Vtipálci, sympaťáci a pohoďáci. Tak na mňa pôsobia členovia punk-rockovej kapely PANKHART. Keď pred 2 rokmi vystupovali v Žiari nad Hronom na pamätnej benefičnej akcii s názvom „Angelus – koncert pre Mareka“, tak sa ma po ich koncerte asi 5x spýtali, či zahrali dobre, či som bol spokojný. Napriek tomu, že som väčšinu času strávil na vstupnom a videl z ich vystúpenia asi jeden a pol skladby, ubezpečil som ich, že áno (smiech). Každopádne, keď som vyskladával line-up koncertu Angelus Party 2026 a uvedomil si, že tam potrebujem aspoň 3 dobré punk-rockové kapely, hneď som vedel, komu volať. A keďže sa za 2 roky toho môže v kapele udiať dosť, dal som dokopy 9 otázok a poslal ich opäť bubeníkovi Peťovi, ktorý k odpovediam pristúpil zas vzorovo a zodpovedne. Tešíme sa na vystúpenie PANKHARTov v Bosorke už o pár dní – v sobotu 16.5.2026!
Keď sme spolu robili rozhovor v roku 2024, tak si napísal – citujem: „Volám sa Pet'o a v PANKHARToch hrám na bicie. Odpovedať' na tvoje otázky mi dali chlapci za trest, pretože som prišiel na skúšku neskoro. Pre mňa to je ale pocta, lebo sa možno stanem slávnym a oni zapadnú prachom do zabudnutia.“ Teraz opäť odpovedáš za kapelu ty – prihlásili si sa dobrovoľne alebo si zas niečo vyviedol a kvôli tomu sa musíš trápiť vymýšľaním (v rámci možností) zmysluplných odpovedí (smiech)?
Keď si nás znova oslovil a požiadal o rozhovor, boli sme prekvapení. Nebolo už predsa všetko povedané? Vieš, nie sme na takýto mediálny priestor zvyknutí. Tak som myslel, že tentokrát budeme ťahať zápalky, nech si slávu užijú aj oni (smiech), ale tí zm*di ukázali prstom znova na mňa. Veril by si tomu? A to pritom chodím na čas. Žena mi je svedkom. Nevadí, súdiť ich nebudem, umývam si nad nimi ruky. Ďakujem za záujem a aj trochu asi tuším, čo by si chcel vedieť (smiech). Tak poďme na to.
„Punk-rocková kapela ze Šurán. Z garáže ľudom od 1998.“ Tieto 2 vety svietia na vašom FB. O 2 roky teda budete oslavovať okrúhlu 30-ku. Skús vybrať 3 tvoje najsilnejšie spomienky/zážitky, súvisiace s kapelou za doterajších 28 rokov vašej kariéry.
Na začiatok by som dodal, že behom tých 28 rokov sme mali aj 6-ročnú pauzu a pár rokov bolo aj takých, že jeden koncert za rok a skúšok bolo pomenej. Myslím, že chyba bola aj to, že sme sa hlboko zakopali do podzemia. Nebol nik, kto by vybavoval koncerty, a nám sa to nechcelo riešiť. Menili sa gitaristi, rodili sa deti, kapela šla na výhybke na vedľajšiu koľaj, ale stále žila. Tie tri zážitky, ak môžem, rozdelím:
Emotívny: Koncert v Žiarčane – pomoc pre Mareka, ktorý ste organizovali práve vy.
Humorný: Keď na našom koncerte tancovala nevesta, ktorú uniesli zo svadby. Zverina a uprostred princezná v svadobných šatách (smiech).
Nezaradené: Keď sme išli hrať koncert, ktorý sme vlastne ani nehrali. Mali sme hrať poslední a zrušili to. Keď nám zavolali počas oslavy na skúšobni, či by sme neprišli zahrať u nás do klubu, kde bol vtedy koncert, lebo neprišli dve kapely. Jasné, balíme a ideme.
V apríli 2024 ste vystúpili v Žiari nad Hronom na spomínanom benefičnom koncerte „Angelus – koncert pre Mareka“. Okrem vás zahrali aj kapely SITŇAN, TECHNOLOGY OF DEATH, BRAIN DEALERS a MELLISA MENDA CREW, do Pivárne Žiarčan prišlo rekordných 240 platiacich fanúšikov a vyzbieralo sa 2470€ pre rodinu ťažko zdravotne postihnutého Mareka. Ako si na tento koncert spomínate?
Parádne kapely, skvelá atmosféra. Úžasné, koľko ľudí prišlo pomôcť. To, čo robíte a ako pomáhate, je niečo fantastické. Ako som spomenul už vyššie, bol to aspoň pre mňa emotívny zážitok. Ideš odohrať set, ideš sa zabaviť, ľudia sa bavia, super akcia. Potom ale prevrátiš list a pozrieš sa na to z druhej strany. Táto akcia spojila ľudí, ktorí prišli dať nádej a svojím príspevkom pomôcť ťažko skúšaným rodičom, dať Marekovi možnosť zabojovať o lepší život. Ďakujeme, že sme boli toho súčasťou.
Odvtedy si odohrali aj pár ďalších koncertov, najmä s (nielen) hudobne spriaznenými Žiarčanmi SITŇAN. Podľa videí a fotiek na soc. sieťach ste mali väčšinou celkom plno, ľudia sa bavili a myslím, že aj vy. Čo z pohľadu kapely musí nastať, aby ste boli po koncerte spokojní?
Ľudia chodia, čo je super. S chlapcami zo SITŇANu sa poznáme už od dôb mýtov a legiend. Sem-tam nás zoberú so sebou a my lížeme smotanu (smiech). Sme za to vďační.
Nehráme tých koncertov počas roka veľa, tak si každý jeden užívame. Odozva ľudí a dobrá nálada – tam je pes zakopaný. Vtedy ideš ako dobre namazaný kardán. Chybička sem, chybička tam. Netreba to brať tragicky. Keď sa ľudia zabavia, tak sme po koncerte vždy spokojní (smiech).
Legendárna veta z nášho rozhovoru spred 2 rokov v znení „rokmi dlhá a úspechmi krátka história tohto kvarteta je zatiaľ bez oficiálneho štúdiového albumu“, stále platí – teda, čo sa týka toho albumu (smiech). V kapelných začiatkoch ste v skúšobni nahrali dve demá : „Lekvár a Džem“ a druhé bez názvu, takže príprava na album bola, len ste to nikdy nedotiahli do konca. Najbližšie ste vraj k albumu sme mali pár rokov dozadu, keď' ste nahrali v štúdiu skladbu „Nikomu Never“. Aká je teda aktuálna situácia v kapele, pribudli nové skladby, črtá sa konečne plnohodnotný album?
Tak predsa, tušil som to (smiech). Platí to, veď odvtedy ubehli len 2 roky, hehe. Nahrať album je u nás stále téma číslo 2... Máme jeden song, volá sa „Prvý posledný“, asi sa tak bude volať aj ten album (smiech). Chceme ho nahrať, ale stále nám osud hádže polená pod nohy, hehe. Skladby sú, je ich dosť, sme pripravení, len tá voda nie a nie zovrieť, aby sme mohli variť, asi je tam žaba či čo (smiech). Situácia je momentálne taká, že pred rokom odišiel náš gitarista Filip znova do zahraničia na dobu neurčitú a viem, že by sa tiež rád zapojil do nahrávania. Tak uvidíme. Teraz hrá šesť strún u nás Lukáš, starý kamarát z partie. Práve vtedy bol bez kapely a asi mu to už aj chýbalo. Skúsený harcovník v žánroch od dychovky po metal. Naletel a uveril našim sladkým rečiam, ako mu bude u nás v kapele dobre (smiech).
Si hlavným textárom kapely. V minulom našom rozhovore si sa priznal, že máš zakázané písať texty o krvi a o smrti, inak by ťa Vilo nakopal do r*ti (smiech), radšej píšeš vtipné texty, na ktorých sa ľudia zasmejú. Máte však texty aj na vážnejšie témy na zamyslenie. Aké podmienky potrebuješ na to, aby si napísal text piesne? Zavrieš sa v byte alebo ideš do hlbokého lesa? Alebo nič z toho nefunguje a skrátka múza príde k tebe nečakane kdekoľvek a dobrý text môže vzniknúť aj vo výťahu či MHD?
Vilo trochu frfle aj na lásku a všetky odnože tohto slova (smiech). Nepíšem text do hudby, ale robí sa hudba na text. Musí to prísť samé, z ničoho nič. Jedno slovo alebo veta, ktorá mi prebehne hlavou alebo som to niekde počul, a postupne to rozvíjam. Doma, v robote, v aute, pri telke – pripíšem, prepíšem a je hotovo, trebárs aj v čakárni u zubára. Niekedy mám text pol roka rozpísaný, vrátim sa k nemu a ide do koša, alebo ho do hodiny dokončím. Ľahšie sa mi píšu texty podľa skutočnej udalosti. Napísal som už dve rozlúčky so slobodou (smiech).
Ešte jeden citát z vášho facebooku: „Raz si hore, potom dole, raz vodka, inokedy boro, niekedy sa ti sťe, niekedy sa ti nesťe, raz si debil a raz nie. Presne ako tá bublina vo vodováhe.“ Kedy vám ako kapele bolo najťažšie a ako ste sa dostali opäť hore? A aký máte recept na prekonanie lenivosti?
Nepamätám, že by sme mali nejaké ťažšie obdobie. Ani tá 6-ročná pauza nebola spôsobená nezhodami či zlými vzťahmi, proste chlapci odišli za prácou za hranice. Rozbehnúť to potom odznova trochu trvalo a zabralo. V súkromí leniví nie sme a po hudobnej stránke možno s nahratím toho albumu?
Páči sa mi, že sa neberiete smrteľne vážne a máte nadhľad a zmysel pre humor, ktorý ľuďom v dnešnej dobe často chýba. Čo robíte pre to, aby ste boli v dobrej nálade a mohli ju rozdávať ďalej?
Pijeme Red Label, haha. Sme amatérska kapela, je to naše hobby, psychohygiena od povinností v práci či v súkromí. Bývame nas*atí, znechutení a bez nálady. Ja, keď nemám dobrý deň, nie je so mnou reč, čo môže znova potvrdiť moja žena (smiech). Do kapely a na skúšky sa to však snažíme neprenášať. Tých koncertov v roku, ako som už spomínal, mávame ako šafranu, tak si ich predsa nebudeme kaziť.
Nepochybujem o tom, že máte pozitívny vzťah k benefičným koncertom – aké je teda vaše pozvanie pre fanúšikov a na čo sa môžu tešiť tí, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie na Angelus Party (16.5., Bosorka BB)?
Keďže sme sa dostali už na koniec, tak by som ti chcel v prvom rade poďakovať za ďalšiu príležitosť a možnosť odpovedať na tvoje otázky. A teraz, ak dovolíš, budem tentokrát citovať samého seba, ako v tlačovej správe k tomuto koncertu:
Ty kokso, sme dojatí, poctení a veľmi radi, že si znovu môžeme zahrať pod hlavičkou Angelusu pre ďalšiu dobrú vec. A keďže dávať je viac ako brať, tak my vám dáme porciu veselého punk rocku a vy nebudete sedieť doma na riti a prídete pomôcť, lebo len tak sa kruh uzavrie a táto parádna akcia bude mať zmysel. Tešíme sa, vidíme sa!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
