• Angelus fest : 09/19/2026

Partneri       Kapely       Novinky

Rozhovor s Martinom z kapely Bloody Redemption

Benefičný koncert s názvom „Angelus – koncert pre Milana“ prinesie už túto sobotu fanúšikom do Brezna pestrú zostavu kapiel a na svoje si prídu milovníci punku aj metalu. Tí, ktorí preferujú kvalitný death metal, si určite nenechajú ujsť vystúpenie BLOODY REDEMPTION. Z rozhovoru s gitaristom Martinom sa dozviete, že s bubeníkmi to vôbec nie je až také jednoduché, dobrý rap či drum and bass nie sú vôbec zlé a ani pokazený „zosík“ nemusí prekaziť dobrý koncert (smiech). A samozrejme aj niečo o pripravovanom novom albume BLOODY REDEMPTION, z ktorého nám chalani v sobotu v Diverse zahrajú pár songov!

 

Aké kapely sú tvoje najobľúbenejšie, aké sú tvoje TOP3 albumy všetkých čias a na aké tebou navštívené koncerty a festivaly si najradšej spomínaš? Si zberateľom CD, LP resp. MC alebo už počúvaš muziku najmä „digitálne“? A priznaj sa, čo ti hralo, keď si odpovedal na tieto otázky (smiech).

Toto je dosť zákerná otázka (smiech) - vzhľadom na to, že počúvam a teda mám rád viac hudobných žánrov, povedzme že od starého undergroundového rapu, cez drum and bass, až po rock a metal s jeho najextrémnejšími podobami resp. som počas života v rôznych obdobiach počúval fakt kadečo. Jediné, čo neznášam, sú asi tie šlágre, dychovky a podobne, toto mi fakt píli uši, ale výnimkou je Falusoid (smiech). Mám rád aj staré popové veci a nájdem si niečo, čo ma baví počúvať, aj v dnešnej dobe z médií, ale preferujem, keď to má ten undergroundový nádych. Proste tam musia byť tie zimomriavky, o tom to je. Top 3 albumy je vybrať ešte tažšie, ale tie ktoré ma ovplyvnili z death metalu: DEATH –„Spiritual Healing“, OBITUARY – „Dead“ a SEPULTURA - „Schizophrenia“. Z koncertov spomeniem určite prvý death metalový v Rimavskej Sobote – PATHOLOGY STENCH v marci 2004, potom nejaké významné koncerty s BLOODY REDEMPTION: prvý v decembri 2012 v Revúcej, 2018 so SUFFOCATION v Banskej Bystrici a určite bolo pre mňa nezabudnuteľné vidieť naživo naraz množstvo srdcoviek na Brutal Assaulte 2023, 24, 25... Ale bolo ich takých viac aj u nás na Slovensku, nemôžem zabudnúť na DEATH DTA, OBITUARY, SEPULTURU, VADER alebo MISERY INDEX v cColosseu v Košiciach. Čo sa týka nosičov, tak nie som nejaký extra zberateľ, ale rád si z času na čas kúpim nejaké LP, CD či MC - zopár kúskov v zbierke doma mám (či už domácu alebo zahraničnú tvorbu). Muziku najradšej počúvam teda doma na hifi zostave, potom pri cestovaní v aute cez CD prehrávač, busom/vlakom cez sluchadlá – vtedy digitálne a často si tiež niečo pustím doma len tak z netu. Momentálne mi hrá anglické internetové rádio Caroline. Je zamerané hlavne na klasický rock 60. 70. a 80. rokov, zvyknú púšťať vynikajúce pecky a dosť som tam toho aj objavil. Odporúčam.

Pri pohľade na tvoj FB profil usudzujem, že okrem hudby sú tvojimi koníčkami motokros a turistika. Čo sa týka motošportu, jazdíš len rekreačne alebo sa zúčastňuješ aj súťaží? Aké turistické trasy na Slovensku sú tvoje najobľúbenjšie? A pri čom ďalšom si dokážeš vyvetrať hlavu?

Áno presne tak. S motorkami som spätý od malička, otec bol motorkár a starší brat tak isto, čiže to máme v rodine (smiech). Mňa najmä zatiaľ najviac bavia tie terénne, ale jazdím iba rekreačne, súťažne nie. Turistika je ďalšou rekreačnou činnosťou, ktorú mám veľmi rád a celkovo milujem iba tak vypadnúť do prírody a relaxovať. Tých trás, čo spomínaš, je množstvo, najradšej mám asi národné parky tu v okolí ak Muránsku Planinu, Slovenský raj, Slovenský kras, Nízke Tatry, ale pochodil som trochu aj Veľkú a Malú Fatru. Slovensko je krásne, čo sa prírody týka celkovo. Nie je čo riešiť, čiže všade, kde som sa takto vybral, ma niečo uchvátilo. Najradšej si vyvetrám hlavu v spomínanej prírode, v lete pri vode, niekde v lese na opekačke, stanovaním alebo s kamošmi pri pive, pri muzike a samozrejme hraním na gitare. Tieto veci sú pre mňa najväčší relax. A ešte ma tiež napadlo varenie a cestovanie, keď je možnosť vypadnúť proste hocikde na výlet a spoznávať nove miesta.

Skôr ako sa začneme venovať kapele BLOODY REDEMPTION, spomeniem názory 2 hudobníkov, ktorí sa okrem iného predstavili aj na našich benefičných koncertoch pod hlavičkou Angelus. Spevák českej kapely NAHUM Pavel sa v jednom rozhovore vyjadril, že death metal berie najmä ako formu vyjadrenia sa. Metal podľa neho nebol nikdy pre slabé povahy, čo si zakrývajú oči pred temnotou. Dodal, že jemu metal náladu zlepšuje a ak u niekoho počúvanie death metalu vyvoláva deštruktívne sklony, tak nech ho skrátka nepočúva. Ako to vidíš ty a čo znamená death metal pre teba?

Ja osobne som ešte nepočul, že by death metal vyvolával u niekoho nejaké deštruktívne sklony, priam naopak. Rozumiem však, že u niektorých jedincov, ktorí tejto hudbe nerozumejú a nemajú ju radi, to nastať môže (smiech). Pre mňa, a myslím, že aj pre ľudí, ktorí túto hudbu milujú, je to niečo ako oslobodenie, uvoľnenie mysle a zabudnutie na všetky starosti v bežnom živote. Keď ťa niečo trápi, táto hudba ti dokáže pomôcť na to zabudnúť a uvoľniť sa. Môžeš sa pri nej oslobodiť od všetkého, čo ťa zožiera, a rovnako vnímam aj hranie na hudobný nástroj či komponovanie hudby. Pri skladaní a písaní textov zo seba veľa interpretov dalo von práve tie negatívne emócie. Ty ako poslucháč sa s tým veľakrát môžeš stotožniť a uvedomíš si, že tie zlé veci nezažívaš sám. Nejak takto som to pri metale vnímal vždy. Je to pre mňa forma oslobodenia, takisto ako jazda na motorke.

Druhý citát je od Hiraxa z kapely RAMCHAT, ktorý sa v jednom rozhovore vyjadril, že ako gitarista nechce hrať ako stroj – extra rýchlo a precízne zahrať každý tón. Ide mu najmä o riff, dáva dôraz na melódiu, atmosféru či kompozíciu. Chce byť sám sebou a tvoriť muziku od srdca... Aká je tvoja filozofia, čo sa týka hry na gitaru? Aký svetový alebo domáci gitarista ťa najviac inšpiroval?

No, s Hiraxom by som v tomto súhlasil. Tiež je pre mňa pri skladaní hudby najdôležitejšie robiť to zo srdca. Pri BLOOODY REDEMPTION je to tak robené vždy – nemusí to byť zložité, extra technické či vyšperkované do dokonalosti. Ide o to, čo to pri zložení riffu alebo celého songu s tebou urobí a aký to v tebe zanechá dojem. Práve toto potom zo seba prenášaš aj na fanúšikov a ľudí, ktorí tú hudbu budú počuť. Proste tam musí byť tá emócia, že to s tebou zakolíše, keď si to zahráš alebo pustíš. Čo sa týka koncertov, za mňa to tiež nemusí byť dokonalé, o tom to hranie naživo aj je. Dokonale zahrané je to vždy iba na nahrávke. Naživo ide o ten feel celej kapely, o zvuk a o ten tlak, ktorý z toho ide, no samozrejme aj o sústredenie, aby to bolo zahrané dobre. Napríklad si myslím, že pri jednoduchšie robenej hudbe tie chyby zachytíš oveľa viac ako pri nejakej extrémne rýchlej, respektíve technicky zložitej. Stopercentne dokonalé to však nikdy nebude a aj o tom je za mňa hranie naživo. Čo sa týka gitaristov, vždy som obdivoval tých, ktorí hrali na mojich obľúbených albumoch. V death metale som bol napríklad unesený kombináciou Schuldinera s Murphym, prípadne aj Masvidalom alebo Andym LaRocquem - to bolo úplne geniálne spojenie, kde môžeš počuť technický death metal prepojený s Andyho čarodejníckymi sólami. Čiže inšpirovali alebo inšpirujú ma rôzni gitaristi, ktorých kapely ma nejako ovplyvnili a je ich fakt veľa, či už z domácej alebo zahraničnej scény.

Poďme už ku kapele BLOODY REDEMPTION – predstav nám stručne svojich spoluhráčov. Ako máte „nastavené“ vzťahy v kapele – ste kamaráti, poznajú sa navzájom aj vaše rodiny, chodievate si občas spolu sadnúť na pivo/večeru aj mimo koncertov, prípadne máte aj iný spoločný program (dovolenka, turistika, šport)? Alebo ide už skôr o vzťahy „pracovné“ a mimo kapelu si už každý žije svoj život?

Tak asi taký najbližší vzťah máme spolu s Jožom. Poznáme sa roky rokúce, dala nás dokopy muzika, kde mňa ako mladého chalana ovplyvnila jeho kapela VIRTUAL VOYAGE. Postupom času sa z nás stali veľmi dobrí priatelia a trvá to tak dodnes. Spolu sme zakladali kapelu v Revúcej a Maňo sa k nám pridal trošku neskôr. On je mladší a hneď po strednej sa vlastne presťahoval do Banskej Bystrice, čiže s ním už nie sme tak často spolu, ale párkrát do roka sa stretávame aj mimo skúšok a mimo muziky BLOODY REDEMPTION. My traja sme vlastne taká stála trojka, ktorá je už za tie roky nerozlučná. Rozumieme si aj po ľudskej stránke a to je, myslím si, veľmi dôležitá vec na to, aby kapela fungovala a vydržala v nezmenenej zostave roky. Samozrejme, nie je to stále úplne ružové a možno sa vieme niekedy v niečom aj posekať (smiech), ale potom vždy nájdeme spoločné východisko a kompromis. Ja s Jožom zdieľame spolu aj rôzne voľnočasové aktivity a často zájdeme aj na pivo. S Maňom je to už, žiaľ, iba raz za čas, keďže býva v inom meste ako my dvaja. Post bubeníka sa už vystriedal trikrát a terajší bubeník Alek je z Banskej Bystrice. S ním vlastne riešime iba kapelu a stretávame sa na skúškach a koncertoch, kde s Bloody vystupujeme. Čo sa týka hudobného vkusu, na to by lepšie odpovedali už chalani konkrétne každý sám za seba. Každý z nás toho počúva veľa, ale myslím, že najviac na oldschoole sme postavení my dvaja s Jozefom. Tam sa potom odzrkadľuje aj to naše komponovanie hudby pre Bloody, ale napr. song „Rupture of the dam“ z druhého albumu zložil Maňo.

Ak sa nemýlim, tak okrem BLOODY REDEMPTION nie si – na rozdiel od tvojich spoluhráčov - členom žiadnej ďalšej kapely. Je to tým, že máš v kapele dostatok priestoru na sebarealizáciu a zhudobnenie svojich nápadov a iné projekty už nepotrebuješ rozbiehať alebo by si aj rozbehol, ale skrátka nestíhaš?

Vieš čo, áno. Na jednej strane sa venujem naplno svojej vlastnej kapele a ten čas, ktorý mám na hranie, tvorenie, prípadne nejaké iné veci okolo marketingu, sa snažím dávať do toho. Na druhej strane som mal nejaké ponuky v minulosti na gitaru do iných kapiel, ale všetko by fungovalo viac-menej na diaľku a časovo to bolo vtedy tiež také, že by som do toho asi nešiel naplno. Rád by som hral, teda aj urobil nejaký svoj projekt pomimo Bloody, ale je veľký problém hlavne s bubeníkmi, prípadne spevákmi a to v hocijakom meste, nech je akokoľvek veľké (mám na mysli čistý spev, nie growling). Vždy to musíš zosúladiť jedine nejako na diaľku a toto ma stále trošku odrádzalo. Musel by si do toho vložiť veľa energie a trpezlivosti a ja nemám rád, keď niečo funguje iba na polovicu. Keď už niečo robíš, tak poriadne, no jednoduché to nie je trebárs ani u nás v kapele. Ale záleží veľa aj na žánri, aký chceš hrať samozrejme a aké máš od toho nároky alebo očakávania. Muzikanti budú vedieť, o čom hovorím.

Niektorí metaloví hudobníci po rokoch venovania sa tejto hudbe tvrdia, že sú už z metalu tak trochu znudení a chcú sa venovať aj niečomu inému. Necítil si sa niekedy rovnako? Nemal si nutkanie vyskúšať iné žánre, posunúť sa do „neprebádaných vôd“?

Párkrát som sa tak cítil, resp. potrebujem si od toho čas od času oddýchnuť a vtedy počúvam inú hudbu, ale z veľkej časti metal, len proste úplne diametrálne iný žáner ako napr. death. Stále je to o tom, ako sa človek cíti a na akú hudbu má chuť. Metal ako taký má neskutočne veľa možností a štýlov, čiže veľmi rád by som hrával aj niečo odlišné, ale ako som spomínal, potrebuješ na to ľudí, ak to nechceš samozrejme robiť iba tak – doma cez program. A dôležité je tiež aj to, že to môžeš robiť iba v rámci nejakých svojich muzikantských schopností, ktoré ťa limitujú. Čiže v rámci toho si zvyknem zahrať aj poskladať sem tam aj niečo nové, iné ako pre Bloody. Veľmi ma v nedávnej dobe ovplyvnili napr. IN SOLITUDE a strašne rád by som hrával niečo podobné. Taký ten temný heavy pilier à la MERCYFUL FATE.

Keď už sme vyššie načrtli projekty tvojich spoluhráčov – čo hovoríš na muziku, ktorú hrajú mimo BLOODY REDEMPTION? Z môjho pohľadu sa veľmi nádejne rozbieha METAL CONJUNCTION, počul som, že sa po odmkle s novou hudbou čoskoro vrátia na scénu PSEUDOSAPIENS, výborne na nedávnom Angelus Feste v Podlaviciach zahrali SURGERY...

Fandím im a podporujem ich. Pri METAL CONJUNCTION sa mi vybavuje ten prvý song, ktorý dali von, kde si na speve zahosťoval Jozef. Veľmi veľká kvalita po inštrumentálnej stránke, sú to veľmi šikovní muzikanti a ten song sa mi páčil. Trošičku tam bolo cítiť aj komponovanie MARTUROS, čo ma vtedy aj zamrzelo, keď sa rozpadli, no držím chalanom palce, nech to dotiahnu s touto bandou čo najďalej, majú na to. PSEUDOSAPIENS vnímam samozrejme od úplných začiatkov, keďže to je Jožova kapela, ktorú ako metalovú postavil on a je v nej aj hlavný mozog. Tiež si myslím, že to je aj žánrovo výnimočné, lebo nespomínam si, že by hral niekto takým štýlom ako oni, plus so slovenskými textami. Škoda, že nehrávali častejšie a nie sú možno v povedomí u viacerých ľudí. Priznám sa, že viem iba toľko, že nový album je rozrobený v štúdiu už dlhšiu dobu. SURGERY a ich úderný melodický death metal mám rád, naživo to je stále super a Maňo im tam momentálne vdýchol nový vietor do plachiet. Teším sa na nový album.

Čo sa týka počtu koncertov, zaradil by som BLOODY REDEMPTION niekam do „stredu pelotónu“ - nie ste medzi najaktívnejšími, ale zas pár koncertov ročne odohráte. Ako sa vaše tohtoročné koncerty vydarili (z pohľadu návštevnosti, reakcie fanúšikov, predaja CD, „merchu“ a podobne)? Vystupovali ste najmä na Slovensku a v Čechách, máte ambíciu skúsiť výraznejšie „preraziť“ aj mimo územia bývalej federácie (tento rok ste sa ukázali aj v Poľsku, dávnejšie aj v Maďarsku)? Črtajú sa vám možnosti na koncerty vo „vzdialenejšom“ zahraničí? Máte/rozvíjate prípadne kontakty na zahraničné kapely, s ktorými by bolo reálne uskutočniť výmenné koncerty?

Momentálne je situácia taká, že sa snažíme dať s bubeníkom poriadne dokopy nový album. Trvá to dlho, lebo on nehrával nikdy s metronómom. Koncerty nejaké tento rok boli, ale málo. Väčšina v rámci tour, ktorú sme si sami urobili s pár kapelami z Čiech, Poľska a Slovenska. Po vydaní albumu sa pokúsime nejaké kontakty osloviť, rozposlať nejaké promo - nahrávky a podobne. Výmenné koncerty sme v poslednej dobe veľmi neriešili kvôli tomu, že by sme museli robiť koncert buď v Poprade, Brezne, prípadne Banskej Bystrici, čo je dosť logisticky nevýhodné. Uvidíme však, či sa niečo nerozbehne aj doma v Revúcej. Čiže ambície by boli, uvidíme, ako sa to vyvinie do budúcna. Nenapomáhajú tomu ani tie dlhé časové odstupy medzi albumami. Času je pomenej momentálne napr. aj u Joža, ktorý sa v auguste stal otcom, čiže tých povinností v osobnom živote viac-menej pribúda ako ubúda, no verím, že všetko sa nejako vyrieši a po tretom albume sa viac rozbehneme aj koncertne.

Zaznamenali ste na svoju tvorbu/vystúpenie nejakú vyslovene negatívnu reakciu? Napríklad váš album v minulosti vyslovene „strhal“ nejaký recenzent alebo negatívne zareagovali fanúšikovia počas vášho vystúpenia? Väčšina hudobníkov sa nebráni konštruktívnej kritike resp. dobrej rade, ktorá vie kapelu posunúť smerom nahor – máte aj takúto skúsenosť, keď vám niekto v minulosti pomohol a na základe jeho rád ste niečo zmenili/zlepšili sa?

Ja osobne si na nič také nespomínam. Raz na jednu vec, keď ešte žil Juraj Haríň, tak nám po našom koncerte v Banskej Bystrici vravel, že by sa mu páčilo, keby Jožo používal iba čistý growling a neškriekal, ale to je asi tak všetko, o čom viem. Ale inak sa mu to strašne páčilo, bol to jeden z našich prvých výraznejších koncertov, tuším že s BRUTE atď. Inak poväčšine sme dostávali príjemné pozitívne ohlasy, paradoxne aj keď sa nám zdalo, že koncert nebol úplne vydarený. Toto sa stalo samozrejme aj viackrát medzi nami na pódiu. Niekedy to vyjde lepšie, niekedy horšie, kadejaké chybičky – technické či muzikantské – sa zvyknú vyskytnúť aj počas hrania, no nič až tak vážne nás zatiaľ, myslím, nezastihlo, okrem pokazeného „zosíku“ tesne pred koncertom (smiech) - ale našťastie sa to poriešilo, pozdravujem Frantu z REFORE, haha. Človek sa stále učí na vlastných chybách a snaží sa zdokonaľovať, čo sa týka aj vystúpení. Chalani by vedeli povedať tiež svoje.

Kapela BLOODY REDEMPTION vznikla v roku 2011, na svojom konte má zatiaľ 2 albumy - „Infected Minds“ (2017) a „Hit To The Gore“ (2022) – to na 15 rokov pôsobenia na scéne nie je veľa... Kedy sa dočkáme albumu číslo 3 a čo nám už o ňom môžeš prezradiť?

No vznikla tak, že hrávať sa začalo niečo s bicími až v roku 2012 a vlastne prvý koncert sa uskutočnil až koncom toho roka. Potom nastali kadejaké problémy so skúšobňou a celkovo to obdobie do albumu „Infected Minds“ (2017) boli iba také začiatky a dávanie toho materiálu dohromady. Vtedajší bicman žil v Prahe, takže skúšanie a tvorbu nového materiálu tá diaľka spomalila, až nakoniec z kapely odišiel. Vystriedal ho Matúš, ktorý prišiel do kapely v roku 2020, koncertoval s nami a nahral „Hit to the Gore“ (2022), až napokon tiež asi rok potom kapelu opustil a my sme museli hľadať niekoho nového. Takže ak nemáš v kapele tak dôležitého stáleho člena – motor kapely – potom máš dlhší odstup od jedného albumu k druhému, lebo všetko sa začína akoby odznova. Alek potom prišiel až v roku 2024, tuším, a s ním sme potrebovali nacvičiť playlist a postupne pomaly aj nové songy na album, ktoré už boli v tej dobe v inštrumentálnej podobe prevažne dokončené všetky. Polovica kapely je z iného mesta a to ťa tiež brzdí časovo, čo sa týka skúšok atď. Trošku som tu rozobral tú bubenícku históriu, ale to je asi ten najväčší dôvod tých časových odstupov medzi albumami (smiech)... Čo môžem prezradiť o novom materiáli je to, že bude pestrý, riffovo rozmanitejší, miestami možno aj ponurejší, no popritom bude však stále ako celok úderný, melodický a nekompromisný. Nechajte sa prekvapiť.

Aké máte s kapelou plány na najbližšie obdobie a na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu v sobotu 21.11.2026 pozrieť do breznianskeho Diversa na vaše vystúpenie na benefičnom koncerte „Angelus – koncert pre Milana“?

Plány máme jasné, ako som spomínal vyššie. Prioritou je hlavne pripraviť ten album do štúdia a nahrať ho, aby konečne potom mohol uzrieť svetlo sveta. Je to už dlhodobejšia záležitosť, tak veríme, že budúci rok sa nám to podarí vydať Ľudia sa môžu v Brezne tešiť práve na piesne z už spomínaného nového materiálu. Nejaké ochutnávky sme zaradili do playlistu, aj keď na plnohodnotný počin si, žiaľ, ešte trošku budú musieť počkať. Veľmi sa na akciu tešíme. Ďakujeme za pozvanie, za rozhovor a hlavne za skvelý nápad od vás spojiť benefičné akcie s metalovou hudbou a tým pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú a zároveň vytvárať príležitosti na hranie aj pre mladé kapely.

 

Rozhovor pripravil: Vlado Lauko

Fotografie: archív kapely