Vranovská WOLNERA patrí medzi mladé slovenské metalové kapely, ktoré prinášajú čerstvý vietor, hoci čerpajú inšpiráciu aj od hudobníkov o niekoľko generácií starších. Ich prístup k tvorbe a neustála snaha posúvať sa ďalej naznačujú, že sa od nich v budúcnosti môžeme dočkať ešte mnohých zaujímavých momentov. Basgitarista a spevák Ľubo Luterán nám v rozhovore priblížil nielen filozofiu kapely, ale aj svoje zdroje inšpirácie a cestu k metalovej hudbe.
Skupina WOLNERA začala svoju hudobnú existenciu vo vranovskom kultúrnom dome, čo je na slovenské pomery dosť netradičné. Ako došlo k tomu, že ste začali tvoriť práve v kulturáku? Je z toho vyplývajúci predpoklad, že mesto podporuje mladých hudobníkov, správny?
Ahoj, v prvom rade, ďakujeme za priestor! Predpoklad je správny, nejde však o mesto, ale o jednotlivca, Maroša Sobotu, pracovníka MSDK, ktorý je sám hudobník (kapely DIRT, VELVET STONE). On nám dal priestor a požičal prvé nástroje, kombá atď, atď...
V jednom rozhovore si spomínal, že väčšina členov kapely navštevovala základnú umeleckú školu. Hudobný prejav WOLNERY je pomerne komplexný a sofistikovaný, čo u mladých muzikantov, akí zostavu tvoria, nebýva až tak bežné. Môže byť za hudobným výrazom WOLNERY aj navštevovanie umeleckej školy? Ako hodnotíš vplyv umeleckej školy na vaše hudobné schopnosti? Odporučil by si mladým metalovým muzikantom túto cestu?
Určite to vplyv malo, pretože sme aspoň ako-tak rozumeli ako tá hudba a tonalita funguje. Intervaly, harmónia, stupnice, sú to všetko veci, ktoré sa oplatí vedieť, netvrdím ale, že sa to bez toho nedá, niekto má proste ten feel sám od seba. Či by som to odporučil? Komu ako, pre bubeníkov je podľa mňa asi dôležitejší ten feel, veď ani náš Luky do ZUŠky nechodil. Pre spev / gitarovú sekciu to určite môže mať svoje benefity, ale keď hráš napríklad Slam alebo Gore-grind tak ti to až tak netreba, haha. Je úplne v poriadku ak hudobník rozumie svojmu nástroju svojím vlastným spôsobom, a pomerom týchto dvoch porozumení (klasické vs. vlastné) vzniká originalita, jedinečnosť.
Vy sami označujete svoj štýl ako MetaR. Ako uvádzate v tlačovej správe k albumu, nejedná sa o označenie žánru, ale skôr o celkovú filozofiu - tvoriť slobodne a bez obmedzení. Čo vás viedlo k potrebe práve takto sa definovať? Je to niečo, čo sa snažíte aplikovať aj v osobnom živote? Čo pre teba vlastne znamená sloboda v hudbe a v bežnom živote?
Tu sa trošku rozpíšem: Do hĺbky rozobrané - áno, môžeme to nazvať ,,filozofiou,, nejakého osobnostného vývoja a progresu, aplikovateľnou aj mimo hudby. Ale má to aj takú povrchnú stránku - sami ešte nevieme ako sa vyvinieme ako skladatelia, hráči, ale aj ako poslucháči. Nechceme sa viazať na žiadny žáner, lebo sami vieme že neskôr naň môžeme mať úplne iný pohľad a môže sa nám páčiť niečo úplne iné. Neber to tak, že chceme ísť s vlnou a hrať len to, čo je práve trendy, ale proste ešte potrvá kým ten ,,koktejl,, namiešame a kým nájdeme tie správne ,,ingrediencie,, pre zvuk WOLNERY. Ten thrash na prvom albume bol skôr taký odrazový mostík, ak ma chápeš. Proste, ako začiatočník sa neučíš hrať hneď NECROPHAGIST alebo LORNU SHORE a neskladáš hneď tie najoriginálnejšie skladby so super-originálnymi textami. Každý gitarista si tým Mastrom a Sandmanom prešiel. Každá kapela trochu niečo povykrádala, kým sa našla. Naše obe albumy sú zatiaľ skôr cesta ako hotový produkt, a nechceme si vláčiť okovu v podobe thrashovej nálepky, preto metaR. Určite tento žáner rešpektujeme a chápeme jeho dôležitosť, ale momentálne ho nikto z nás nepočúva. A hlbšie ako Big 4 sa nikto z nás asi nedostal, v dobe, keď sme ho počúvali. Zhrnuté a podčiarknuté - V dvanástich rokoch by si si kľudne nechal vytetovať Spider-Mana, pretože je to tvoj hrdina a myslíš si, že ho budeš zbožňovať celý život, no už za pár rokov zistíš, že somarina. Proste sa zatiaľ nechceme nálepkovať, lebo sa toho ťažko zbavuje (haha).
Zakladali ste kapelu s tým, že chcete niečo konkrétne dosiahnuť alebo to skôr bolo o tom, že vás baví hrať a proces je dôležitejší ako konkrétny výsledok?
Kombinácia oboch.
Ako prebieha vo WOLNERE tvorivý proces? Tvoríte všetci spolu alebo je skôr typické, že niekto donesie už hotovú skladbu, ktorú spoločne iba dotvárate? Smerujete pri komponovani k nejakému konkrétnemu, vopred vytýčenému cieľu?
V tom sa taktiež vyvíjame a hľadáme čo najefektívnejší spôsob. Celkový koncept / smerovanie songu je väčšinou moja robota (aj text a väčšina riffov). Potom to nejak spolu rozoberieme, poupravujeme a dáme dokopy a spolu brainstormujeme, kde - čo by sme mohli zlepšiť alebo spraviť ináč. Na takéto vypichovanie detailov je dobrý gitarista Ľubo Baran. Nejak to stabujeme, nahráme demo, necháme pár dní odležať a potom počúvame a meníme.
Aké sú v súčasnosti vaše najväčšie kreatívne výzvy? Dajú sa identifikovať témy alebo hudobné prvky, ktoré cítite, že ste zatiaľ plne nepreskúmali, ale chceli by ste ich v budúcnosti rozvinúť?
V poslednej dobe nás bavia synťáky, chceli by sme mať viac čistých spevov a celkovo modernejšie postupy a zvuk. Takisto nejaké hosťovačky a featy sú v hre tiež.
Aká bola tvoja cesta k muzike a metalu? Čo ťa priviedlo k tomu, že si začal aktívne hrať a tvoriť hudbu? Aké boli tvoje hudobné začiatky? Ktoré kapely alebo konkrétni umelci ťa najviac inšpirovali a ovplyvnili?
Tak určite na tom má podiel tá ZUŠka - tam ma až tak nebavili individuálne hodiny, ale hranie v orchestri ma bavilo viac - to môže byť ten skupinový aspekt, hranie v kolektíve. Čo sa týka metalu - keď som bol malý, rodičia počúvali LINKIN PARK v aute (Hybrid Theory, Meteora a Minutes to Midnight) - tam tá iskra asi začala. Mama ma dokonca prichytila ako asi 4-ročného si spievať Somewhere I Belong. Keď som zdedil svoj prvý mobil po mame, počúval som veci ktoré tam mala posťahované - napr. HEĽENINE OČI, CHINASKI a už spomínaný LINKIN PARK. HEĽENINE OČI bola moja prvá obľúbená kapela, dokonca som ich videl aj naživo vo Vranove keď som mal 6, ale len pár songov na konci setu. Prešiel som si aj hip-hopom na základnej, ktorý nezavrhujem, stále mám rád napríklad WU-TANG CLAN. Cca v trinástich som sa dostal do kontaktu s metalom, začínal som na SLIPKNOT, SYSTEM OF A DOWN, KORN atď. Najviac ma ovplyvnili (v chronologickom poradí) SLIPKNOT, METALLICA, MEGADETH, DEATH, GOJIRA, LORNA SHORE, SLEEP TOKEN.
Po odchode basgitaristu Tima z BESNY si sa na niekoľko koncertov pripojil do zostavy tejto najvýraznejšej slovenskej post blackovej skupiny. Ako k tejto spolupráci došlo? Ako sa ti s BESNOU, známou koncertami nabitými energiou, hralo?
Ozval som sa im, bol som ochotný raz týždenne otočiť na skúšku do Bratislavy (vlakom) a nejak to klaplo. Hralo sa mi perfektne, sú to profíci a dobrí ľudia. Aj napriek vekovému rozdielu som sa cítil super. A nechcem predbiehať, ale pravdepodobne si s nimi ešte zahrám.
Tvoj vokál znie na vašich nahrávkach dosť rozdielne. Na novom albume mi pripomenul dvoch extrémnych spevákov, Johna Tardyho z OBITUARY a Chucka Schuldinera z legendárnych DEATH. Sú to vokalisti, ktorí ťa v inšpirovali? Ak áno, v čom konkrétne?
Skôr ten Chuck, OBITUARY moc nepočúvam. Pravdupovediac som sa ho ale nesnažil napodobniť, chcel som dosiahnuť trochu väčšiu variáciu výšok a spodkov, viac vrstviť a pracovať s intenzitou hlasu. Viac ma inšpiroval Corey Taylor, aj keď mi chýba ešte čistý spev ale aj to raz bude.
Vaše texty sú o dospievaní a hľadaní samého seba. Na poslednom albume si ich výhradným autorom ty. Sú inšpirované konkrétnymi zážitkami, niečím, čo si prežil na vlastnej koži alebo ide skôr o úvahy o živote mladého človeka a jeho zákutiach? Mal si pri ich písaní moment, že si objavil aj v sebe niečo nečakané a nové?
Asi mix oboch, sú to parafrázy a paralely k správaniu aj k prežívaniu človeka v mojom veku.
Sú témy, ktoré by si chcel v textoch v budúcnosti rozvíjať už zrejmé alebo si skôr počkáš na konkrétny okamih, keď ich budeš tvoriť a uvidíš, aká múza ťa kopne?
Asi to budú skôr introspektívne, možno občas spoločenské témy. Každopádne sa nechám prekvapiť samým sebou, že čo zo mňa vyjde.
20.12. vystúpite na benefičnom koncerte Angelus Cat Rescue v Banskej Bystrici, výťažok z ktorého bude venovaný mačaciemu útulku Bystrická mačačáreň. Čo si myslíš o benefícii v metale? Dáva podľa teba zmysel, aj keď sa vzhľadom na undergroundový charakter, zvyčajne vyzbiera suma “iba” v rádovo stovkách Eur? Aký je tvoj vzťah k zvieratám a útulkom, ktoré im pomáhajú?
Má to zmysel a je to krásne. Každá pomoc sa zíde. Sú to stvorenia s čistou dušou, liek na depresiu - aj v podobe Instagramových reelsiek (smiech).
Rozhovor pripravil: Peťo Javorský
Fotografie: archív kapely
