V piatok 5.7.2024 to v banskobystrickej Sove „rozbalí“ kvarteto kapiel – čo kapela, to iný hudobný štýl. Zástupcami death/grindu v zostave Angelus After Party sú domáci navrátilci GAZDASGRIND. Fanúšikovia si na ich vystúpenie museli počkať dlhých 6 rokov a nás teší, že sa tak stane práve na našom benefičnom koncerte. O histórii kapely, úspechoch, náročných časoch a samozrejme aj o ich návrate na scénu sme sa porozprávali s „motorom“ kapely Jožkom Haluškom.
Ako by si charakterizoval sám seba – aký si človek, aký si hudobník? Čomu sa venuješ v práci, aké máš koníčky, čo ťa baví? A akú rolu zohráva v tvojom živote (metalová) hudba – je to pre teba životný štýl, filozofia, spôsob odreagovania sa/psychohygiena alebo niečo iné?
Hneď „z fleku“ ťažká bomba. :-) Neviem veru... O tomto sa veru hovorí ťažko a hodnotí, či už iných ľudí nie to ešte seba. Hodnoteniam sa, pokiaľ to ide, snažím radšej vyhýbať, lebo všetko je aj tak len subjektívny pohľad, ktorý môže mať od pravdy ďaleko. Ono každý sa pozerá na svet cez svoj projektor a hodnotenia môžu byť úplne rôzne, namieste aj nemiestne, podľa toho kto hodnotí, z akého uhla pohľadu a momentálneho rozpoloženia osobnosti. Ani to neviem, či som vlastne vôbec hudobník. :-) Tak asi hej, keď som sa podieľal na tvorení nejakej hudby... Aký, to je veľmi obšírna otázka, to by bodlo skôr viac konkretizovať. Snažím sa byť veselý čo najviac, ako to ide, a preto aj tieto odpovede sa snažím brať veselo. :-) Samozrejme, ako každý si aj „popydžujem“, nazlostím sa a tak... Však sme len ľudia. Všetkého však treba s mierou. Aj dobrého nad mieru škodí. Som diablov sústružník. Sústružím všelijaké dielce zo železa na CNC sústruhoch. V strojárstve pracujem od skončenia školy prevažne celý život s nejakou malou tlačiarenskou pauzou. Koníčkov mám dosť a niekedy je problém čo skôr a veci si zorganizovať, aby bolo dobre. Muzika je tiež koníček, zábava – vec, ktorá ma baví a samozrejme tiež slúži aj ako odreagovanie, psychohygiena aj rozvoj. Bubnovanie je aj fyzický tréning, sa dá povedať. Nikdy som nebral hudbu nejako moc vážne ako nejakú filozofiu, životný štýl. Skôr ako súčasť života, o ktorú sa zaujímam aj aktívne nielen pasívne. Ďalej napríklad cykloturistika, „pešoturistika“, kúpanie, plávanie, opaľovanie, otužovanie, wellnesovanie, „bosochodenie“, nudenie sa na pláži, kolieskové korčule a čo príde (čo najviac času ako je to možné ako sa mi chce trávim v prírode). V zime zjazdové lyžovanie, „čučanie“ do mobilu. :-) Samozrejme aj vylihovanie a vysedávanie. Oddych treba telu dopriať. Mám aj kocúra, tak aj tomu sa občas venujem.
Poďme už k téme GAZDASGRIND - najskôr sa pozrieme na úplné začiatky existencie kapely. Ako prvé prišlo na svet demo „PéVé3eS“ (2007) s hitmi ako „Maťko a Kubko“, „Gazdasgrind“, „Salaš“ alebo „Kosovo“, pred plnohodnotným debutom vyšiel aj živák „Naživo v Randáli“ (2008). Aké spomienky sa ti v tejto súvislosti vynoria v hlave?
Ono ja osobne považujem už „Vetriesku“ za plnohodnotný debut, akurát že sme to vtedy nazvali demo, lebo sa to šírilo len na napálených CD-R a ostalo to tak. Nejako sa mi teraz konkrétne spomienky v hlave nevynárajú, ani si nepamätám, ako tie skladby vznikli. Však bolo to pekné obdobie. Hrať, k tomu niečo nahrať a dokonca stáť na pódiu nie len pred ním, to bol super pocit. Úplné začiatky boli v roku 1998, ale to sa tam až tak veľa toho „nenamlelo“. Až po prvej 6-ročnej prestávke sa začalo diať viac. Mám záznamy z oboch koncertov z obdobia 1998 – 2000, len sa neviem „dokopať“ k tomu ich zdigitalizovať.
Debut „Gazdovská veselica“ vznikol až po 12 rokoch od založenia kapely, v dobových recenziách sa píše, že „pestrá death/grindová smršť vás nenechá len tak sedieť, donúti vás viackrát sa aj pousmiať, či schuti zarehotať.“ Jednotlivé skladby obsahujú rôzne „srandičky“, typické pre tento žáner, či už ide o pozdrav suseda v „Gazdovskej Grindovici“, vzdychanie pri „Bukkake“ alebo originálne predstavenie kapely pri „Rúbanici“. CD ste vydali pod hlavičkou Tartaros Production v spolupráci s dlhoročným kamarátom Miríkom (PYOPOESY), majiteľom (už žiaľ dlhšie neexistujúceho) rockového klubu Tartaros. Ako si s odstupom času spokojný s debutom a aké boli reakcie zo strany fanúšikov, novinárov? Ako v tej dobe fungovala domáca metalová scéna?
Som s tým spokojný, tak ako to je, aj keď z odstupom by som asi urobil všetko inak. :-) To však tak občas býva alebo aj zväčša... Reakcie boli aj pozitívne aj negatívne - stále sú k dispozícii na internete. Kto chce môže si ich dohľadať, prečítať. Z môjho pohľadu celkovo bola „Vetrieska“ lepšia. Aj tam by sa dalo urobiť veľa inak. Je to však v poriadku tak, ako to je. Všetko sa robilo za daných okolností, skúseností, osobných aj vesmírnych konštelácií :-) Ďalší album „Zlo“, to už je niečo iné, tam by som nemenil vôbec nič. Pri ňom bol už zvolený úplne iný prístup, dali sme si viac času. „Vetrieska“ a „Veselica“ boli dosť uponáhľané a to sa na ich výsledku odrazilo. Scéna fungovala myslím v pohode. Asi ako teraz. Nejako to neviem ani nechcem hodnotiť, tobôž keď som bol dosť dlho mimo tohto diania.
Pred vydaním CD „Zlo“ (2014) došlo k viacerým zmenám v zostave. Album sa zviezol po výraznej death metalovej vlne, priznali ste vtedy, že k death metalu ste mali vždy bližšie ako ku grindcoreu. Písali o vás, že oproti „Veselici“ sa v podstate z veselej agro grindcore/death metalovej kapely, skôr podobajúcej sa na hudobné zoskupenia typu VRBOVSKÍ VÍŤAZI či LOJZO, stali praví temní deathmetaloví mizantropi. V hre bola dokonca aj zmena názvu kapely na „Gazdasdeath“. Texty sa na albume zameriavajú na spoločnosť a jej celkový zlý charakter, zlo, mizantropiu a beznádej z ľudského pozemského bytia. Album „Zlo“ sa nahrával v SPK Audio Štúdiu v Badíne, o mix a mastering sa postaral Miroslav Spevák. Považuješ spätne žánrovú zmenu za prirodzenú a správne? Vnímaš, že ste sa oproti debutu zlepšili ako hudobníci, textári? A ako ste boli spokojní s prácou Mira Speváka?
Tak tá zmena názvu, to bolo vypustené do éteru mnou len tak „odbuka-dobuka“. :-) Aj keď ozaj ten názov GAZDASGRIND k tomu „Zlu“ veľmi nehodí. Keď si však pustíš aj tie staršie nahrávky, tiež sa tam zväčša nehodí, haha... Na každom jednom albume počuješ death, black, grind a všeličo. S odstupom času som sa smial, že na „Vetrieske“ a „Veselici“ hrajú 3 kapely s jedným zvukom a rovnakými členmi. :-) „Zlo“ je už v tomto ohľade, čo sa týka hudobnej aj textovej stránky, vyvážené, ucelené. Hrá to už jedna kapela nie tri... Je to už však bez tých „srandičiek“, ktoré boli pred tým. Myslím, že tá zmena bola prirodzená, správna a tiež daná vtedajšími okolnosťami a konšteláciami. Veľa iných vplyvov k nám priniesol Martinko (REALMS OF CHAOS) - ťažký deathmetalista, ktorý vtedy s nami hrával a veľa jeho „vetra“ tam fúka, aj keď sa na tvorbe veľmi nepodieľal, lebo keď nastúpil, už boli skladby zväčša hotové a len sa dolaďovali už aj s ním. Len jedna skladba je jeho autorská: „Kaleidoskop Klamstiev“ a záver „Karmotrasenia“. Veľa urobila aj zmena ladenia z E na B. Mirko Spevák bol že úplne „ppč“ a urobil to všetko podľa predstáv a tak, ako mu bolo povedané. Aj veľa poradil, pomohol. Bol tam ako ďalší člen kapely (aj keď ním reálne nebol) a má veľký podiel na tom, ako to dopadlo. Je to frajer! Ak niečo ešte niekedy nahráme určite u neho. Možno. :-) Ako hudobníci neviem či sme sa zlepšili. ale ako textári určite. Väčšina skladieb z „Veselice“ a „Vetriesky“ nemá žiadne texty, haha...
Keď som si robil prípravy na tento rozhovor, spomenul som si na vaše vystúpenie na Urpín Feste 2014 (futbalový štadión Kremnička, BB), kde došlo ku vcelku kurióznej situácii: Pred vami mali hrať „hviezdy“ INÉ KAFE, vznikol však nejaký problém ohľadom financií a tak ste začali hrať vy na menšom pódiu - po pár skladbách sa však z hlavného pódia ozval hlas organizátora, ktorý povedal, že INÉ KAFE vystúpia a fanúšikovia sa začali presúvať na koncert INÉ KAFE a vám bolo oznámené, že máte prerušiť koncert a po vystúpení INÉ KAFE ho dohrať. To ste však odmietli a hrali ste súbežne s INÉ KAFE... Ja som zostal (a spolu so mnou niekoľko ďalších fanúšikov) pod vašim „stejdžom“ a celkom dobre som sa zabavil. Ako si na tento koncert spomínaš a aké ďalšie neobvyklé situácie ste počas vašich koncertov zažili?
Hej no toto bola veľmi zaujímavá situácia s „Inou Kávou“. Nejako som to veľmi nevnímal vtedy, však sme hrali a mali „ v p**i“ dáku inú kávu... :-) Neobvyklých situácii bolo určite neúrekom, avšak nepríde teraz na rozum žiadna, čo by stála za zmienku...
Pre GAZDASGRIND je typický zmysel pre humor a to, že sa ako kapela naozaj neberiete smrteľne vážne. Sami ste priznali, že „celé to berieme viac-menej ako zábavu a nikdy sme nemali nejaké vyššie ambície urobiť nejakú dieru do sveta. Našou hudbou a prejavom sa chceme baviť hlavne my a keď sa bavia aj ľudia – fanúšikovia - tak cítime radosť a zadosťučinenie, že to čo robíme, baví aj iných, nie len nás. Máme radi rachot buchot, kilá, valce, pílky a hlavne keď to má aj melódiu je to najlepšie.“ Myslíš, že sa vám tieto „ciele“ darilo napĺňať? Stretli ste sa niekedy s nepochopením či dokonca „hejtovaním“ zo strany (možno viac komerčne orientovaných) návštevníkov vašich koncertov? Napríklad pre fanúšikov vyššie spomenutých INÉ KAFE ste asi až „prisilné kafé“... :-)
Tak určite sa nám aj darilo aj nedarilo napĺňať tieto ciele. Každého človeka neuspokojíš. To nejde. Veľakrát ani seba... „Lidé jsou poňekud rúzní“... Určie nás aj vyzdvihovali. aj „hejtovali“. Osobne som „hejty“ nesledoval, ani ich v pamäti neuchovávam... Akurát nás v období „Vetriesky“ označovali za fašistov. To si pamätám.
K téme slovenských textov ste sa v minulosti vyjadrili, že „to či kapela textuje a „hviaka“ v rodnej alebo anglickej reči, už v dnešnej dobe až tak veľa neznamená a dvere to nezatvára. Ak nie naozaj, tak pre nás určite nie a či pre niekoho iného, to nám je šum a fuk. Vyjadrovanie sa v rodnej reči je len ďalšia z vecí, vďaka ktorým sa kapela môže odlíšiť od mora iných kapiel. Nám sa to tak páči a máme na to len samé pozitívne ohlasy. Texty nie každý rieši. Väčšinou, myslím, že len hudbu. Pri vokálnom prejave v extrémnych metalových štýloch aj tak väčšinou rozumieť prd, čo tam hrdelníci z hrdiel vypúšťajú.“ Zostanete aj naďalej pri textoch v rodnej reči? Sú nejaké zaujímavé témy, ktoré ste zatiaľ hudobne nespracovali, a možno teraz príde ich čas?
Tento názor som nezmenil (hovoril som ho ja, takže je to môj názor) - hádam zvyšok súhlasil, súhlasí, alebo im je to jedno. :-) Rozhovory som dával ja, takže nemôžem hovoriť osobné názory za ostatných, jedine ak by som o nich vedel. Zrejme zostaneme u textov v rodnej reči. Zrejme preto, lebo netuším, či ešte bude nová tvorba... Novou tvorbou sme sa zatiaľ nezaoberali, aj keď nie je vylúčené, že bude. Zatiaľ k tomu neprišlo, aj keď sem tam niečo zaimprovizujeme.
Čo bolo dôvodom prerušenia činnosti kapely a jej približne 5-ročnej nečinnosti? Bol si celý čas presvedčený o tom, že sa určite raz vrátite? A čo bolo tým najdôležitejším definitívnym impulzom k tomu, že sa tak naozaj v roku 2023 stalo?
Dôvodov bolo viacero. Bolo to všelijaké už dlhšiu dobu, dolu vodou to začalo ísť pomaly po odchode Motaja v 2015 a potom Martinka. Motaj bol druhou rukou a nohou kapely. Bodka však bola po poslednom koncerte (asi v marci 2018), ktorý sme odohrali – bola to totálna katastrofa. Nasledovala moja „zvada“ s vtedajším gitaristom Kubom a keďže bol len jeden, nemal kto hrať na gitare, tak som sa na to totálne vys**l - aj kvôli mojim osobným problémom. Nebola ani chuť, ani sila hľadať ešte gitaristu a pokračovať v činnosti. Bol som motorom dlhé roky a motor sa zadrel... Proste som vyhorel do tla, čo sa týka muziky tak ako Motaj vyhorel v roku 2015, keď odišiel od nás a aj z ABSTRACTu. Päť rokov som poriadne bubny nevidel, len občas zabrnkal na gitare. Prišiel aj jeden môj neúspešný pokus o návrat k bubnovaniu - tušim v 2020 s Janekom a BLOODCUT. A nebolo to prerušenie, bol to koniec činnosti. Neriešil som, či to niekedy bude pokračovať alebo nie. Nikdy som to však neuzavrel tak, že je to navždy. Človek nikdy nevie, čo čas ukáže. Boli však aj úvahy, že sa na všetko vyprdnem, že predám všetky „caky paky“ a „čaf párky“. Aj som chcel kapelu v období 2019 - 2020 riešiť ako „onemanband“, kúpil som si aj basgitaru. Chcel som nahrať EP s Martinkovou pomocou. Existujú aj hotové skladby. Dve si pamätám. Skončilo to pri úvahách. Boli iné priority. Prvým impulzom bolo, že sa mi podarilo po 2 rokoch „dotrepať“ si bubny z Martina. :-) Nemal som ich kam dať, tak som sa opýtal Ďegvaja, či si ich môžem dať do garáže/skúšobne, ktorú si nechal aj po ukončení činnosti. Tak nejako sme začali potom viac komunikovať - aj reku, či by sme si len tak neskúsili zahrať. Na prekvapenie súhlasil aj Motaj a tak sme začali s tým, že skúsime a uvidíme, ako sa to vyvinie. Neskôr sme sa bavili, že by sme mohli dať aj nejaké koncerty. Tohto roku sa k nám pridal Pajko za mikrofón a niečo aj bude. Oslovili sme ho, či by sa na to nedal. Nového člena sa nám nechcelo zháňať. Oslovený bol aj Falusoid, no ten z dôvodu vyťaženosti odmietol. Pôvodne som uvažoval, že by sa aj prestriedali alebo prípadne na koncertoch spolu „zabliakali“. Prípadne podľa možností sa zúčastnili aj iní bývalí členovia s tvrdým jadrom spolu. Boli to plány na rok 2023 – plánovali sme, že urobíme nejaké spomienkové koncerty k 25. výročiu vzniku kapely. Prišla však zase kratšia kríza, z plánov nič nebolo a všetko je inak... Takže je už rok 2024 a zatiaľ ďalej ideme v zostave: Motaj, Ďegvaj, Pajko a ja. Možno sa v budúcnosti na nejakom koncerte objaví aj Martinko.
Vašim poznávacím znakom boli v minulosti oranžové montérky. Ako ste k nim prišli, koho to bol nápad? Považujete „imidž“ (death/grindovej) kapely za dôležitý? Plánujete teraz po návrate nejaké vylepšenia, „vychytávky“, prekvapenia?
Montérky to bol nápad buď Bobov alebo Ďegvajov, neviem už ktorého z nich. Pracovali na železnici a bol to ich pracovný odev. :-) Debatili sme aj o tom, či to neoprášime, ale neoprášime veru a zatiaľ neplánujeme ani nejaké vychytávky, vylepšenia. Vychytávka a vylepšenie je už len to, že hráme a budeme hrať aj nejaký koncert, haha... Imidž je na nič! Pravdaže pre niekoho je vizuál dôležitý a dokáže upútať pozornosť obecenstva, ale pre nás ani nie. Ľudia sa radi pozerajú a zabávajú divadlom, ktoré sprevádza muziku. Zrejme kedysi upútal aj náš montérkový imidž. Nebol však nejako plánovaný, skôr spontánny. Niekedy kapely viac upútavajú pozornosť výzorom ako muzikou. O priazeň sa bojuje aj imidžom - ten sa plánuje, vymýšľa, preberá, strojí. Človek ani nevie, čo je úprimné a čo je len bohapustá „pózerština“, len za účelom vzbudenia záujmu a pozornosti. V dnešnej dobe je však, žiaľ, tej úprimnosti veľmi málo všade, nielen v muzike. Všetko sa plánuje málo vecí sa deje spontánne. Nič však proti imidžu – je to každého vec.
Na tému (ne)úspechov kapely si sa v minulosti vyjadril: „Myslím, že naším najväčším úspechom je to, že táto kapela ešte stále aktívne funguje, aj keď som mal veľakrát chuť sa na to vykašľať a zabaliť to. To, že sa nám niečo podarilo vytvoriť či zvečniť a už je jedno, ako to bolo urobené vtedy, aj keď veľa vecí by sme asi urobili ináč, ale to asi každý s odstupom času. Najväčšia prehra by bola, keby sme to vzdali a nepokračovali ďalej kvôli nejakým problémom. Prehra je myslím aj to, keď sa človek niečoho vzdá a neurobil maximum pre to, aby to zachránil.“ Považuješ aj návrat na pódiá v roku 2024 za ďalšiu výhru a potvrdenie „nezlomnosti“ kapely? Čo by ste chceli ešte dokázať (sebe aj fanúšikom)? A čo by muselo nastať, aby ste do definitívne „zabalili“ a povedali si, že už to fakt nemá zmysel?
No prehra to nebola - za daných okolností to bola výhra. Prehra by bola pokračovať nasilu ďalej alebo len z nejakej zotrvačnosti. Keď niečo dlhodobo nefunguje, nedá sa to opraviť alebo nie je vôľa, chuť, sila opraviť to, je lepšie s tým skončiť, opustiť to, prípadne začať s niečím novým. To platí vo všetkom, nie len v tomto tu. Niektoré veci sa zachrániť nedajú, aj keby sa človek snažil, ako najviac chce. Takže aj vzdať sa môže byť výhra. Prehra je skôr zbytočne bojovať za niečo, čo nemá zmysel, je to nefunkčné a nejde to opraviť. Neriešim, či je návrat výhra alebo prehra. Je to tak, lebo sme sa k tomu dopracovali a chceli sme to. Neviem ako zvyšok, ale ja nikomu nič dokazovať nechcem a myslím, že ani ostatok nie. Chceme sa proste zabaviť a zabaviť aj iných takýmto spôsobom. Byť na pódiu je fajn. :-) Ťažko povedať, čo by sa muselo stať, aby sme to definitívne „zabalili“... To sú len dohady a nie je to podstatné. Podstatné je to, čo je a ostatné je nepodstatné. Veci, ktoré teraz dávajú zmyslel, ho časom dávať nemusia a potom ho zas môžu dávať. Život je vec nevyspytateľná a človek nikdy nevie. Zmysel môže mať aj ukončenie aj obnovenie činnosti. Veci sa stále menia zajtra dovidenia. :-)
Čo plánujete na najbližšie týždne a mesiace? Dočkáme sa nových skladieb či dokonca albumu? Kde všade vás budú môcť fanúšikovia vidieť, aké máte zatiaľ potvrdené koncerty? A na čo sa môžeme tešiť 5.7.2024 v Sove na benefičnej Angelus After Party?
Veľmi neplánujeme a keď už, tak len predbežne. Povedali sme si necháme veci plynúť a uvidí sa. Týka sa to aj novej tvorby, koncertov a všetkého. Koncerty sme zatiaľ veľmi neriešili, oslovili sme len zopár organizátorov. Máme zatiaľ potvrdené tri koncerty, vrátane najbližšieho v Sove, plus v novembri ďalší u nás v Banskej Bystrici a v januári v Žiline. Aj tomuto nechávame voľný priebeh. Netuším ešte, ako to celkovo s koncertami bude, pretože kapely stále robia zväčša výmenné akcie. Kedysi sme robili Gazdovskú Veselicu aj za týmto účelom. Pokračovanie však zatiaľ nie je ani v úvahe. Nie je to však v budúcnosti vylúčené, ale skôr nie, lebo koncertov je všade „na mraky“ a tiež tie návštevnosti tu v Bystrici sú také všelijaké... Takže to záleží aj na tom, či bude záujem organizátorov. Keď budú fajn, keď nie, nevadí... Na Angelus After Party zahráme skladby z albumov „PéVé3eS“ (2007) a „Gazdovská Veselica“ (2010), pridáme možno jednu-dve zo „Zla“. Budeme veľmi radi, keď sa fanúšikovia prídu pozrieť v hojnom počte (nie len na nás) a tým aj podporia dobrú vec. "NA GAZDAS, NA CHLASTAS (aj NA NECHLASTAS)!“ A ďakujem za záujem o rozhovor aj za pozvanie na koncert. Si mi dal! Skoro ma odpálilo, keď som zbadal tie otázky, haha!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Foto: archív kapely
