MOTORSCREAM PROJECT je kapela, ktorá je od svojho vzniku verná old school heavy metalu a svojou tvorbou vzdáva holt legendárnym MOTORHEAD. Začínali covermi, neskôr pridali vlastné skladby, stihli natočiť 2 albumy a koncertujú po celom Slovensku. Skúsení muzikanti, ktorí spolu hrajú už dlhé roky, sa už viac-krát objavili aj v zostave našich benefičných koncertov a v sobotu 18.4.2026 sa predstavia fanúšikom v Pivárni Žiarčan na benefičnom Žiarskom Angeluse. V minulosti sme vyspovedali gitaristov Paliho a Miša a dnes prišiel rad na speváka a basgitaristu Mareka Habdáka.
Ak sa nemýlim, pochádzaš z Veľkého Krtíša a už dlhšie žiješ v Bratislave. Ako sa ti páči v našom hlavnom meste, v čom je podľa teba život v Bratislave ľahší/ťažší (skrátka iný) oproti Veľkému Krtíšu? Čomu sa venuješ v práci a ako tráviš voľný čas?
Je zaujímavé, že kým som žil v Krtíši, zdala sa mi Bratislava vzdialená, cudzia, hlučná a špinavá. Presne taká, akú si ju predstavujú ľudia, ktorí ju nepoznajú. Život ma prinútil vrátiť sa tam, odkiaľ pochádzam, na západné Slovensko. Asi preto mi prirástla k srdcu. Býva sa mi tu dobre a pre moju rodinu a hlavne deti (škola, budúcnosť) je to dobré miesto na život. Sú tu väčšie príležitosti na čokoľvek. Samozrejme oproti Veľkému Krtíšu je tu viac hluku a všetkých negatívnych vecí, čo s metropolou súvisia... Myslím si však, že život v Krtíši je paradoxne na to, aké je to malé mesto, o dosť ťažší. Pracujem v špecializovanom zariadení pre mentálne a fyzicky postihnutých klientov, kde sa venujem hlavne rehabilitácii. Termín voľný čas už mnoho rokov nepoznám. Po práci sa venujem rodine, charite a samozrejme do priorít patrí aj kapela. Teraz už dve (smiech)...
Keď som požiadal Copilota AI o to, aby ťa čo najpresnejšie charakterizoval, odpísal mi: „Marek Habdák je spevák s drsným heavy-metalovým hlasom, basgitarista orientovaný na old-school sound, autor textov so zmyslom pre autentickosť, umelec, ktorý si váži spätnú väzbu a predstaviteľ klasického slovenského undergroundového metalu.“ Sedí to? Čo by si ešte k tomu dodal?
Fúú, tak ten ma pozná lepšie ako ja, haha. Som zvedavý, čo by o mne napísal pred desiatimi rokmi. Ja by som asi nedodal nič. Vždy mi robilo problém opísať samého seba.
Tvoj parťák z kapely MOTORSCREAM PROJECT gitarista Mišo Černák sa dostal k metalu cez kamoša na strednej škole, ktorý mu pustil album PANTERA - „Cowboys from Hell“. Stačil úvodný riff a už nebolo cesty späť a hneď vedel, že chce robiť podobný rámus po zvyšok svojho života (smiech). Ako to prebehlo u teba? A aké boli tvoje prvé kroky na domácej scéne?
Ja som s metalom začal o pár rokov neskôr ako Pali alebo Renco. Na základke som v triede nemal žiadnu spriaznenú dušu. Možno to niekoho prekvapí, ale prvá kapela so zbustrovanými gitarami, ktorá mi vliezla do uší, boli EUROPE. A potom to už išlo viac do rýchlosti, tvrdosti, atď. Kým Pali s Rencom už „mastili“ v DARK MORDOR, ja som vtedy stále fungoval iba ako fanúšik. A jedného dňa som si povedal, že skúsim to aj ja. Ale ako z rozprávky to určite nebolo. Všetky tie začiatky som si poriadne oddrel a odtrpel. Kým sme nevedeli hrať, tak to bol grind core s názvom EVOCATION a potom prvá vážna kapela, taký crossover MORBID REALITY.
Pristavme sa najskôr pri kapele UNDESIRABLE, kde si v roku 1996 spieval a hral na gitare. Podľa slov kapelníka Paliho Ďuriša šlo o projekt s ďalšími kamarátmi z Veľkého Krtíša z kapely WRONG. Dali ste dokopy skladby a nahrávanie sa „zviezlo“ v hlohoveckom štúdiu Exponent popri nahrávke DARK MORDOR. Aké spomienky na túto dobu sa ti v hlave vynoria?
Exponent na tú dobu bolo jediné profi štúdio široko ďaleko a už len ten pocit, že nahrávaš v budove, kde nahrávali KRABATHOR, bol fantastický. Náš bubeník Noro Jerguš išiel na vojnu, tak sme sa s Mišom Škorňom (basgitara) tak prirodzene pritúlili k DARK MORDOR. Nechceli sme len tak čakať s rukami vo vreckách, kým sa vráti späť. Tak vznikol mix hardcore a thrash metalu a bez hanby poviem, že to bola taká pionierska záležitosť (smiech). A hlavne to bola pre mňa a Miša prvá skúsenosť v profesionálnom štúdiu so všetkým, ako to má byť. To, čo sa dialo vždy na konci nahrávacieho dňa, sem radšej písať nebudem (smiech).
Vygooglil som, že si sa podieľal tiež na projekte SYMBOL ALFA AND OMEGA/FASCINATED DISHARMONY ako gitarista a vokalista. Úprimne povedané tieto názvy mi nič nehovoria. Poprosím teda pár slov o dobe vzniku splitka, žánrovom zameraní a podobne…
Dám veci na pravú mieru. Hore spomenutý názov je titul toho splitka z predošlej otázky. Prvý názov patrí DARK MORDOR a ten druhý je UNDESIRABLE. Zvyšok otázky je tiež zodpovedaný v predošlej otázke. Len by som doplnil, že je veľká škoda, že sme nenahrali nejaké pokračovanie UNDESIRABLE. Mali sme to dobre rozbehnuté.
Ďakujem za vysvetlenie. Od vyššie spomínaného projektu UNDESIRABLE už nebolo ďaleko priamo do DARK MORDORu. Hosťoval si už na deme "Corpus Delicti" (1997) a následne si sa stal plnohodnotným členom na deme s názvom "Dark Millenium", ktoré vyšlo v roku 1999. V tej dobe došlo aj k dosť výraznej zmene v hudobnom smerovaní kapely až niekam k vodám thrash-deathu. O rok neskôr však dochádza k ukončeniu fungovania kapely DARK MORDOR a na scénu prichádzajú MIDNIGHT SCREAM... Aké teda boli tieto „mordorácke“ roky?
Hlavne divoké po všetkých stránkach. Ako sa blížil koniec milénia, sa scéna, či už u nás, ale hlavne vo svete, menila. Demo “Dark Millenium“ je odrazom toho, čo v nás vtedy bolo. Gitarista Mišo Lipták tu konečne rozbalil svoj potenciál naplno a mne sa chcelo vyrevať si hrdlo až z pekla, pretože som prechádzal ťažkým obdobím. Tak trochu v nás tlelo presvedčenie, že sa netreba držať v štýle hudby žiadnych mantinelov a niečo podobné urobili aj PESTILENCE na albume “Spheres” a to nám zaimponovalo. To, že potom DARK MORDOR skončil, sme vtedy vnímali inak ako to vidíme dnes. Ja hovorím: Všetko je tak, ako má byť (smiech).
Ak sa nemýlim, tak v zostave „nástupníckej“ kapely MIDNIGHT SCREAM si nefiguroval, však?
Tu ťa musím poopraviť. Spolu s Rencom, Palim a Mirom Lászlom (basgitara) som ako spevák stál pri zrode Midnajtu. Dokonca som naspieval prvé demo. Bolo mnoho koncertov a potom som sa presťahoval do Bratislavy.
Poďme už ku kapele MOTORSCREAM PROJECT, ktorá prvotne vznikla so zámerom hrať len veci od MOTORHEAD. Pôvodný spevák „Midnajtu“ Jaro (spev) sa však nestotožňoval s takou tvorbou/štýlom, tak ťa Pali a spol. oslovili, či by si s nimi šiel na jednu spomienkovú akciu pre Lemmyho, kde mali dohodnuté vystúpenie. A prichádzali ďalšie a ďalšie koncerty a nakoniec si prevzal ku spevu aj basgitaru a stal sa pevnou súčasťou kapely. Išlo vtedy všetko hladko alebo ste museli riešiť aj nejaké komplikácie? Považuješ sa za skalného fanúšika MOTORHEADu? Dá sa povedať, že ti táto žánrová zmena (oproti „Midnajtu“) vyslovene sadla?
Po 16tich rokoch som znovu spieval a stál na pódiu. Bol to fantastický pocit. Keďže som sa vrátil ku chalanom, ktorých som roky poznal, tak to bolo v pohode. A k basgitare, ktorú som držal v rukách po prvý krát v živote, som si našiel cestu okamžite. V minulých kapelách som hral na gitare, takže to bolo úplne normálne. Doteraz ďakujem chalanom za dôveru a že ma zobrali medzi seba. Už skoro 10 rokov zažívam niečo, v čo som už nedúfal. A predtým ako som naskočil znovu do kapely, som počúval všeličo, len nie MOTORHEAD (smiech).
Vlado Gális z banskobystrickej kapely BROKEN RAIN sa v jednom z rozhovorov vyjadril, že „vďaka hraniu coverov sa zlepšuješ ako muzikant a zažiješ rôzne divočiny, napríklad keď niekoľko hodín zabávaš ľudí v rockovom klube alebo na motorkárskom zraze. Hranie prevzatých vecí má však aj svoju odvrátenú stranu: zostáva menej času na vlastnú tvorbu a mnohé kapely na ňu napokon úplne rezignujú. Nám sa to našťastie nestalo. Ale keby som sa mohol vrátiť v čase, tak by som chcel, aby sme sa intenzívnejšie venovali vlastnej tvorbe a nahrali viac albumov. Hranie coverov je fajn, ale úplne iný zážitok je ísť na trh s vlastnou kožou. Ten pocit sa nedá ničím nahradiť.“ Aký je tvoj názor na túto tému?
Hranie coverov je skvelá vec. Človek sa tam veľa naučí a myslím si, že jeho hru a pohľad na tvorbu skladby, to môže len obohatiť. Ja osobne som sa od začiatku venoval čisto autorskej tvorbe a s odstupom času som pochopil, že som mohol tieto veci robiť naraz. Ale človek dospieva (smiech). A ak máš viac prevzatých vecí, tak je to len tvoja výhoda. Môžeš zabávať širšie spektrum fanúšikov. A myslím si, že Ti nejde o rezignáciu na vlastné nápady. Mnohé kapely to robia dobrovoľne a niektoré zámerne.
Postupne ste sa od coverov dostali k vlastným veciam – podľa gitaristu Miša to šlo to úplne prirodzene. Dodal, že hlavnou myšlienkou bola urobiť to celé jednoduchšie - nosný riff, zapamätateľný refrén, nič nekomplikovať - skrátka rock´n´roll a že sa snažíte pokračovať v tom, čo máte radi, využiť svoje skúsenosti a napredovať. Súhlasíš?
Ono by nemalo zmysel prejsť z MOTORHEADu na niečo technickejšie a komplikovanejšie. Podarilo sa nám urobiť vlastnú verziu Rn´R, takže sme mohli zo svojich skladieb plynule prejsť na covery. Dnešná doba veľmi nepraje (ale možno sa mýlim) zbytočne zložitej hudbe. Ľudia sa chcú zabaviť a nie lámať si hlavu a uši nad zložitou hudbou. Stačí im zapamätateľný riff, sólo a refrén. Možno to vyznie jednoducho, ale funguje to. My sme nepremýšľali nad tým, akú budeme robiť autorskú hudbu a aký štýl budeme hrať. Prišlo to samo a to je na tom najkrajšie.
Debutový album „Motorscream Project 2020“ ste nahrali vo vlastnej réžii v novembri roku 2020. Podľa tvojich slov ide o poctu starej škole metalu, strojom, ktoré smrdia benzínom a hlučnému rock n´ rollu. Súčasne bol album venovaný vašim kamarátom, ktorí opustili tento svet a váš album ich bude navždy pripomínať. Ako hodnotíš váš debut s odstupom viac ako 5 rokov? Vzhľadom na covidové obdobie nebolo veľa koncertov a možností propagovať svoju tvorbu naživo...
Debut je debut. Vždy bude prvý. Ja som veľmi šťastný, že som po rokoch mohol byť súčasťou procesu tvorby skladieb a nahrávania. Poviem to ako klišé, ale na debute nie je žiadna vata. Mnohé skladby hráme na koncertoch pravidelne. Pandémia nám samozrejme narobila problémy. Veľa koncertov sme museli zrušiť. Ale neboli sme sami, kto s tým zápasil. Pevne verím, že toto obdobie sa už nevráti.
Čo sa týka textovej stránky, tak sa držíš hesla „žiadne filozofické litánie, ktoré aj tak nikoho nezaujímajú, ale jednoduchosť, priamosť a uveriteľnosť - to je rock n roll“. Skladby vraj musia zrieť ako dobrý alkohol a platí, že ak chceš urobiť skladby, za ktoré sa nebudeš nikdy musieť hanbiť, tak sa nemôžeš ponáhľať. Potrebuješ na to, aby si napísal dobrý text, nejaké konkrétne podmienky (napríklad absolútne ticho, pobyt v prírode...) alebo tvoríš spontánne, hľadáš inšpiráciu kdekoľvek a dobrý text ťa môže napadnúť aj cestou MHD či pri pozeraní televíznych novín?
Za tie roky som napísal množstvo textov, ktoré som pasoval do hudby. S MOTORSCREAM PROJECT to bolo presne naopak. Najprv si vypočujem hudbu a podľa toho, aký vo mne vyvolá pocit, robím text. Nepotrebujem na to žiadne rituály ani špeciálne miesta. Mám dopredu vytvorený nejaký zoznam slov alebo slovných spojení a tie potom použijem, tam, kde sa mi to najviac hodí. Nič zložité.
Zatiaľ posledný album „Heavy N´ Roll“ ste vydali v roku 2024 a je plný energických skladieb, rýchlych náloží, ale aj strednotempových „groovovejších“ vecí. Nahrávali ste všetko analógovo na živý aparát, bez akýchkoľvek simulácií, aby ste zneli presne tak ako na koncertoch. Aký ste zaznamenali ohlas zo strany fanúšikov, aké boli reakcie recenzentov? Pri druhom albume vám už nič nebránilo v koncertovaní a aj ste to náležite využili...
Fungujeme skoro desať rokov a to v metale nie je veľa. Hlavne v dnešnej dobe, keď si mladí už ťažko pustia celý album dokonca a nie ešte viac krát. Prišli sme na to, že heavy metal a rock n´ roll na Slovensku veru nemá na ružiach ustlané. Čím viac ideš na východ a na sever, tým viac si ľudia pýtajú death metal. Sme taká Florida v srdci Európy (smiech). Ale nevadí. Robíme to pre seba. Ak sa to niekomu páči, sme radi. Samozrejme fanúšikov máme. Bez nich by sme boli nič.
V minulom roku došlo k oživeniu činnosti kapely DARK MORDOR, k tejto téme sa vyjadril Pali Ďuriš v rozhovore pre náš web (10/2005) – citujem: „Nevstupujeme "do tej istej rieky", aj keď by sa to teoreticky mohlo zdať, prakticky a realitou sme už inde a cítime tie veci všetky inak teraz aj ponímaním skutočností, že sa idú hrať tie najstaršie skladby s terajšími skúsenosťami. Je tam odstup od toho celého samozrejme aj iný prístup, hoci sa snažíme cielene zachovať tú identitu, je to už iný pocit ako vtedy, čo je prirodzené, aj keď tá určitá nostalgia tam je, tomu sa vyhnúť zasa úplne nedá. Texty a spevy sú znovu v slovenčine, hoci aj to bolo pre mňa výzva - tie staré texty a spôsob spevu. Na týchto skladbách sme zistili (teda vedeli sme to, ale tu sa to prejavilo aj prakticky, kam sme sa posunuli všeobecne), že hráme už iným spôsobom, inak pristupujeme aj ku tvorbe, len tu sa chceme držať nejakých tých mantinelov, aby to bolo teda autentické, o to ide primárne teraz.“ Čo bolo tým kľúčovým impulzom na návrat DARK MORDOR na scénu a ako ho spätne hodnotíš? Ja mám pocit, že s DARK MORDOR aktuálne hrávate častejšie ako s MOTORSCREAM PROJECTom...
Pali bol už roky bombardovaný, aby DARK MORDOR konečne niekde vystúpili. Boli za tým hlavne fanúšikovia starého thrash metalu a milovníci slovenského UG. Nakoniec sa nechal prehovoriť, skúsili sme nacvičiť tri skladby a nahrali sme ich. Prvý koncert po rokoch sa uskutočnil v Bratislave na lodi PINK WHALE. Malo to veľký úspech, ale hlavným impulzom bola japonská reedícia diskografie (demografie) DARK MORDOR. Zdalo sa nám prirodzené podporiť ju koncertami. A ak sa to v Poprade páčilo aj Jairovi z TROOPS OF DOOM, tak potom nie je o čom (smiech). Je pravda, že viac koncertov budeme mať s DARK MORDOR, predsa je to len legenda a ako som písal, organizátori si ku tvrdým kapelám radšej žiadajú thrash metal ako rock n´roll...
Pali Ďuriš je vášnivým motorkárom a možno aj preto často vystupujete na motorkárskych zrazoch. Ako sa tebe osobne na podobných akciách hrá, aká tam býva atmosféra, reakcie fanúšikov? Platí pravidlo, že čo motorkár, to rocker? Zažili ste na nejakom zraze niečo výnimočné/neštandardné?
Motorkársky zraz je presne to miesto, kde si povieš, že oplatilo sa ti trápiť sa s covermi (smiech). Na zraze si ty kráľ a tak je aj o teba postarané. Tam je úplne jedno, či za stolom sedí rocker alebo nie. V prvom rade je to motorkár/ka a prišiel sa zabaviť. Táto komunita si váži kapely, ktoré im prišli spríjemniť zraz. Každý zraz je výnimočný. Stane sa tam všeličo. A čo sa stane na zraze, zostane na zraze (smiech).
Postrehol som, že ste v decembri minulého roka na Spomienke na Lemmyho vo Vrútkach zahrali s MOTORSCREAM PROJECT aj DARK MORDOR. Ako ste zvládli takého „dvojvystúpenie“? Niektorí hudobníci, ktorí pôsobia súčasne vo viacerých kapelách, sa vyjadrili, že je to poriadny „záhul“ a ak si môžu vybrať, uprednostňujú len jedno vystúpenie na jednej akcii...
Toto sú výnimočné koncerty. Ale sme zvyknutí hrať dlho. Keď to miluješ, nie je čo riešiť.
Gitarista Mišo sa vyjadril, že dobrý koncert je vtedy, keď na tú hodinu, hodinu a pol dokážu ľudia zabudnúť na bežný život, na veci, s ktorými sa denne stretávame, ktoré musíme riešiť. Možno nie vždy príjemné. Keď ten zážitok zo živej muziky dokáže na chvíľu rozohnať mraky všedných dní. A ideálne je, keď ľudia odídu z tvojho koncertu s tým, že ťa chcú vidieť zasa. Či už ťa pozvú niekam hrať na ďalšie akcie, alebo iba tak prídu, keď vidia, že s kapelou hráš niekde na blízku. Za akých okolností si s koncertom spokojný ty?
V prvom rade som spokojný, keď si to užívame my. To je najdôležitejšie. A potom fanúšikovia. Každá kapela, chce hrať pre more fanúšikov. Ktorá by nechcela? Ak kapela dá všetku svoju energiu publiku a ono jej ju vráti späť, nie je nič lepšie. Ale sú aj prípady, keď je fanúšikov málo alebo sme pre nich iba podmaz a vtedy to netreba vzdať. Je to ťažké, ale musíš pre desiatich ľudí zahrať a vydať energiu ako pre sto (smiech). Vždy si vtedy spomeniem, aké ťažké to má klaun. Musí sa smiať, aj keď sa mu chce plakať.
Čo sa týka angelusáckych benefičných koncertov, máš za sebou už niekoľko vystúpení na našich akciách – na ktoré si spomínaš najradšej? A na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa 18.4. prídu pozrieť na vaše vystúpenie do Pivárne Žiarčan na Žiarsky Angelus? Okrem vás sa predstavia aj kapely HASIACI PRÍSTROJ, SITŇAN a CROSS THIS BRIDGE a celé vyzbierané vstupné bude venované miestnej organizácii Červeného Kríža.
Všetky angelusácke akcie, na ktorých sme hrali, boli výnimočné. Parádne miesto, výborná organizácia a fanúšikovia, ktorí prišli pomôcť a kvôli kapelám. Ja by som bol najradšej, keby sa benefičné koncerty robili čo najčastejšie. Je množstvo ľudí, ktorí potrebujú pomoc. A nie len ľudia. Aj zvieratá tu žijú s nami. Fanúšikovia sa môžu tešiť na poriadnu porciu heavy n´ rollu, ktorý do nich natlačíme. Nezabudneme zahrať nejaké covery od našich obľúbených kapiel. Strašne sa na vás tešíme: „Stay heavy n´ roll!“
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
