Thrashmetal patrí na Slovensku medzi najobľúbenejšie metalové žánre a teší sa (na domáce pomery) veľkej fanúšikovskej podpore. Predstaviteľom melodickejšej formy thrashu je výborná nitrianska kapely MANYAC, ktorá už o pár dní zažije svoju angelusácku premiéru v Brezne na benefičnom koncerte Angelus Spring MetalStorm. Kapelu si predstavíme v rozhovore s gitaristom Košťom.
Začneme výrokom slávneho hudobníka - Schmier z nemeckej kapely DESTRUCTION o thrash metale povedal, že „myslím, že pre takýto štýl muziky musí byť človek určitým spôsobom nas*atý, pričom z tvojho tela a z tvojej mysle vyžaruje určitá agresia. A keď sa pozriem na dnešný svet, je toho veľa, čo ma denne zasahuje a štve, priamo až zabíja vo vnútri. Myslím si, že človek, ktorý žije šťastne s rodinou a rieši úplne iné veci, nemôže písať a tvoriť takýto štýl hudby.“ Aký je tvoj názor na Schmierove slová a čo thrash metal znamená pre teba?
Nazdar! Musím dať majstrovi za pravdu. Môj pohľad je rovnaký, samého ma štve na svete milión vecí a práve preto ma thrash vždy bavil a je to počuť v našej/mojej hudbe aj v textoch. Aj keď nehráme až takú agresívnu formu thrashu ako napríklad DESTRUCTION. Thrash metal pre mňa znamená hlavne energiu a ventil od negatívnych emócií.
Aká bola tvoja cesta k metalu? Čítal som, že tvoj ocino hrával na španielke a mal doma aj hard & heavy kazety, takže jablko nepadlo ďaleko od stromu... Aké sú tvoje gitarové vzory a všeobecne najobľúbenejšie kapely a aj ich konkrétne albumy? Na aké koncerty, ktoré si navštívil ako fanúšik, spomínaš najradšej?
Dostal som sa k tomu z časti práve z otcových kaziet klasických kapiel, ale samozrejme aj z tvrdších vecí od kamošov a aj cez komerčnejšie verzie metalu, čo sa objavili v telke. Obľúbených interpretov je strašné množstvo. Nebudem ani tak menovať mená, ktoré mi odstrelili dekel v začiatkoch, ale posledné roky ma z gitaristov najviac bavia Phil Demmel, Gus G a páni z TRIVIUM. Práve ich posledné tri albumy sú neskutočné! Inak poslednú dobu riešim či je lepší „Master“ alebo „Justice“ (smiech). Za minulý rok najvyššie hodnotím HELLOWEEN, ale výborný je štandardne aj nový TESTAMENT. Všetky koncerty IRON MAIDEN boli zážitkom. Výborná bola vždy aj AVANTASIA či spomínané „tekvice“. EXODUS je vždy peklo, tak ako u nás CATASTROFY. Bolo toho veľa...
Do kapely MANYAC si sa dostal vďaka Martinovi, ktorý ťa oslovil na pokeci s tým, že im niekto odišiel a teba vnímal ako plnohodnotnú „náhradu“. Pôsobil si pred vstupom do kapely aj v iných skupinách? Ako si spomínaš na prvú skúšky, koncerty s kapelou MANYAC? Dočítal som sa, že prvý koncert kapely prebehol v septembri 2010 a prišlo naň neuveriteľných 150 fanúšikov...
Pred MANYACom som hral v kapele SCAREROAD, s ktorou sme spravili pár vlastných skladieb a odohrali niekoľko koncertov. Bola to klasická prvá kapela na strednej, na ktorej sme sa oťukávali a okukávali ako to funguje. Prvé skúšky MANYAC v legendárnej seredskej skúšobni oproti stanici boli skvelé, lebo zvyšok kapely bol o dosť technicky predo mnou, tak som musel makať. Na druhej strane boli všetky skladby spracované v taboch tak to išlo rýchlo. O tom koncerte som tiež len počul, zobrali ma pár mesiacov po ňom. Sereď vtedy žila aj mimo leta v Campingu (smiech).
V rokoch 2010 – 2016 ste s kapelou stihli vydať demo „There In The Dark“ a EP „Face To Face“, ale nevyhli sa vám aj personálne zmeny, okrem iných odišiel aj dovtedy hlavný gitarista Luken. Prvý koncert po „znovuzrodení“ prišiel na jar 2015 v bratislavskom Britishi a odvtedy ste v nezmenenej zostave odohrali viac ako 40 koncertov. V tomto období ste (ak sa nemýlim, tak po prvý-krát) vystúpili aj v Banskej Bystrici v legendárnom Tartarose ako support WELICORUSS a NETHERFELL. Ako spätne hodnotíš kvalitu prvých 2 nahrávok kapely a posun kapely ako celku, čo sa týka kompozičných zručností aj koncertných vystúpení?
Áno, prvý koncert v Banskej Bystrici bol vtedy. Ono „There In The Dark“ sa nahrávalo pred mojim príchodom. Zvukovo je podľa mňa veľmi dobré. Takisto aj skladateľsky, tie skladby som hrával potom ešte dlho a sú výborné! Jediný zádrhel bol, že úplne celé ho zložil Luken a keď v kapele už nehral a videli sme, že tá hudba sa trošku posunie, rozhodli sme sa ho nehrávať. „Face To Face“ je vlastne taký „best off“ prvých rokov v novej zostave, kde sme sa spoznávali ľudsky aj hráčsky. A je to preto úplne iná hudba. Zvukovo je to bieda, to priznávam. Boli sme vlastne prvý krát v štúdiu a všetko sa robilo narýchlo. Skladby samotné sú ale silné! „Tears Of Baghdad“ a „Matter Of Revenge“ hrávame doteraz a u ľudí fungujú. Veď uvidíte v Brezne. Čo sa týka koncertov tak diplomaticky odpoviem, že sa každým zlepšujeme (smiech).
Posunieme sa do roku 2018 – v auguste ste vystúpili na Rock Pod Kameňom v Snine, headlinermi boli HELLOWEEN, KABÁT, DRAGONFORCE či PRETTY MAIDS a v novembri ste sa vrátili do Tartarosu spolu s CIRCULAR SAW. Ako sa vám vtedy podarilo dostať do zostavy prestížnej akcie kategórie Rock Pod Kameňom a ako vaše vystúpenie dopadlo? A čo sa týka koncertu v Tartarose, dočítal som sa, že účasť fanúšikov bola veľmi slabá a že kapely hrali celý čas viac-menej „presilovku“... Zažili ste viacero takto nevydarených koncertov, ktoré sa viac podobali na verejnú skúšku?
Nebudem sa tu tváriť ako majster sveta, čo je aj v našom undergrounde časté... Bolo to troška po známosti, ale neplatili sme si za to! Len benzín a ubytko. Každopádne skvelá skúsenosť a slušný koncert pre pár sto ľudí s výborným zvukom! Tento druhý koncert v BB je k tomu pekný kontrast, lebo naozaj tam bolo 6 a pol človeka. Ale to sa občas stane. Zamrzí to, ale hlavné je sa nepos*ať. Veď to všetci poznáme, kto má viac jak 20 rokov a robí metal kvôli návštevnosti je naivka (smiech).
V covidovom roku 2020 ste vydali debutový album „Death Sentence for Tomorrow“, ktorý obsahuje osem nových skladieb a jednu staršiu – tou je už vyššie spomínaná „Tears Of Baghdad“, ktorá je o vojne v Perzskom zálive. Táto téma je, žiaľ, aktuálna aj teraz... Čomu sa po textovej stránke venujú ďalšie skladby a kto bol pri debute hlavným textárom v kapele? Ako bol prijatý debutový album u fanúšikov a recenzentov? A kedy sa vám podarilo predstaviť prvý-krát nové skladby naživo (keďže až do roku 2022 fungovali v rôznej intenzite pandemické opatrenia)? Postrehol som, že v roku 2021 ste zahrali na Flesh párty (Camping Sereď) spolu s ČAD či PERVERSITY...
„Timing“ nám veru neprial, takže koncertná podpora albumu bola ťažká. Ale stihli sme ho pokrstiť v Nitre s rúškami, meraním teploty účinkujúcich atď. (miech). Na Fleshku sme sa dostali zrejme práve preto, že neboli zahraničné kapely. Ale koncert to bol skvelý aj keď som si tam medzi všetkými tými grindami pripadal jak Peťo Cmorík, haha. Odkedy odišiel Luken, tak skoro všetky texty píšem ja, s občasným Martinovým príspevkom. Na prvom albume je to klasická zmes protivojnových textov, spoločenská kritika a dve ľahšie témy o rýchlosti a zombíkoch.
Poďme už v najnovšiemu albumu „Dark Philosophy“, ktorý ste vydali v roku 2025. Hudbu ste tvorili spoločne na základe tvojho alebo Petrovho (druhý gitarista) nápadu alebo riffu. Bubeník Juro sa vraj tiež podieľal rytmickými a aranžérskymi nápadmi a pridali sa aj ostatní členovia kapely. Dokonca ste po prvýkrát nahrali skladby bez predchádzajúceho vyskúšania na koncertoch („Lunacy“, „Fights, Falls & Broken Bones“). Nahrávali ste opäť u Lukena zo SINNERS MOON v N-Semble studio. Máš pocit, že sa album rodil jednoduchšie ako debut, aj vďaka získaným skúsenostiam či muzikantským zručnostiam?
Ako sa to vezme. Síce už máš skúsenosti, ale musíš dávať pozor aby si sa moc neopakoval. Komplikovanejšie bolo aj skúšanie (lockdowny, iné projekty, rodiny), nakoľko sme klasici a nenahrávame si moc veci doma, ale lepíme všetko osobne v skúšobni. Nahrávanie opäť trvalo skoro rok, ale album znie zas o niečo lepšie takže to zato stálo.
Ako vznikol názor „Dark Philosophy“ – má nejaký hlbší význam/posolstvo? Často kapely nazvú album podľa niektorej skladby, nie je to však tentraz váš prípad... Čomu sa venujete v textoch piesní? Pri pohľade na obal albumu si človek automaticky položí hamletovskú otázku „Byť či nebyť?“...
S názvom sme si dlho lámali hlavičky. Žiadna z názvov skladieb nám neprišla ako reprezentujúca celý album. Až po jednom dlhom dni v štúdiu a base piva nás napadlo, že celá atmosféra textov (tentokrát pribudli samovraždy, koniec sveta a aj nejaké osobné s*ačky) je dosť temná a dalo by sa to považovať aj za mudrovanie. Preto „Dark Philosophy“ a mysliteľ na kope lebiek.
V jednom rozhovore si sa vyjadril, že základ vašej hudby je taký ľahší thrash, ale máte kopu melódií, obľubujte melodeath, niektorí aj core, nu-metal či progresívnejšie kapely a to všetko sa odzrkadľuje vo vašej tvorbe. V recenzii na webe Metalexpressu sa píše, že „hudba MANYAC sa vyznačuje tým, že obľubujú dlhšie skladby a intenzívne sa venujú postupnému košateniu a obmenám riffov a motívov. Gitary sú síce hodne ostré, ale zároveň veľmi melodické. Nedržia sa len vysokorýchlostného rezania a behania po hmatníku, ale často vykúzlia aj výrazne heavymetalové harmónie. Dve gitary majú opodstatnenie a často ide každá svoje, aby sa potom stretli v ústrednom riffe. Vokál je prísny ako sa patrí, cítiť z neho hnev a agresivitu, Angelripper a Mille spokojne prikyvujú.“ Ako by si 2-3 vetami charakterizoval album ty?
Ja sa kľudne podpíšem pod tú recenziu. Dobre to zhodnotili. Pre mňa je to veľmi pestrý album, či už textovo, ako som naznačil o odpoveď vyššie, alebo aj hudobne. Sú tam rýchlejšie „thrashmetále, strednotempové heavy skladby, melodické „vypletačky“ aj pokus o death metal. Za nás gitaristov si trúfnem povedať, že aj skvelé gitarové nápady v riffáži aj v sólach. Zvukovo je to o dosť lepšie od prvotiny. Treba vypočuť, nudiť sa nebudete. Dúfam (smiech).
Pristavíme sa ešte pri 2 vašich minuloročných koncertoch – v júni ste opäť navštívili Banskú Bystricu a vystúpili na Killfisch (Rozkvet Gallery) spolu s ACHSAR či GÁGOR a v septembri ste na domácej pôde krstili album „Dark Philosophy“ vo Frankie Rock Klub Nitra, „zagratulovať“ vám prišli BRAIN DEALERS, PRISON OF MY LIFE a BREEZE OF YPERS. Myslím, že obe akcie boli veľmi vydarené, však?
Za Killfish sa musím ešte raz poďakovať takto verejne. Krásna akcia, zaujímavý priestor, skvelí GÁGOR, pečená sviňa a konečne do tretice v Banskej Bystrici aj ľudia (smiech). Krst sa tiež podaril. Zvuk bol super, metalistov kopa. Ostatné kapely naložili neskutočne. My sme si trúfli na celý album plus nejaké prídavky takže vyše hodiny sme boli na stagei. Nebolo to jednoduché, ale zvládli sme to a užili si večer.
Predstav nám, prosím, aktuálnu zostavu kapely a povedz pár slov o sebe aj svojich spoluhráčoch (rodina, práca, koníčky). Skúšobňu máte v Nitre, jednotliví členovia však okrem Nitry bývajú v Seredi, Šali a Bratislave. Ako sa vám darí sa časovo zladiť na skúšky či koncerty? Ako máte v kapele rozdelené úlohy (mimo kompozičného procesu) – kto má na starosti koncerty (oslovovanie organizátorov, kapiel na výmenné koncerty), propagáciu (dohadovanie recenzií na albumy, zasielanie článkov na web, rozhovory), merch (grafika k CD, potlač tričiek)? Postrehol som, že nedávno hlásil odchod z kapely gitarista Peter a na Angelus Spring MetalStorm sa už predstaví nový gitarista...
Kapela začínala ako je známe v Seredi, skúšali sme v Trnave a už sme 6 rokov v Nitre, odkiaľ som ja, Košto (gitara) a basák Riško. Bubeník Jurko je Trnavčan, sídlom v Bratislave a spevák Martin je jediný z pôvodnej zostavy zo Serede, ale už zdrhol na dedinu (smiech). Skúšky mávame veľmi nepravidelne, proste ako zamestnania, rodiny a život umožní. Všetky spomínané záležitosti riešim v kapele ja s Martinom. Peťko sa po desiatich rokoch rozhodol ísť za iným druhom metalu, ale ešte odohral niekoľko koncertov aj dokončil album, takže všetko prebehlo kamarátsky. Nový chalan je z Nitry, volá sa tiež Martin a aj keď doteraz nehral takúto tvrdú a rýchlu hudbu, vybrané songy sa naučil extrémne rýchlo, už len dolaďujeme detaily.
Ste na scéne už viac ako 25 rokov. Prešli ste si v histórii obdobím tvorivej krízy, „motania sa v kruhu“, keď ste zahadzovali jeden nápad za druhým a nevedeli sa pri tvorbe skladieb pohnúť z miesta? Ak áno, čo vám pomohlo a nakoplo vás správnym smerom? Čo robíte pre to, aby ste sa neopakovali, kde čerpáte inšpiráciu? A je pre vás vôbec dôležité byť (v rámci) možností originálni alebo vám stačí „len“ robiť dobrú muziku, ktorá sa páči vám aj fanúšikom?
Tvorivá kríza zatiaľ asi nebola, proste keď sa nám nové nápady nepáčia, tak ich zahodíme a časom prídu lepšie. Výhoda takejto kapely je v tom, že ťa nikto nenaháňa s vydávaním albumov. Robíme tú hudbu tak, aby sa páčila primárne nám. Každý iný pozitívny ohlas je bonus navyše. Inšpirácia prichádza zrejme z obľúbenej hudby a je to v tej tvorbe počuť a áno, môže sa stať, že sa niečo na niečo podobá, ale snažíme sa to minimalizovať.
Aký je tvoj názor na budúcnosť metalu? Ako podľa teba bude vyzerať metalová scéna o 10 rokov? Myslíš, že je priestor na vznik nových (pod)žánrov alebo platí, že všetko už bolo zahraté a tisíc-krát zopakované?
Metal musí prežiť! Už len preto, aby som si vychutnal ako súčasní fanúšikovia SLEEP TOKEN a LORNA SHORE nadávajú na nejakú mladú kapelu, že je to pi*ovina, hehe. A vážne? To sa vravelo už 25 rokov dozadu, že sa nedá nič nové vymyslieť a stále sa objavujú nové kapely a subžánre. To, že sa nám to nie úplne vždy páči, je iná debata. Nechajme sa prekvapiť, svet aj muzika sa menia, inak to nebolo a ani nebude.
A na záver tradičná otázka: na čo (okrem nového gitaristu) sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie 21.3.2026 v breznianskom Diverse na benefičnom koncerte Angelus Spring MetalStorm?
Na energický koncert. Na dobré skladby. Na skvelé riffy. Chcem sa touto cestou poďakovať za pozvanie, sledujeme Angelus už dlhšie, robia super robotu a je nám cťou podporiť dobrú vec! Vidíme sa v Brezne!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Štefan Šimuni, Daniel Buc a archív kapely
