Nitrania AS THEY RISE prešli personálnymi zmenami, žánrovo sa posunuli od metalcoru k djentcoru, postúpili do česko-slovenského finále súťaže Wacken Battle a čoskoro ich čaká turné po Balkáne. A ešte pred tým (v sobotu 16.5.) sa predstavia v Banskej Bystrici na našom benefičnom koncerte Angelus Party. Tém na rozhovor viac ako dosť – na moje otázky odpovedali spevák Michal, bubeník Maťo, manažérka Peťka a aj ostatní členovia kapely. Tešíme sa na parádny djentcore v Bosorke!
Za tie roky, čo sledujem metalovú scénu, som si všimol, že často sa podľa názvu dá odhadnúť metalový žáner – napríklad, ak má kapela v názve slová ako „warrior, freedom, victory“, tak asi bude hrať heavy/power, ak „assassin, assault, acid“, tak tipujem thrash a ak „remains, above, rise“, tak asi pôjde o metalcore/deathcore... Ale samozrejme existuje aj veľa výnimiek... Ako vznikol názov kapely AS THEY RISE (ATR)? Vraj vám šlo o to, aby bol výstižný, reprezentatívny a originálny. Kapiel je na svete veľa a mnoho z nich má podobné názvy, v dnešnej dobe je dôležité zaujať názvom, logom a vizuálom...
Michal (spev): Keďže ide o názov kapely, vznikol v podstate s kapelou samotnou. V tom čase sme ešte fungovali so starou zostavou. Ak ide o originalitu, jasné že sme hľadali po webe, či má nejaká z kapiel podobný názov a vtedy nemala. Aktuálne sa nájde nejaká kapela, ktorá má podobne zložený názov, neriešime to. AS THEY RISE reprezentuje a symbolizuje progres, nutnú zmenu v spoločenskej ale aj osobnostnej rovine k čomu sa viažu aj texty. Tie sú o osobných problémoch („Silhouette“, „Vial“ a pripravované skladby „Lucid Dream“ a „Visions“) aj o aktuálnych spoločenských témach („Truthocean“, „Disconnection“ a pripravovaný song „Throne“).
Skôr ako sa dostaneme k aktuálnym témam, pristavme sa pri pár koncertoch z vašej „rannej éry“ – našiel som informáciu, že ste v októbri 2017 vystúpili spolu s INNERSPHERE a OLD HÄMMER v (už neexistujúcom) Tartarose (BB). Bolo to vaše prvé vystúpenie v Banskej Bystrici? Ako tento koncert dopadol?
Michal: Áno, v Bystrici sme hrali vtedy prvýkrát. Popravde to bolo už dosť dávno a odvtedy sa toho udialo veľmi veľa. Môžeme ale povedať, že všetky koncerty vnímame pozitívne a vážime si všetkých, ktorí chodia.
Rok na to sa vám podarilo dostať na Rock Face Stage na prestížnom Masters Of Rock (Vizovice). Išlo o menší „stejdž“, kde sa fanúšikom predstavili prevažne české a slovenské kapely. Ak mám správne informácie, tak si za takúto možnosť prezentácie museli kapely zaplatiť nejaké to euro. Hrali ste pred dovtedy najväčším publikom? Podarilo sa vám vďaka tomuto vystúpeniu získať nových fanúšikov aj v zahraničí a dostať sa do širšieho povedomia?
Michal: Áno, bolo a aj je to to najväčšie publikum, pred ktorým sme hrali. Určite sme získali nejakých nových fanúšikov, o tom niet pochýb. Na tomto koncerte sme hlavne získali obrovské skúsenosti, napríklad: prístup promotéra, veľký stage, veľký festival. Ak by sme dostali túto možnosť teraz, určite by sme sa k tomu postavili inak a využili ju viac.
Ja som vás mal možnosť po prvý-krát vidieť na menšom pódiu v Heľpe na (účasťou fanúšikov nie príliš vydarenom) Horehronskom Mecheche 2018. V tom roku tam zahrali aj DIRTY SHIRT, THE PARANOID či CASTAWAY. Mne sa vaše vystúpenie veľmi páčilo a bol som prekvapený, že máme na Slovensku takúto zaujímavú metalcoreovú kapelu. Zažili ste viac-krát koncerty, kde ste hrali pre „päť a pol diváka“? Dokážete sa aj v takejto situácii nakopnúť k 100%-nému výkonu?
ATR: Ďakujeme za uznanie, sme radi, že sme ťa oslovili. Samozrejme, zažili a aj zažívame. Určite, výkon podávame vždy rovnaký bez ohľadu na to, koľko ľudí je v publiku. Niekedy môžeš mať na koncerte 100 ľudí, ktorí s tebou neinteragujú. Naopak, sú koncerty, kde je 50 ľudí a tá energia je neopísateľná. Ľudia sa bavia, sú pod pódiom aktívni, vracajú ti všetko, o do toho dávaš a presne preto to robíme.
A posledný koncertný návrat do roku 2018 – zahrali ste si na Rockshow Open Air vo Vrábľoch, vystúpila aj Zuzana Smatanová, BIJOUTERRIER, THE PARANOID. Ako sa vám hralo na takomto multižánrovom podujatí? A aj na základe vyššie spomenutých akcií mám pocit, že ste mali parádny rozbeh!
Michal: Fúúúha, vraciame sa do dosť ďalekých časov, popravde, nepämtám si (smiech). V každom prípade, multižánrové akcie sú skvelé. Organizátor zasiahne väčšie publikum, častokrát sa ako návštevník dostaneš k množstvu kapiel, ktoré ťa oslovia, ale sám by si si ich od seba nepustil. Rozbeh bol super, áno, škoda, že sme to nevyužili viac...
Pozitívne veci sa vám „diali“ aj v roku 2019 – najskôr vyšiel o vás článok v Sparku v sekcii Tuzemské podhoubí, potom ste sa dostali do vysielania TV Rebel a v marci vydávate debutový album „Reborn“, ktorý sa niesol v duchu melodického metalcoreu. Autorom hudby bol gitarista Noro, texty pochádzali z hlavy frontmana Michala v spolupráci s kamošom Petrom, ktorému ste venovali aj poďakovanie na albume a nahrávanie a mix ste odovzdali do rúk Pištu zo Svartalvheim studio. Ako sa na váš debut pozeráte s odstupom viac ako 7 rokov?
Michal: Debutový album bol, ako vravíš, výsledkom vtedajšej zostavy. Pozeráme sa naň pozitívne, otvoril nám dvere do všetkého, čo sme si zažili, kde sme hrali. Sme radi, že hudba z tohto albumu aj po dlhom čase oslovuje poslucháčov a vďaka tomu sme sa posunuli tam, kde sme teraz.
Pár mesiacov po vydaní debutu nasledovalo víťazstvo v súťaži Rocková maturita (finálne sa uskutočnilo v bratislavskom MMC). Ako táto súťaž prebiehala, kto sa mohol prihlásiť (aké boli kritériá), kto bol v porote a čo bolo hlavnou cenou/odmenou pre víťaza? Niektorí undergroundoví hudobníci sú k podobným súťažiam veľmi kritickí a skeptickí, predpokladám však, že vo vašom prípade táto aktivita určite mala zmysel...
Michal: Do súťaže sme sa prihlásili bez akýchkoľvek očakávaní, iba s cieľom zviditeľniť sa. Šli sme do toho prirodzene. Presné kritériá si už nepamätáme, no, ocitli sme sa vo finále s dosť veľkými menami zo scény. Boli sme veľmi prekvapení, že sme sa tam prebojovali, o výhre sme ani neuvažovali. Víťaz mal nahrať album v prestížnom štúdiu, k čomu bohužiaľ pre nás nedošlo, pretože sme sa ocitli v dobe pandémie a všetko sa vždy posúvalo. Organizátor sa ospravedlnil, všetko sme akceptovali. Určite – všetko má zmysel, pokiaľ v tom zmysel vidíš – u nás boli cieľom koncerty, kontakty, promo a skúsenosti.
Spomínané pandemické roky negatívne ovplyvnili (nielen) fungovanie hudobnej scény, keďže nebolo možné koncertovať. Kapela dala o sebe vedieť v auguste 2021, keď vám vyšiel singel „Disconnection“. Ako si na toto obdobie spomínate?
ATR: Táto pauza nám v konečnom dôsledku aj prospela, keďže sme boli čerstvo „rozídení“ s pôvodnými členmi. Zohrávali sme sa s novými ľuďmi, boli sme v skúšobni, pracovali sme na sebe. Následne prichádzali aj také prirodzené zmeny, keď sa od nás niekto odpojil, znova niekto nový nahradil jeho miesto. To je život a tak to má byť. Všetko malo svoj dôvod.
V rozhovore s vašou manažérkou Peťou sme sa novembri 2021 bavili aj o textoch a uviedla, že sa venujete témam ako duševné zdravie, kritické myslenie a boli by ste radi, ak sa nad nimi ľudia zamyslia. Zdôraznila, že sa snažíte hudbou a textom vyjadriť váš vlastný pohľad na spoločnosť, v ktorej žijete. Platí to aj aktuálne?
Michal: Samozrejme, aj v aktuálnych textoch sa venujeme týmto témam. Časom sa človek mení, aj naša zostava sa zmenila a na textoch pracujeme spoločne s Fredom. Nové songy sú aj akousi spoveďou, ktorá vyjadruje rôzne pocity – či už ide o frustrácie, poukazovanie na dianie v spoločnosti a výzvy ku konaniu zo strany jedincov.
Peťa si v rovnakom rozhovore spomenula aj na Juraja Haríňa (R.I.P.): „Juro mi raz povedal, že proste ľudia sú k*****i, to len ty musíš vedieť, ako sa s ktorými musíš baviť, len tak prežiješ. Inak tomuto človeku vďačím za veľmi veľa. Nedá sa opísať koľko hodín sme venovali téme hudba a management, otázky ako čo zlepšiť. Dal mi veľa a bol asi jediným človekom zo scény, ktorý mi bol ochotný povedať veci z pozadia, o ktorých som ani netušila a odovzdať kontakty, ktoré som potrebovala.“. Ak sa nemýlim, tak ste s Jurajom mali dohodnutú spoluprácu, ale už sa, žiaľ, nestihla pretaviť do vydania albumu číslo 2... Myslíte, že sa na scéne objavili ľudia, ktorí dokázali prácu Juraja nahradiť?
Michal: Áno, Juraj bol skvelý človek, s ktorým sme viedli veľmi podnetné debaty. Mali sme rozpracované pre nás veľmi dôležité veci, mali sme naplánovaných množstvo spoluprác. Snažili sme sa ich dotiahnuť nejako sami, ale bez jeho pomoci to nebolo jednoduché. Juraj bol len jeden, je ťažké ho nahradiť. Áno, máme veľa ľudí, ktorí kapely a metalovú scénu aktívne podporujú – či už ide o organizáciu koncertov a festivalov, promo a podobne.
V júni 2022 prišlo vaše vystúpenie na Angelus Feste (amfiteáter Banská Bystrica), fanúšikom sa vtedy predstavili aj PYOPOESY, ČAD, ORKRIST či APRIL WEEPS. Zostali vám na túto akciu nejaké konkrétne spomienky? A všeobecne hráte radšej v (preplnených) kluboch alebo na väčších pódiách na open-air festivaloch?
Michal: Áno, bol to veľmi fajn koncert, pamätám si, aká bola vonku horúčava. Získali sme nových fanúšikov, naše vystúpenie pomohlo dobrej veci a to je pre nás ako hudobníkov najväčšia satisfakcia.
ATR: Hráme radi všade (smiech). Open-air festivalov za sebou nemáme veľa, radi by sme hrali na väčších pódiách, kde sa môžeme viac hýbať a využiť potenciál miesta a publika. Avšak preplnené kluby majú tiež svoju atmosféru – tam je to viac o priamom kontakte.
Aký je váš názor na fungovanie domácej metalovej scény a vzájomnú podporu kapiel? Peťa sa na túto tému v rozhovore v roku 2021 vyjadrila, citujem: „Myslím si, že kľúčom k úspechu je priateľskosť, ochota pomáhať si a prestať medzi sebou súperiť. Kapely by sa mali medzi sebou viac podporovať. Chodiť si navzájom na koncerty (bez toho aby tam hrali), zozdieľať si skúsenosti, reagovať konštruktívne a nie formou hejtu. Ale to je akýsi globálny problém mentality Slovákov. Nevytvárať si zbytočné predsudky a nevytvárať si skupinky, ktoré medzi sebou súperia. Myslím, že metalová „komunita“ je dosť malá na to, aby sme sa ešte aj v nej rozdeľovali.“ Platí to aj teraz alebo došlo podľa vás k nejakým podstatným zmenám? Ja osobne sa tiež občas stretávam s hudobníkmi, ktorí sa občas posťažujú na to, že na ich koncerty chodí málo ľudí a keď sa ich opýtam, na akom koncerte boli posledne alebo na aký sa chystajú najbližšie, tak zistím, že to s účasťou na koncertoch iných kapiel tiež veľmi „nepreháňajú“ (lebo veľa hrajú s vlastnou kapelou, musia sa venovať aj rodine, sú pracovne vyťažení a podobne...).
Petra: Z môjho pohľadu je toto tvrdenie nadčasové. Ak sa pozerám na návštevnosť, kapely sa čoraz viac medzi sebou podporujú. Veľakrát vidím na našich koncertoch ľudí z iných kapiel (myslím tie, ktoré nie sú na line-upe), to je veľmi príjemné, tak vznikajú pekné priateľstvá. Snažíme sa chodiť aj my, keď práve nehráme alebo nie sme v práci. Ak sa nedá, snažíme sa koncert/festival podporiť aspoň zdieľaním na sieťach, alebo inou formou reklamy.
ATR: Nás veľmi teší, že na koncertoch vídavame čoraz viac kamošov, ktorí majú vlastné kapely a na koncerty chodia. Tiež sa to potvrdilo aj na finálovom večeri WMB, kde nás prišlo podporiť množstvo ľudí z ostatných kapiel.
Peťka na jeseň 2021 avizovala, že by ste sa chceli v priebehu dvoch rokov dostať na nejaký mini tour do blízkych štátov (Nemecko, Maďarsko a pod.) A zdá sa, že (síce o cca 3 roky neskôr ako bolo plánované) sa vám to naozaj podarilo? V júni tohto roka vás čakajú vystúpenia v Srbsku, Macedónsku, Rumunsku a Bulharsku. Turné ste si zorganizovali sami alebo ste využili kontakty s miestnymi kapelami?
Maťo (bicie): Turné sme si riešili po veľmi spontánnom kontakte celé sami. Mišovi (hlavný vokál) napísal na Instagram jeden promotér, ktorý organizuje v Severnom Macedónsku festival s názvom Metal Discharge, s tým, že sa mu páči naša tvorba, tak či nechceme ísť hrať. Fakt veľmi spontánne a presne to máme radi (smiech). Tak sme na to kývli a začala sa postupne formovať myšlienka, že veď dajme rovno celý tour po Balkáne. Veľký „shoutout“ Peti (pani vedúca ATR), Fredovi (gitara, vokál) a Mišovi, že sa chopili manažmentu. Vyriešili kluby v okolitých štátoch, lokálne kapely a ešte aj ubytovanie. Takže zo Severného Macedónska je razom Srbsko, Macedónsko, Bulharsko a Rumunsko. Samozrejme, ako to býva pri takýchto manažérskych záležitostiach, tak nastali zmeny, najmä tie neplánované, ale nejak sme to zvládli tak, aby sme boli spokojní.
V októbri 2024 ste (po vcelku dlhej pauze) prišli na scénu s novým singlom s názvom „Silhouette“, ktorý podľa vašich slov odzrkadľuje pohľad na svet z objektívu človeka, vytlačeného spoločnosťou na okraj. Je silnou projekciou toho, čomu sa podvedome vyhýbame a komu podvedome nechceme otvoriť dvere do svojho sveta. Venuje sa téme psychických porúch, vznikajúcich z dôvodu tlaku „tej zdravej society“ na osobnosť a podvedomie. Silueta stelesňuje temnú minulosť, ktorej nedokážeme utiecť. Ide teda o naozaj silnú a nanajvýš aktuálnu tému... Kto je autorom textu a kde čerpal inšpiráciu? Po hudobnej stránke predstavuje singel určité „pritvrdenie“ v porovnaní s rannou tvorbou a posun až niekam k djentu či deathcoru. Z môjho pohľadu je dobre, ak sa kapela vyvíja a vnáša do svojej tvorby nové prvky. Aké boli reakcie fanúšikov na túto zmenu?
Michal: Autorom textu som ja. Inšpiráciou je život a všetko, čo sa deje okolo nás. Bola to reakcia na akési normy, ktoré sú v spoločnosti zaužívané a obmedzujúce. Že je v dnešnej dobe byť náročné sám sebou, hlavne vtedy, ak sa niekto ocitne na „okraji spoločnosti“, takíto ľudia majú častokrát problém začleniť sa naspäť. Na otázku o reakcii fanúšikov neviem úplne odpovedať. Singel bol vydaný po dlhšej odmlke a úplnej zmene kapelnej zostavy. Vo svojej podstate sme sa stretli s pozitívnymi ohlasmi na tento vývoj. Ak hovoríš o pritvrdení po hudobnej stránke, je to tak. Tvoríme podľa seba a nedržíme sa v podstate žiadnych žánrových pravidiel. Lavírujeme niekde medzi djentom a deathcorom, preto sme začali používať pojem „djentcore“.
Po vydaní prvého singlu prišli v krátkom slede na rad ďalšie tri a všetky štyri ste následne v decembri 2024 vydali na EP „Echoes“. K jeho vydaniu ste vydali krátku tlačovú správu v znení: „Nahrávka, ktorú predstavujeme, je výsledkom trojročného vývoja. Bolo to obdobie pokusov a omylov, skúšania nových vecí a tiež viacerých personálnych zmien v zostave, vďaka čomu sme napokon našli náš nový zvuk a znovu objavili vášeň pre hudbu, ktorú sme vždy mali. Na našom novom EP „Echoes“ je každá skladba odlišná, má svoju jedinečnú atmosféru, no zároveň si v každej zachovávame náš novoobjavený zvuk. Veľkou pomocou bol pre nás aj náš producent Tomáš Raclavský (Modern Day Babylon). „Echoes“ prináša jedinečný pohľad na progressive metalcore/djent – s moderným zvukom, prvkami klasickej aj elektronickej hudby, surovými hlbokými growlmi a dopĺňajúcimi melodickými screamami.“ K tomu asi niet už veľmi čo dodať. Mňa by ešte zaujímalo, či plánujete v budúcnosti zopakovať metódu postupného zverejňovania jednotlivých skladieb a častejšieho vydávania kratších EP namiesto kompletných albumov v dlhších intervaloch. Predsa len dnešní fanúšikovia už väčšinou fyzické nosiče nekupujú a doba sociálnych sietí velí k stratégií častých interakcií...
ATR: Už počas procesu produkcie „Echoes“ sme mali v hlave presnú kostru ďalších nahrávok. Naša práca na nových veciach v podstate pokračovala hneď, ako sme vyšli s EP. Čo sa týka vydania nových skladieb, určite budeme pokračovať v podobnom duchu. Na prvý singel sa môžete tešiť už o pár týždňov. Malý „sneak-peak“, máme pre vás pripravených viac skladieb, ako na EPku „Echoes“.
Vlani v júli som mal možnosť vás po dlhšej dobe vidieť naživo na Burn Feste Open Air (Camping Sereď). Čo hovoríte na to, že sa v posledných rokoch objavilo na Slovensku viacero (zatiaľ menších) open air festovalov, ktoré dávajú značný priestor domácim kapelám a vytvárajú takú rodinnú atmosféru, ktorá vyhovuje napríklad fanúšikom, ktorí sú už trochu „otrávení“ masovými veľkými festivalmi? Kam sa v tomto roku chystáte vy ako fanúšikovia?
Maťo (bicie): Určite je to super, pretože tieto festivaly budia dojem ako keď ideš s kamošmi na chatu alebo na grilovačku a ste tam ako jedna banda a je vám fajn (smiech). Väčšinou sa tam všetci so všetkými poznajú a to tiež pridáva na tom dojme rodinnej atmosféry. Burn Fest je úplne perfektný príklad. Zatiaľ čo viem, tak iba ja a Roman (basa) sa chystáme na takéto viac komerčné festivaly. Ja na Rock for People a Roman na Nova Rock, obaja sa veľmi tešíme. A ako kapela si zahráme v júli na takomto „rodinnom“ menšom festivale Anima Fest pri Dolnom Kubíne v Oravskej Porube.
Pristavíme sa ešte pri súťaži Wacken Battle Česko-Slovensko 2026 ste postúpili zo slovenského semifinále z 2. miesta (za kapelou GÁGOR a pred HOMO PRIMITIVE) a zahrali ste si v česko-slovenskom finále v bratislavskom Majesticu (celkovými víťazmi sa stali práve vyššie menovaní Banskobystričania GÁGOR). Ako ste boli so svojimi vystúpeniami spokojní a čo vám účasť v tejto súťaži dala?
Maťo (bicie): S naším vystúpením sme veľmi spokojní. Dali sme do toho maximum, pretože sme to brali ako veľkú príležitosť a aj jedinečnú v tom, že môžeme hrať na tak veľkom pódiu ako je v MMC. Ja osobne a samozrejme aj chalani sme sa na to do detailu pripravovali na skúškach. Hlavne sme chceli využiť to, že sme žánrovo boli na line-upe ako päsť na oko, pretože skoro všetky kapely hrali oldschool trash a death metal a ani jedna kapela nehrala niečo moderné. Aspoň tak by sme mohli prípadným novým fanúšikom utkvieť v pamäti. Táto súťaž nám dala veľkú motiváciu a môžem určite povedať aj za chalanov, že do istej miery aj hlad po takýchto koncertoch na väčších pódiách a pre väčšie obecenstvo.
A na záver tradičná otázka: Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu v sobotu 16.5.2026 pozrieť do Banskej Bystrice na vaše vystúpenie na benefičnom koncerte Angelus Party?
ATR: Na koncert sa veľmi tešíme, budeme v Bystrici po dlhej dobe, s kapelami, s ktorými sme ešte nehrali. Fanúšikom prinesieme novú show a poriadnu nálož djentcoru. Bystrica, nenechajte si ujsť túto akciu! A tebe Vlado, ďakujeme za pozvanie!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Luca Bush
