Lunatic Gods sú stálicou slovenskej folk/blackovej scény a my sme veľmi radi, že budú jedným z headlinerov Angelus Festu 2022. S jej (už podľa prvej odpovede evidentne) dobre naladeným lídrom Ľubo(slavo)m sme sa porozprávali o hudbe, turistike, charite a... Však si prečítate 😊
Ako by si predstavil kapelu Lunatic Gods niekomu, kto o vás ešte nepočul?
Tak myslím si, že veľký Lunetický hit „Máma“ snáď už všetci počuli :-) ...hehehe...Ale nie, poďme vážne k veci: Muzika LUNATIC GODS je o poctivom metale s cimbálom a husličkami. Mix blacku, folklóru a avantgardy a k tomu kus slovanského srdiečka v textoch a melódiách.
LG charakterizuje tiež voľnosť a sloboda, túžba hľadať niečo nové a na každom albume fans aspoň kúsok s niečím prekvapiť.
V akej zostave momentálne tvoríte a hráte? Čomu okrem hudby (zamestnanie, koníčky) sa venujú členovia kapely?
Zostava sa od vydania albumu Turiec nezmenila, čo ma osobne veľmi teší, a verím, že spoločne ešte nejaké tie piesne napíšeme. Koníčky sú asi klasika ako u všetkých našich rovesníkov. Príroda, turistika, v zime lyžovačka, dobrá muzika, dobrý film. Náš tympánista Janík navyše adrenalínuje na skialpe a rád sa šialene spúšta na bajku z najvyšších fatranských vrcholov. My ostatní máme dosť adrenalínu aj doma pri deťoch a rodinách...hehe... Hlavne teda naša klávesáčka Majka, z ktorej je aktuálne mama na profesionálny uväzok :-) ...
Ako s odstupom času hodnotíš všetky predchádzajúce albumy Lunatic Gods, na ktorých si sa podieľal, čím boli špecifické a čo bolo charakteristické pre obdobie, v ktorom vznikli?
Do kapely som nabehol v období nahrávania albumu „The Wilderness, 2002“. Vtedy bola kapela po čerstvej personálnej rošáde, kedy odišiel pôvodný spevák Mortis a klávesák King a album bol vlastne premiérou aj pre nášho speváka Jarka Vavra Horára (R.I.P). Rád na toto obdobie spomínam. Album má určite grády aj po rokoch. Proste skvelá, nadupaná black/death muzika, teda aspoň podľa mňa. Hneď môj prvý koncert s LG bol ako support pred KING DIAMOND. Toť jednoducho krásne obdobie s úžasnými vecami. Čo sa týka skladanie piesní, na „The Wilderness“ som ešte ako autor neprispel, prvý-krát sme spoločne písali songy až na ďalší album „Mythus, 2004“. Skladby sme začali tvoriť už počas turné k albumu „Wilderness“. Princíp sa od tých čias v podstate nezmenil. Na prvotné riffy spoločne jamujeme, skúšame varianty a každý si vymýšľa do prvotného motívu svoje figúry. Obdobie albumu „Mythus“ teda opäť tvorivé a radostné. Album bol do roka hotový. Myslím že sa nám podarilo opäť laťku o niečo posunúť. Navyše sme na nahrávke použili prvýkrát folklórne prvky, husličky a cimbál. Taká prvá predzvesť vecí budúcich a defacto definícia štýlu Lunatic Gods až do dnešných čias…
A sme pri albume „Ante Portas, 2007“. Smutné obdobie spojené s chorobou a skonom Jaríka Vavra. Už som to spomínal v rozhovoroch viac-krát, nebudem sa k tomu teda dnes vracat, tak len v krátkosti. Album sme dokončovali už bez Jaríka a myslím, že táto doska je zlomová pre celé naše ďalsie fungovanie jednak prechodom na náš rodný jazyk a ešte vačším zakomponovaním ľudových prvkov. Jednoducho zrazu emócie, ktorých si myslím naša extrémna muzika bola vždy plná, vyplávali akoby ešte viac na povrch. Z albumu hrávame stále naživo viacej piesní a to hovorí samo za seba...
“Vlnobytie, 2012“. Nový bubeník „Svarog“, nová krv, nová energia. Piesne na album z nás doslova padali. Pri nahrávaní sme objavili náš druhý tvorivý domov = bzenecké štúdio Shaark. Skvelá atmoška v kapele, skvelí ľudia v štúdiu, výborné koncerty. Opäť radostná atmosféra zo spoločnej muziky. A potom zrazu povestný novoročný email od Hiraxa, že odchádza...holt život.
Ep „Slnovraty, 2014“. Stavidlá fantázie povolené naplno. Odchod Paľa nás paradoxne nakopol a vyburcoval. Čaro spoločného tvorenia nevymizlo, ba práve naopak. Piesne zo Slnovratov sa stali pevnou súčasťou našich koncertov. Nový drajv, možno viacej blacku a veľa folklóru. Navyše príchod huslistky Ewky, nášho slniečka a pár mesiacov nato príchod nášho gitaristu Ička, bez ktorého by som si dnes LG už ani nevedel predstaviť. Samé pozitíva a množstvo energie, ktoré sa pretavilo do tvorby nového chystaného albumu o nasej turčianskej kotline...
„Turiec, 2018“. 3 roky života a krásnej roboty na tvorbe nových piesní. Myslím, že zatiaľ nás vrchol. Komplexný album, možno zo začiatku ťažsie uchopiteľný, ale vytrvalého poslucháča, myslím, dokáže náležite odmeniť...Obrovská šťava a energia od Martina (Cradle Of Filth) a krásna spolupráca na textoch a vokáloch s Lečom. Emko vo vrcholnej forme. Koncerty s Marthusom čistý masaker...jednoducho splnené sny :-)
Skvele spracovaná knižka k albumu „Turiec“ predstavuje krásy prírody z okolia Martina – aké turistické trasy by si odporučil zdatným turistom a aké napr. rodinám s menšími deťmi?
Moja najobľúbenejšia túra v našom kraji je jednoznačne „Ostrá“ cez blatnickú dolinu. Taká 3-hodinová jednohubka, pokojnejšia a menej preferovaná turistami. Keď sa zrazu ocitnete na Zadnej Ostrej, nechápete čo za krása vás to obklopila a kde ste sa to vlastne objavili. S obľubou hovorievam že tu bude raz moja pracovňa :-) …S menšími deťmi určite odporúčam prechádzku po málo známych ale nádherných Teplických Serpentínach v Turčianskej Štiavničke. Horské rybníčky spojené potôčikom, ktoré sa tiahnu skoro celým lesom. Veľmi nenáročné a krásne. Vrelo odporúčam...
Ďakujem za tipy, snáď v lete vyskúšam. Teraz však žijeme opäť v období pandémie – určite negatívne ovplivnila/ovplyvňuje aj vás v kapele...
Hneď na začiatku nam pandémia zrušila spoločné turné s kapelou Titanic. Po prvom odohranom koncerte, vtedajší premier pre cca 5 nakazených vypol celé Slovensko asi na 2 mesiace. Odvtedy sme si žiaľ „live“ neškrtli. Benefičný koncert pre nadáciu Rakovina, ktorí organizujeme každoročne na Jaríkovu počesť, sme odvtedy 2 x prebukovali a aj následne 2x zrušili. A zdá sa, že sa to tak skoro nezmení. Aktuálne nariadenia a slávna farebná covid mapa normálnemu kocertovaniu vystavuje v podstate stopku. Na december síce máme naplánované turné opať s TITANIC a CASTAWAY, ale či to prebehne (žiaľ neprebehne – pozn. autora)? Spomínam si na rozhovor s Robbom Flynnom (Machine Head) z apríla 2020, kde vravel, že podľa neho do roku 2024 je koniec normálnemu koncertovaniu. Sprvoti som si myslel že prestrelil, ale aktuálne si myslím, že to kľudne može byť aj realita. Treba si asi zatiaľ užívať letné festivaly. Tie sa zdá budú môcť fungovať. Takže ak nie skôr, určite sa všetci vidíme na ANGELUS FESTE 2022!!! :-)
Aktuálne pripravujete nový album „Vresovrenie“ – ako prebieha kompozičný proces, ako máte rozdelené úlohy? Tvoríte spolu „naživo“ alebo každý pripravuje svoje party sám a potom všetko spájate v zmysluplný celok?
Áno, chystáme nový album s názvom „Vresovrenie“. Tvoríme klasickým spôsobom. Z nápadov, ktoré si hhmmkám do mobilu, nahrávam riffy, ktoré spoločne dotvárame na skúškach. Občas sa stretneme len my dvaja s Ičkom, následne potom s Emkom kvôli spevom, inokedy s Ewkou či Riškom. Keď je skladba ako tak pokope, zídeme sa všetci spolu a jamujeme. Krásne na tom je, že niekedy z prvotného nápadu ostane len letmý motív a inokedy pieseň dostane trvácnu formu už na prvej skúške. Tvorenie je oslobodzujúci proces. Zrazu nepotrebujete jesť, piť a vaše telo funguje v úplne inom režime. Už teraz sa teším na výsledok...
V čom bude nový album iný, plánujete zapracovať nové prvky, témy?
Ťažko to zatiaľ hodnotiť. S muzikou je to ako so stavbou domu. Základ je najdôležitejší, a ten máme na 50 percent hotový. Konečný efekt tomu dodajú ale aj tak až posledné maličkostiJ. Iný bude asi v tom, že po prvý krát s nami spolupracuje na tvorbe aj Martin (Marthus – bubeník Cradle Of Filth). Práve dnes (10.11.2021 – pozn. autora) mu chystám demáče, na ktorých ideme spoločne ďalej pracovať. Myslím že to našu muziku posunie zas o kus ďaľej...
A prečo „Vresovrenie“? Album bude končiť práve touto piesňou. Vres ako jedna z posledných rastlín kvitne až do neskorej jesene. Naše čaše života, a nielen naše, sa postupne napĺňajú a niektorým už vres pomaly zakvitá. Veci začinajú a končia. Každý kruh sa raz zavrie. Ale kým odkvitne posledný zvonček, musíme žiť naplno a uživať si všetky esencie existencie! Prvá pieseň na albume „Brezozrenie“ bude symbolizovať začiatok našich životov a posledná - práve tie konce. Sedeli sme tak raz s Lečom, vyrozprával som mu tému nového albumu a on ma o týžďeň na to prekvapil s celým textom. Niť začiatkov a koncov sa bude tiahnuť celým albumom. Život vie byť veľmi nevyspytateľný, raz zázračne veselý a inokedy úprimne smutný. O tom bude náš nový album a o tom by som si prial, aby boli aj emócie z našich nových piesní. Sám som zvedavý, čo naše srdcia vypustia...
Aj my, fanúšikovia sa už samozrejme tešíme na nové skladby LG! Aký hudobný žáner preferuješ z pohľadu fanúšika Ty a akú – pre Teba dovtedy neznámu – slovenskú kapelu si v poslednej dobe objavil a odporučil by si nám ju?
Metal a rock, to je o mne známe. Či už staré veci ku ktorým sa rád vraciam ako RUSH, DEEP PURPLE, IRON MAIDEN, VOIVOD, OPETH, EMPEROR a more ďalších, alebo mám rád blackové kapely, ktoré do svojej tvorby postupne implementujú prvky progu a iných žánrov - ako posledné albumy ENSLAVED či IHSAHN.
Zo slovenských kapiel by som všetkým odporučil zvolenských PLASTERY a trenčiansku MORNU. Chalani zo Zvolena práve vydali svoj druhý album „Yes, Of Corpse“ s ktorého vydaním sme im aj trošku pomohli. A myslím si, že od debutu urobili kusisko práce. Kvalitný old schol death s ich originálnymi textami ako čerešničkou na torte. Navyše pocta slovenskej legende ČAD v piesni „Černozem“. Určite si to nájdite...MORNU z Trenčína snáď nemusím nikomu predstavovať. Aktuálne sú pre mňa SK metalovou kapelou No.1...Ich album „Sentient Cultist“ - to je krása od začiatku do konca. Hudobná lahôdka s kopou emócií. Kto to ešte nepočul, nech to ihneď napraví. Skutočný slovenský klenot!
Súhlas, Morna vystúpila aj na Angelus Feste 2021 a bolo to výborné vystúpenie! Aký je váš názor (kapely ako celku) na benefičné koncerty a charitu všeobecne?Angažujete sa v tejto oblasti?
Ako som spomínal vyššie, organizujeme každoročne benefičný koncert na konto nadácie Rakovina. A aj keď posledné 2 koncerty boli kvoli covidu zrušené, prispeli sme nadácii aspoň z našich peňaženiek. A tak je to správne...
Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí vás prídu podporiť v júni na Angelus Fest?
Chceme na budúci rok trošku obmeniť playlist, vytiahnuť aj nejaké songy, čo sme už dlhšie naživo nehrali, plus ak sa podarí, radi by sme zahrali aj nejakú novinku z chystaného albumu. Tešíme sa na vás už teraz!!!
Veru, už aby bol jún... Ďakujeme za rozhovor!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
