mimo iného). Pekáreň síce nemá až také kvalitné zvukové vybavenie ako napr. Frankie, ale má najväčšie pódium a skvelé podmienky aj pre zahraničné kapely (napr. backstage s vlastným vstupom) a v posledných rokoch bola až na nejaké výnimky dosť mŕtvym klubom, čo sa týka metalovej hudby. Za zmienku stoji však určite fest „Bomby na Nitru“, ktorý sa tam tiež koná každoročne, čo je vždy veľká udalosť, ale predsa len je to orientované viac na tie extrémnejšie metalové žánre. My sme chceli priniesť niečo naše, ukázať rozmanitosť metalovej hudby (vždy sa snažíme o široký záber žánrov) a ak príde možnosť výmennej akcie zo strany kapely, ktorú pozveme, nikdy to neodmietneme, ale nerobíme to vyslovene kvôli tomu. Predovšetkým chceme touto akciou oživiť trošku scénu v Nitre a proste nás to baví. 😊 Čo sa organizácie týka, nikdy to nie je jednoduché a vždy je najväčšou prekážkou najmä to, že to všetko robíme sami, bez sponzorov a v podstate na tom vždy prerábame, holt to je to riziko... Ale sme radi, že ľudia chodia, bavia sa, personál Novej Pekárne nám pomôže, s čím sa dá a veríme, že tento ročník bude najlepší! Radi by sme organizovali túto udalosť každú jeseň, ale to závisí najmä na fanúšikoch a ich podpore metalovej hudby a práve tejto akcie.
V Nitre ešte zostaneme. Podľa môjho názoru je miestna metalová scéna aktuálne veľmi silná aj čo sa týka kapiel (okrem vás ma námatkovo napadá ABORTION, SYMFOBIA, AS THEY RISE, EMPYRION, PRISON OF MY LIFE...), koncertov a klubov (vyššie spomenutá trojica: Nová Pekáreň, Matriatchi, Frankie Rock Klub...). Ako sa na nitriansku metalovú scénu pozeráš ty, ako funguje spolupráca medzi kapelami, organizátormi koncertov a pod.? Ak by k tebe prišiel na víkend Will Ramos (vokalista LORNA SHORE), kam by si ho zobral a čo všetko by určite v Nitre mal vidieť? 😊
Okrem nás je tu veľa ľudí, ktorí sa po pandémii snažia trochu tú metalovú scénu a metalové akcie ako také rozbiehať a v poslednej dobe sa im aj celkom darí, býva tu stále viac a viac koncertov. Mariatchi je momentálne celkom v kurze, hlavne čo sa zahraničných kapiel týka a to i napriek menšiemu priestoru. Z Nitry pochádzajú fakt skvelé metalové kapely, s niektorými máme dokonca aj nejakú históriu – s AS THEY RISE sme si zahrali dávnejšie viac spoločných akcií a Rado z EMPYRIONu, ktorý kedysi organizoval nitriansky Mindshifter Fest u Frankieho, nás vôbec prvýkrát dostal na pódium a zaradil do line-upu jedného ročníka, takže nejaká spolupráca medzi kapelami tu určite funguje. Neviem, či by Will Ramos niekedy vôbec našiel Nitru. 😊 Ale keby sem náhodou zablúdil, určite si zaslúži vidieť historickú časť, je to pekné mesto, no my ako kapela by sme ho jednoznačne zatiahli do Frankie Rock Clubu, pretože aj toto je už „historický“ podnik. 😊 Každý z nás tu začínal, dokonca tu prebehlo aj prvé stretnutie pri zakladaní MODERN AGE DYING s Lacim. Určite by sme dali horlivú debatu ohľadom vokálnych techník a muziky, pri pár dobrých pivách a drinkoch. 😊
Vaša hudba je ovplyvnená hlavne modernými odnožami metalu, avšak v skladbách sú aj silné vplyvy black či thrash metalu. Kapela sa snaží svojou hudbou predstaviť fiktívne príbehy s hlbšími myšlienkami. Atmosféra je dokresľovaná symfonickými prvkami, či inštrumentálnymi vsuvkami kontrastujúcimi s brutalitou, aj ostrou gitarovou melodikou. Akým smerom, predpokladáš, sa vydáte v najbližšej budúcnosti? Pokúsite sa „vypilovať do dokonalosti“ svoj terajší štýl alebo bude priestor na experimenty a preskúmanie „neznámych území“? Kedy môžu fanúšikovia očakávať nové skladby?
V rámci nášho súčasného štýlu je stále toho čo pilovať. 😊 Určite si však chceme zachovať nejaké poznávacie znaky, podľa ktorých budú ľudia vedieť, že sme to my. Ja osobne mám veľmi rád konceptuálne albumy, kde každá skladba je súčasťou nejakého uceleného príbehu alebo odkazu a spolu s atmosférou skladieb a aj grafickou ilustráciou albumu to celé dáva nejaký zmysel. Takto sme dali dohromady album „The Sunless Empire“ a určite by sme v tom chceli pokračovať, lebo stále máme čo povedať. Od minulého roka (v podstate od vydania albumu) aj na koncertoch fungujeme v kostýmoch, ktoré súvisia s albumom, tento štýl by sme si tiež radi ponechali aj naďalej, aj keď na letných akciách je to celkom masaker. 😊 Keďže v hudbe radi experimentujeme a kombinujeme žánre, určite radi pôjdeme aj v tomto ešte ďalej, kreativita nemá hranice. V súčasnosti máme v podstate v ranom štádiu poskladané dve nové skladby, ktoré ešte potrebujú priestor na vybrúsenie a domyslenie detailov, ale môžem prezradiť, že i keď sa stále ako-tak držia v mantineloch nášho štýlu, sú stále v niečom odlišné a posunuté ešte o level inam, čo je v prvom rade zásluha gitaristov. Minimálne jednu z nich určite budete môcť počuť a možno aj vidieť ešte tento rok.
Kapela má profily na soc.sieťach, bandcampe, bandzone... Čo všetko robíte pre to, aby ste svoju muziku dostali k čo najväčšiemu počtu fanúšikov (ideálne aj v zahraničí)? Keď som v rámci prípravy hľadal viac informácií o MODERN AGE DYING, neobjavil som žiaden rozhovor s niektorým z členov kapely? Naozaj je tento rozhovor prvý, ktorý poskytujete? A má v dnešnej uponáhľanej dobe vôbec ešte zmysel poskytovať rozhovory, keďže sú „pridlhé“ a ľudia, zvyknutí venovať niečomu pozornosť tak maximálne 30 sekúnd, aj tak nebudú „mať čas“ si ich prečítať?
Priznám sa, že momentálne trochu to promo na soc.sieťach flákame. 😊 Keď je však príležitosť, a keď natrafíme na nejaké lepšie možnosti ako sa dostať do povedomia, tak po nich väčšinou skočíme. Najviac pre nás zafungovali zatiaľ tie najširšie spôsoby propagácie a to Facebookové alebo Youtube reklamy, to nám doteraz prilákalo najviac nových fanúšikov. Spomínam si však, že keď sme vydali EP-čko „The Age Of Regression“ a zverejnili domáce video zo skúšobne na prvú verziu skladby „Traitors“, oslovil nás jeden zahraničný Facebook profil, zameraný na metalovú komunitu, ohľadom propagácie tohto videa. Za fakt drobnú sumu, určenú na udržanie stránok, nám zazdieľali toto video, ktoré nám behom pár dní hodilo niečo cez 17 tisíc videní, čo bolo super. Odvtedy sa nám nič do takýchto čísel už nepodarilo dostať. Asi 2 roky späť sme poskytli taký väčší rozhovor ohľadom vtedy ešte pripravovaného albumu „The Sunless Empire“ jednému brazílskemu metalovému webzinu, bol pomerne rozsiahly, ale na názov si veru už nespomeniem. Je však pravda, že rozhovory sme neposkytli ešte takmer žiadne, v rámci Slovenska/Česka je tento v podstate prvý. Iste bude niečo pravdy na tom, že v dnešnej modernej dobe ľudia idú skôr na videách a podcastoch, ale určite je tu ešte pretrvávajúca vlna, ktorá si vždy radšej rozhovory a fakty o kapelách prečíta. 😊
Ako máte v kapele rozdelené úlohy – kto má na starosti koncerty (oslovovanie organizátorov, kapiel na výmenné koncerty), propagáciu (dohadovanie recenzií na albumy, zasielanie článkov na web, rozhovory), merch (grafika k CD, potlač tričiek)?
V našej kapele ja taká zdravá rovnováha, čo sa týka úloh. To najťažšie – skladanie nových vecí majú na starosti v prvom rade Laci, Boris a Tuky, niekedy sa vedia ohľadom skladieb aj slušne pohádať, ale to k tvoreniu patrí, keď každý vyznáva odlišné štýly. 😊 Koncerty mám zasa rozdelené ja s Lacim a v podstate všetko ostatné od textov ku skladbám, propagáciu, merch, grafiku a pod. zastávam ja. Vlastne aj nahrávanie EP a albumu prebiehalo pod mojimi rukami, ale to už do budúcna končí, ďalší album už pôjdeme poctivo nahrávať do profesionálneho štúdia.
Kto v kapele počúva najtvrdšiu muziku a kto metal (ako fanúšik) zas až tak nemusí? Existujú kapely, na ktorých sa všetci zhodnete? Čo zvyknete počúvať v aute cestou na koncerty? Chystáte sa v blízkej budúcnosti (ako fanúšikovia) na nejaké koncerty?
Donedávna som najtvrdšiu muziku, teda v rámci metalu, počúval asi ja. V súčasnosti s nami trávi veľa času Nicko Vereš za bicími, keďže na najbližších akciách nahradí Tukyho a máme dosť podobný hudobný vkus, takže už sme asi na tú najtvrdšiu muziku dvaja. Metal ale máme radi všetci v kapele, či už tvrdší alebo jemnejší. Určite viem, že máme všetci rovnako radi napr. kapelu LORNA SHORE, rovnako sa chystáme začiatkom budúceho roka do Čiech spolu s Nickom a Borisom na koncert PAIN a THE HALO EFFECT, takže máme tam toho viacej spoločného. Keď už som začal s tými koncertami z pohľadu fanúšikov, najviac chodím asi ja, len nedávno som sa vrátil napr. z festivalu Rock For People, ktorý bol skvelý, cca 10 rokov po sebe som pred pandémiou navštevoval festival Brutal Assault, kde sme boli párkrát v partii aj celá kapela. Tento rok sa toho chystám ešte veľa vidieť, pretože je rok kvalitných európskych turné – BORN OF OSIRIS v Bratislave, ALCEST vo Viedni, NORTHLANE v Budapešti, a v novembri v Prahe určite plánujem AS I LAY DYING či VEIL OF MAYA. Som toho názoru, že na koncerty ako fanúšik určite chodiť treba, či už podporiť tie malé undergroundové, ktoré sami robíme, alebo na tie profesionálne, kde sa toho hudobník veľa naučí a nechá sa kadečím inšpirovať. Keď sami jazdíme na koncerty, sú to často dlhé cesty a z metalu dokáže byť po pár hodinách človek celkom ubitý, 😊 Preto nikdy neuškodia nejaké tie „oldiesky“ v rádiu. 😊 Ale zvykneme si predovšetkým čo sa metalu týka, púšťať nejaké novinky, keď niekto objaví niečo, čo ostatní nepoznajú, vtedy sme všetci pokope, tak sa o tom dá aj dobre podiskutovať.
V tomto roku zahráte aj na českých open-air akciách Agressive Music Fest a Rotten Fest. Ako sa vám podarilo dostať do zostavy týchto (nepochybne veľmi dobre obsadených) akcií? Zafungovali aj v tomto prípade vyššie spomínané výmenné koncerty? Aké máte ďalšie koncertné plány na tento rok? A ako by znela vaša pozvánka na benefičnú Angelus After Party (5.7.2024, Sova, Banská Bystrica)?
Za tieto akcie môžeme poďakovať Lacimu, ktorý sa už minulý rok koncom leta pustil do oslovovania organizátorov letných metalových festivalov, ktorých je v Čechách predsa len podstatne viacej. Dohody na výmenné akcie prebehli tiež, všetko sú to seriózni ľudia, ktorí to robia s nadšením. Tento rok nám, žiaľ, dve akcie v rámci turné fínskych blackmetalistov AGARWAEN padli, pretože sme zo zdravotných dôvodov museli účasť na poslednú chvíľu odvolať, čo vždy kapelu zamrzí, no zdravie je prvoradé. Okrem spomínaných akcii toho až tak veľa na tento rok nie je, pomaličky robíme prípravy na októbrový Baking Bad, máme tam ešte pár neohlásených akcii v ČR a SR, ale to nechceme dopredu prezrádzať, kým to nie je 100%-né a zverejnené organizátormi. 😊 Na Angelus After Party chceme všetkých srdečne pozvať, pretože je to v prvom rade akcia pre dobrú vec. Samozrejme sa treba prísť zabaviť so skvelými kapelami a s nami, nech spoločnými silami „zboríme“ Sovu (samozrejme obrazne 😊)!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
