Priznám sa, že už po vypočutí ich debutového albumu sa zo mňa stal skalný fanúšik kapely APRIL WEEPS. Svojimi prepracovanými skladbami, plnými melodiky, tvrdosti, zmien tempa a skvelými hudobnými nápadmi sa trafili a naďalej triafajú presne do môjho hudobného vkusu. Poznávacím znamením kapely je aj originálny spev a pódiový prejav speváčky Marty, s ktorou sme po necelých 5 rokoch opäť dobre pokecali na rôzne hudobné aj nehudobné témy. Vystúpenie APRIL WEEPS na benefičnom Angelus Feste (17.10.2026, KD Podlavice) si rozhodne netreba nechať ujsť!
Keď sme spolu robili v decembri 2021 cez Teams zatiaľ náš posledný rozhovor, bola si čerstvou maminou a bavili sme sa aj o tom, aké to bolo zladiť starostlivosť o malé bábätko s nahrávaním albumu a koncertami. Ak dobre počítam, tak tvoja dcérka má už pät rokov - tipujem, že už z nej bude ukecaná škôlkárka, ktorá chce byť speváčkou alebo herečkou (smiech). Ako si momentálne užívate toto (verím, že pekné) obdobie?
Dobre rátaš, Luna má 5 a pol roka a je to už veľká predškoláčka, ktorá sa nevie dočkať, kedy už nastúpi do školy. Terajšie (chápme za posledné tri týždne) jej ambície sú byť veterinárkou, sestričkou alebo farmárkou. Týchto päť rokov bola divoká jazda. Až posledné mesiace dochádza k akejsi väčšej pohode a spolupráci v rutine. Rodičovstvo je najťažší job, aký poznám, ale cítim sa poctená, že môžem byť mamou tejto úžasnej malej ženy.
Pred nástupom na materskú dovolenku si pracovala ako klinický psychológ na akútnom psychiatrickom oddelení, kde si pomáhala s diferenciálnou diagnostikou duševných porúch. Ako certifikovaný psychodynamický psychoterapeut si sprevádzala klientov na ceste k sebapoznaniu, zvedomovaniu vlastných vnútorných konfliktov a schém, pocitov, ktoré často stoja za manifestovanými ťažkosťami. Vrátila si sa naspäť do rovnakej práce alebo si zakotvila inde? A ako sa ti darí zvládať „trojboj“ rodina – práca – kapela?
V nemocnici som zostala na znížený úväzok, aby som mohla dať väčší priestor terapeutickej praxi. Vzdelávam sa a pracujem formou intenzívnej krátkodobej psychodynamickej psychoterapie, z ktorej efektivity a hlbokého porozumenia ľudskej duše som nadšená. Môj pôvodný „trojboj“ práca-kapela-vzdelávanie sa rozrástol na „štvorboj“ rodina-práca-kapela-vzdelávanie. Myslím že “darí sa mi zvládať” je silný pojem, ešte hľadám rovnováhu. Veľmi si cením, že mať dieťa je naša spoločná cesta s manželom, na ktorej chceme byť obaja pre našu dcérku prítomní a môžem mať spoľah na neho, že je bezpečím a emočným zdrojom pre ňu, keď sem-tam nie som doma. Aj keď to zatiaľ zvládam len s pocitmi viny. Bez neho by to však nešlo, ani kapela ani ďalšie vzdelávanie. Takisto bez trpezlivosti členov kapely s mojim výrazne menším časom investovaným do kapely za posledné roky, by som to tiež nedokázala udržať. Preto som vďačná chalanom, že so mnou mali trpezlivosť a zvládli sme to.
Vedela si o tom, že na európskej scéne pôsobí viacero metalových speváčok, ktoré pracujú v oblasti psychológie? Julia Elenoir (speváčka talianskej melodic death metal/deathcore kapely 5RAND) je psychologička a psychoterapeutka. Sama uvádza, že psychológia je dôležitou súčasťou jej identity a že rada pomáha ľuďom prekonávať psychické problémy. Zaujímavé je, že spojenie oboch oblastí je u nej veľmi výrazné. Napríklad skladba „Double Bind“ z roku 2026 je priamo založená na psychologickom koncepte dvojitej väzby (double bind) Gregoryho Batesona. Sabina Classen (HOLY MOSES) pracuje ako psychoterapeutka a venuje sa aj terapii s koňmi. Linn Achre Tveit bola speváčkou nórskej symphonic/gothic blackmetalovej kapely DISMAL EUPHONY, dnes pôsobí ako psychologička v Bergene. Stretla si sa aj na domácej scéne s niekým, kto pracuje v rovnakej oblasti?
Viem o zahraničnom kolegovi psychoterapeutovi, ktorý hrá metal. Napríklad jeden môj bývalý výcvikový psychoterapeut je metalovým fanúšikom, jeho syn aj hrá v kapele (tuším, že asi iný žáner). Tento rok sme prijali nové kolegyne - psychologičky do nemocnice a z jednej sa vykľula tiež bývalá metalová speváčka. To je tak malá šanca, že sa toto udeje, že nás to naozaj veľmi milo prekvapilo.
Stále je z teba nadšenec vegánskeho životného štýlu a kuchyne a praktizuješ „low waste“ filozofiu? Existuje veľa teórií, ktoré dávajú do súvislostí stravovacie návyky a fyzické a duševné zdravie človeka – aké pravidlá a recepty sa osvedčili tebe?
Moje nároky značne klesli. Ako zaneprázdnený rodič som často rada, že sa vôbec k nejakému teplému jedlu dostanem. Ak teda svokrovci navaria mäsité alebo v nemocnici nie je iné na výber, tak proste zjem, čo je. Doma sme však naďalej zostávali poväčšine “plant-based”, až do prednedávna, kedy sme začali aj doma konzumovať ryby. Totižto moje dieťa je rodený rebel - a ako dcéra svojej takmer rastlinne stravujúcej sa matky - obľubuje najmä mäso (smiech). Dlho som odolávala, aby sme aj doma konzumovali, ale priorita najedeného a zdravo rastúceho dieťaťa je jasná. Našťastie má rada aj tofu! Musím sa priznať, že domáce kuchtenie, ako som ho popisovala v našom minulom rozhovore, išlo do úzadia, vyhrávajú jedlá nenáročné na prípravu, napr. cestoviny s pestom a tempehom... Naďalej sa snažím, aby bolo ako tak nutrične vyvážené.
Poďme ešte na chvíľu do minulosti. V roku 2011 sa udialo vo svete niekoľko tragických udalostí – pri zemetrasení v japonskej Fukušime zomrelo viac ako 18-tisíc ľudí, rukou nórskeho šialenca Breivika vyhaslo na ostrove Utoya 77 mladých životov a letecké nešťastie pri ruskom meste Jaroslavľ si vyžiadalo životy hokejistov a realizačného tímu miestneho tímu Lokomotiv, vrátane Pavla Demitru... Na metalovej scéne sa však diali aj pozitívne veci – DREAM THEATER vydali skvelý album „A Dramatic Turn Of Events“, TRIVIUM „In Waves“, OBSCURA „Omnivium“ a do zostavy APRIL WEEPS pribudli speváci Marta a Noro. Ako si na toto obdobie spomínaš?
To bol náročný rok. Začal náhlou smrťou môjho otca, pokračoval štátnicami, ktoré sa mi popri (napriek?) smúteniu podarilo spraviť, ale nezostala energia na ďalšie plánovanie kariéry a zostala som prvý rok bez práce. Odišla som z rockového divadla, v ktorom som dlhé roky dovtedy pôsobila. Partner aj jeho rodičia boli obrovskou pomocou a predsa to bol rok, kedy som väčšinou išla na autopilota. A potom sa mi ozval Miloš, že hľadajú speváčku a radi by ma pozvali na skúšku… Nevedela som, čo z toho bude, otvárali sa nové, neznáme dvere. Až teraz vidím, akú emočnú hĺbku má moje puto k APRIL WEEPS. Prišli mi do života, keď som ešte ani nevedela. ako veľmi ich potrebujem.
Skús stručne popísať jednotlivé albumy APRIL WEEPS. Čo sa ti ako prvé vynorí v mysli resp. aké emócie cítiš, keď počuješ ich názvy?
„Outer Calm, Pain Within“ - neisté začiatky, nahrávala som vokály pôvodne písané na mužský spev vo fáze, kedy som ešte nebola dostatočne ukotvená, materiál nebol zvnútornený, čo má podľa mňa celkom citeľný podpis na jeho prevedení z mojej strany.
„Comma“ – tento album vnímam ako naše prvé spoločné dieťa, kde som sa tiež pričinila k tvorbe. Celý proces tvorby a nahrávania albumu ma napĺňal radosťou. Počas týždňa som sa nevedela dočkať, kedy bude skúška, aby sme ďalej skladali a zahrali si set. Prvý sa mi vynorí z pamäti ten krásny album art s hviezdnou hmlovinou, ktorý nám vtedy robil Sachtikus. Ten mám aj na stene v obývačke. Taktiež spomienky na nahrávanie, kedy sme sa celá kapela presunuli do štúdia a žili len pre samotné nahrávanie. Radosť, sloboda.
„Cataclastic“ - bol obrovský projekt, prepracovaný koncept, kde sme dôsledne zvažovali, akú formu hudobného prejavu, štýlu, prevedenia použiť pre najdôveryhodnejšie ozvučenie jednotlivých tém. Vložili sme do neho hádam všetku našu kreatívnu energiu a zostali po ňom patrične kreatívne vyšťavení. Som hrdá na chalanov, na nás, ako sme to skvele zvládli. A nominácia na Rádiohlavy v úzkom výbere top 5 bola naozaj čerešničkou na torte.
V minulosti si sa vyjadrila, že celkovo vašu kapelu vnímaš ako advokáta autentického ľudského prežívania. Vo vašich skladbách dostáva priestor všetko to - za normálnych okolností cenzurované prežívanie - hnev, strach, sklamanie, očakávanie, smútok... Mne osobne sa veľmi páčia vaše videoklipy, či už starší ku skladbe „The Last Piece Of Eden“ alebo aj najnovší k „Good Vibes Only“, kde veľmi vkusne so spomínanými emóciami pracujete. Čo robíte pre to, aby text, hudba aj vizuálna prezentácia spolu ladili? Máte v kapele niekoho, kto „stráži“ aj túto oblasť alebo všetko robíte intuitívne a spontánne?
Toto sa mení v čase. Pri „Comme“ vznikala tvorba spontánnym hudobným skladaním, pričom v „Cataclasticu“ sme proces otočili a najskôr stanovili témy, jednotlivé dejstvá, ktoré sme zhudobnili. Tam bol najskôr vypracovaný koncept, jednotlivé udalosti naprieč životom, odzrkadľujúce akési vývinové štádiá, ktoré sme potom hudobne spracovávali. Teraz sme vo fáze upustenia od hnania sa za dokonalosťou a experimentovania s prímesou “stráženia myšlienky, konceptu a zmysluplnosti”, čoho nositeľom je ten, kto prináša daný nápad. Vzniká tak vzrušujúca mozaika rôznorodých perspektív.
Tobias Sammet (AVANTASIA) povedal, že každý vokalista, spievajúci úprimne, bez pretvárky, kalkulu či nadbytočných príkras, svojim hlasom dáva poslucháčovi najavo nielen to, ako sa pri nahrávaní albumu alebo pri koncertnom vystúpení cítil, ale čiastočne si na základe jeho hlasu môžeš vytvoriť predstavu o jeho povahe. Spev je oknom do spevákovej duše – ak nebude spievať úprimne, stane sa z neho možno dobrý herec, ale určite nie spevák. Podľa neho je svet plný umelcov, ktorí sa snažia ľuďom zavďačiť a naplniť ich očakávania a nedbajú na vlastné pocity. Aký je tvoj názor na Tobiasove slová?
Hm, zdá sa mi, že je to otázka perspektívy a cieľa interpreta. Aj to môže byť pre niekoho legitímny cieľ prečo robiť hudbu, že reaguje na “dopyt” a dáva to, čo ľudia chcú počuť. Vlastne je to z hľadiska zárobku dokonca rozumnejšia cesta. Ak však máme s hudbou emočný vzťah a je prostriedkom k vyjadreniu svojho vnútorného diania, bolo by to sebazapretie, keby bolo štylizované do niečoho iného ako autentické vnútro. Uvažujem ale, čo je to “nespievať úprimne“? Spievať to, čo nechcem? Pácham zločin voči sebe, že sa tlačím do neslobody. Spievam kopírujúc druhého? Možno ešte nemám vytvorenú svoju spevácku identitu a prirodzene sa učím napodobnením (tak to bežne ľudia robíme) alebo možno celkovo nemám konzistentnú, stabilnú identitu a mením sa zo situácie na situáciu /zo skladby na skladbu. Spievam priškrtene? Je možno úzkosťou sýtený môj verbálny prejav? Môžem si dovoliť ozvať sa a byť počutá? Zo spevu, takisto ako aj iného prejavu ľudí môžeme uvažovať o rôznych rozmeroch jeho bytia. S istotou to vieme povedať, len keď sa pozrieme na konkrétny prípad.
Kapela APRIL WEEPS vystúpila v júni 2022 na open-air Angelus Fest 2022 (amfiteáter Banská Bystrica). Vrátili ste sa vtedy na pódiá po viac ako 2 rokoch a odprezentovali ste vtedy váš nový album „Cataclastic“ v celej jeho dĺžke. Spoluorganizátor konceru Peťo Javorský vtedy do reportu napísal: „Najsilnejší dojem u mňa zanechali určite APRIL WEEPS. Kapela sa výrazne posunula odvtedy, ako som ju videl naposledy, čo mohlo byť pred cca 5-6 rokmi. Noví členovia priniesli nový vietor do plachiet a spevácka dvojica je kapitola sama o sebe. Ich výkon bol viac ako výborný, dokázali do hudby vniesť patričný náboj a emócie. Na pódiu spolu komunikovali, ich prejav bol vzájomne zosúladený a bola radosť ich sledovať a počúvať. Vrchol koncertu bol pre mňa Martin výkon v skladbe „Ruptures“. Bol som veľmi zvedavý, ako sa jej podarí smútok, žiaľ a beznádej tejto skladby predniesť naživo a musím napísať, že to zvládla viac ako perfektne.“ Ako si na toto vystúpenie spomínaš ty?
Krásna spomienka. Prvý koncert po viac ako 2 rokoch, taktiež som stála prvýkrát na pódiu od pôrodu. Mala som mierne obavy, ako to telesne zvládnem. Pocitovo som sa na pódiu ocitla presne tam, kde som mala byť, akoby vôbec neprešlo tak veľa času a zmenilo sa tak veľa. Prestane existovať čas, vnímanie hudby má až telesnú kvalitu, úplný „flow“. “Ruptures” je pre mňa tiež špeciálnou skladbou, ku ktorej som nemala žiadnu konkrétnu nacvičenú vokálnu linku, tá vznikla počas nahrávania. Bola vízia, o čo mi v nej ide, ostatné som nechala na menej vedomé vrstvy môjho vnútorného diania. Preto bola výzva naučiť sa nahraný materiál, aby som ho mohla zreprodukovať na koncertoch rovnako živelne ako vznikol, avšak dostatočne podobný k nahrávke. A to už je spojenie plánovania, presnosti a spontánnej živelnosti. Keď „Ruptures“ spievam naživo, vymknem okolitý svet, sústredím sa na hudbu, znenie môjho hlasu, reakciu tela a hľadám rovnováhu medzi týmito zložkami.
Čo sa týka tvojej pozície v kapele a pódiového prejavu, v našom minulom rozhovore si povedala, že postupne si si v kolektíve, ako aj v hudobnom prejave, hľadala svoje miesto, v ktorom sa cítiš pohodlne a v pódiovom prejave dávaš priestor energiám, pýtajúcim sa o slovo, aj keď to znamená, že sa pri tom "ksichtíš" a vraj zďaleka nie si za peknú (ako by stereotypne speváčka mala byť). Miloš (klávesy) doplnil, že ste si pozerali YouTube videá z klubov, ktoré zachytili vaši fanúšikovia na telefónoch a postupne ste sa snažili nájdené chyby eliminovať. Pódiový prejav je podľa neho ďalšia z vecí, ktorú viete ako viac-členná kapela využiť vo svoj prospech. Máte v pesničkách množstvo rytmických momentov, no a keď 6 ľudí začne „hopkať“ spoločne do rytmu, dokáže to veľakrát strhnúť aj toho najväčšieho stojaceho „flegmoša“. Kto je v kapele v oblasti choreografie najkreatívnejší a je väčšina z toho, čo vidíme vo vašom podaní na javisku, nacvičená alebo dávate aj veľký priestor improvizácii?
To, čo opisoval Miloš, bola špecifická situácia, kedy sme cielene chceli zapracovať na prejave, aby sme aj túto oblasť mali premyslenú pri príprave na Wacken. Odvtedy sme si nedohadovali choreografiu a vzniká skôr prirodzene, naladením sa na hudbu, ktorú hráme. Dokonca na skúške vyzeráme úplne inak ako na pódiu. Každý sa sústredí na svoju "prácu", neinteragujeme medzi sebou tak ako na vystúpení. Samotné momenty kontaktovania sa navzájom, ktoré sú opakujúce sa nuansy v našich setoch, vznikli už počas pódiového hrania. Hrať naživo pred ľuďmi prináša samo o sebe novú dimenziu, vzniká viac ako len odohratie nacvičeného setu. Spoluvytvárame s obecenstvom jedinečné hudobné a emočné zážitky.
Vrátime sa ešte do roku 2024, mali ste ho koncertne pomerne „nabitý“ - evidujem viaceré vystúpenia v Čechách (po boku SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY), na Masters Of Rock (Rock Face Stage), Burn Feste Open Air (Sereď) či Renaissance Fest (Kremnica). V novembri ste navyše organizovali Agony Night V. v bratislavskom Randali vo veľmi silnej zostave - okrem vás sa fanúšikom predstavili aj české legendy SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY, ARCH OF HELL a ADOR DORATH. Ktorý z uvedených koncertov ti naviac utkvel v pamäti? A aké máte s Agony Night plány do budúcnosti?
Pamätám si, že bolo dobre hrať opäť v Bratislave. Aj tá kombinácia kapiel bola fantázia, aj hudobne aj ľudsky sa máme radi. Agony Night určite bude mať svoje pokračovanie.
Minulý rok už bol (čo do počtu koncertov) z vašej strany skromnejší, Pit Of Metal v Pieskovom lome Maringota v Skalici však nepochybne stál za to! Vystúpili ste tam ako poslední v poradí - po headlinerovi, legendárnych MY DYING BRIDE. Podarilo sa vám stretnúť a prípadne aj trochu „pokecať“ s členmi „Umierajúcej nevesty“? Je podľa teba reálne, aby sa niekedy dostala slovenská skupina ako „support“ na turné s väčšou zahraničnou kapelou?
To bol skvelý koncert, na veľmi nevšednom mieste, pre skvelé publikum a s veľkou zodpovednosťou. Miloš mal to šťastie stretnúť sa s nimi a porozprávať sa, pre neho bol tento večer splnením sna. Ja som prišla neskôr, osobne som sa s členmi MY DYING BRIDE bližšie nestretla. Samotná možnosť zahrať za takouto legendou bola pre nás pocta. Mali sme trošku obavu, či sa nerozbehnú všetci domov, kým začneme hrať, ale mnohí zostali a my sme si tento koncert neskutočne užili.
V septembri minulého roku ste zverejnili nový videosingel s názvom „Good Vibes Only“. Na sociálnych sieťach ste napísali, že je to skladba, ktorá pôsobí na pomery metalovej subkultúry netradične veselo, nechýba v nej však pre kapelu typická hra s kontrastmi, striedanie nálad a silný emočný náboj. Okorenená je miernou iróniou, prináša pozorovateľovi hľadanie autentického bytia vo svete plnom motivačných citátov. Vo videoklipe nahliadneme do bežného dňa ženy, ktorá napriek okolnostiam vzbudzujúcich nespokojnosť a náznakom predošlej partnerskej nezhody nepodľahne utrpeniu a zostáva pozitívne naladená za každú cenu. Prvotný dojem sily a odolnosti protagonistky a videa plného pozitivity pri zamyslení sa nad detailmi však naznačuje, že niečo nesedí. Cez sebazapieranie sa odpája od utrpenia, popiera realitu a zostávajúc v ilúzii pohody klame okolie aj seba úsmevom, opitá toxickou pozitivitou. Kto je autorom textu a hudby a kto scenára k videoklipu? Ako prebiehalo samotné nahrávanie a aké ste zaznamenali reakcie fanúšikov?
Táto skladba je senzačne symbolizujúca samú seba. Jej vznik aj zhotovenie videa sa diali v temnom čase kapelnej existencie. Samotný videoklip priniesol mnoho ťažkostí, bolo náročné sa zmobilizovať pre organizovanie okolo neho. Je pre mňa fascinujúce, ako sme si reálne odžili to „utrpenie zakryté úsmevom”. Textovo sme chceli vychádzať z už existujúcich motivačných citátov, ktoré odznievajú v refréne. Tie sme vsádzali do deja rozbiehajúceho sa dňa. Nahrávanie sme robili na dvakrát, lebo sme zistili, že podstata zanikla v komunikačnom chaose. Takže kým bol konečne klip hotový, všetci sme ho mali dosť. A to sa prejavilo aj na ďalšom živote tohto projektu, resp. jeho celkom rýchlom zakapaní, keď sa do neho neprilievalo ďalšie palivo na propagáciu. “Tvárim sa okej, aj keď sa mi svet rozpadá” - krásna metafora samotnej pôvodnej myšlienky.
V júni tohto roku prišla vcelku prekvapujúca správa z tábora kapely - „spleť frustrujúcich udalostí a nepokoja“ vyústila do odchodu growlera Norberta a gitaristu Matúša z kapely. Následne ste na Rage Of Tartar v Krupine predstavili novú posilu, gitaristu Jána Rosochu, ktorý na scéne pôsobí už dlhé roky a hral v kapelách ako LATERAL PRESENCE, legendárnych GOD DEFAMER či prog senzácii ATYPIC. Kapely, ktoré má v obľube, vraj skvele dopĺňajú už teraz žánrovo rozmanitú mozaiku interpretov, ktorých uctievate vy, čo sa určite prejaví aj vo vašej ďalšej tvorbe...
Tak je. Bolo to veľmi ťažké obdobie pre každého z nás. O to viac mám radosť z aktuálnej zostavy. Janko je super, aj ako hudobník, aj ako nový kamarát do partie. Celková atmosféra v kapele má v sebe viac pokoja a dobrej vôle, opäť sme naštartovali kreatívny proces. V tejto zostave sme odohrali už jeden koncert, Janko sa bez problémov ujal svojej roly, dobre zapasoval do našej dynamiky.
Aktuálne sa nachádzate v štádiu prípravy nového albumu – čo nám už o ňom môžeš povedať? Keď sme sa rozprávali pred vydaním albumu „Cataclastic“, tak si o ňom prezradila len to, že bude koncepčný. Dúfam, že teraz sa o novinke dozvieme viac (smiech)...
Opäť experimentujeme s novým formátom tvorby. Rozširujeme repertoár hudobného prejavu. Skladáme akúsi mozaiku (smiech).
17.10.2026 vystúpite spolu s RAMCHAT, EWENAY, ATTACK OF RAGE či SOLIPSISM v legendárnom Kultúrnom dome Podlavice (ktorý si „pamätá“ koncerty AMORPHIS či KRABATHOR) na benefičnom Angelus Feste 2026. Celé vyzbierané vstupné bude venované pre základnú školu pre deti s autizmom. Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie?
Bude to naše druhé vystúpenie v novej zostave, ktorá sa nesie v znamení metamorfózy APRIL WEEPS. Tí, čo neboli v Krupine, nás takto ešte nevideli, tak sa ponúka úplne špeciálna udalosť. Okrem toho, že je Janko za gitarou, všetky vokály mám na starosti ja, čo je vzrušujúci vývin na mojej speváckej ceste, ktorý si veľmi užívam. A keď nám vyjdú plány, tak budete mať možnosť vidieť aj počuť spomínanú klipovku naživo.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: AjkaBajka
