April Weeps sú veľmi zaujímavým zjavom na našej metalovej scéne a o ich vokalistke Marte to platí dvojnásobne. Jej originálny hlas a pódiový prejav spolu s nasadením celej kapely robia z koncertov April Weeps hudobný aj vizuálny zážitok a my sme veľmi radi, že kapela vystúpi aj na našom Angelus Feste. V tomto predvianočnom období som sa s Martou "on-line" porozprával na rôzne témy a výsledkom je tento zaujímavý obsiahly rozhovor 😊
Ahoj Marta, ako spomínaš na svoje spevácke začiatky?
Spievam od detstva, začalo to celé tak typicky – školský spevácky súbor, zároveň krúžok ľudových tancov, pribudli hodiny spevu a vystúpenia v okolí. Väčší formát to celé nabralo prostredníctvom rockových opier v rockovom divadle, ktorého súčasťou som bola niekoľko rokov a potom už prišla kapela.
A ako si sa teda dostala do April Weeps?
Miloš (klávesák kapely – pozn. autora) ma kontaktoval, že od niekoho počul, že viem spievať a hľadajú speváčku. Bolo to v dobe, keď som zvažovala odchod z divadla. Predstavu o spievaní v kapele som si živila už dávnejšie, ale veľa som pre jej naplnenie nerobila. Preto ma otvárajúca sa príležitosť potešila. Milošova ponuka prišla v správny čas, keďže som už bola na odchode z divadla a nemala ďalší projekt. Pozvali ma na skúšku, tam som zaspievala moju srdcovku od Queen a bolo z toho jednoznačné áno.
Počúvala si aj predtým rock resp. metal alebo to bola Tvoja prvá skúsenosť s tvrdou hudbou?
Skôr ten rock, ten som mala rada a mala som s ním skúsenosť aj z rockových opier počas pôsobenia v divadle. Svet metalu sa otváral so vstupom do kapely, kedy sa mi hudobne "pritvrdilo". Spomínam si na zosilnenie pocitu nájdenia svojho hudobného domova a spolupatričnosti.
Si v kapele jediná žena – vnímaš to ako výhodu/nevýhodu? Ako sa Ti s chalanmi spolupracuje? Povieš nám na nich nejaké pikošky?
My sme ako taká mafiánska rodina, z ktorej sa nevynáša 😊
OK, tak len to, čo môžeš povedať.
No, sú to všetci veľkí „zlatúchovia“, však ako inak. Vždy sme mali kapelu zloženú zo silných osobností a hľadanie prieniku bolo samo o sebe veľmi rôznorodý proces - raz úplne samozrejmé súznenie sa menilo na inokedy prácnu cestu vytvárania kompromisu. Výsledok tejto súhry sa vlastne odzrkadľuje v našej tvorbe, ktorú často opisujú ako bohatú a komplexnú. Z aktuálneho zoskupenia mám dobrý pocit v zmysle veľmi kvalitnej zmesky hudobných chutí a hudobných a ľudských kvalít. K mojej pozícií ako ženy: Keď som začínala v kapele, v celkovej atmosfére rezonovala skôr snaha eliminovať ženský faktor a tlačiť na rodovú, nazvime to, neutralitu. Zároveň som vnímala špecifickú dynamiku, ktorá v takomto vzťahovom prostredí prirodzene vzniká, hoci aj (väčšinou) nevedomo. Postupne som si v kolektíve, ako aj v hudobnom prejave, hľadala svoje miesto, v ktorom sa cítim pohodlne. Tak sa vlastne vyvíjal aj javiskový prejav, v ktorom dávam priestor energiám, pýtajúcim sa o slovo, aj keď to znamená, že sa pri tom "ksichtím" a zďaleka nie som za peknú (ako by stereotypne speváčka mala byť). Ženská energia vie mať "gule"! Výrazne sú citeľné rozdiely v našom mužsko-ženskom zoskupení práve za mojej aktuálnej rodinnej situácie, kedy, žiaľ, neviem byť 100%-ne účastná kapelného diania.
A čo nám teda povieš o každom členovi kapely, predstav nám ich pár slovami...
Tak skúsim také prvé asociácie v kontexte kapely, ktoré mi napadnú... Keď si predstavím, že kto z kapely sa najviac vyzná v metalovom svete, tak to je Miloš. Hádať sa s ním o diskografii kapiel ide ruka v ruke s jasnou prehrou. On a Noro sú zberateľmi albumov a taktiež oni dvaja sú najviac kontakte s "vonkajším mimokapelným svetom" v zmysle komunikácie smerom na fanúšikov, ale aj organizátorov koncertov. Akýsi technicko-analytický a hudobno-analytický sektor v mojom ponímaní reprezentujú Majo, Pítrs a Matúš. Vedia, aké káble kam napojiť, aby sme skúšobňu ozvučili, ale majú aj úžasný sluch a hudobné vzdelanie, ale aj umelecké črevo na kompozíciu. Keď potrebujem spätnú väzbu na vokálne linky, obraciam sa s dôverou v konštruktívnu kritiku práve na Maja a Matúša. Pítrs zohráva významnú rolu pri nahrávaní tretieho albumu. Tomáš je ako taká skala, ktoré on profesijne študuje - uzemňujúci, diplomatický, pacifistický člen. Ako basa, ktorá síce nedominuje v hudbe, ale je cítiť, keď chýba.
Ako vnímaš svoju úlohu v kapele, ako sa Ti darí ovplyvňovať smerovanie kapely (texty, hudba, pódiová show)?
Texty a melodické linky sú na nás - vokalistoch. Väčšinou sme to mali s Norom podelené podľa skladieb. Pri poslednom albume sme zaexperimentovali a nastala zmena, podľa ktorej si každý vytvára komplet svoju časť - text aj stopu. Okrem tejto speváckej úlohy som pri Comme (druhý album kapely - pozn. autora) veľa energie smerovala do manažovania vytvárania artu (nie samotného vytvárania). Pri treťom albume mám prsty vo vytváraní jeho konceptu. Bude totiž koncepčný. Veľa vecí v kapele je o spoločnom brainstormingu a spoločných dohodách – ako napríklad aj javiskový prejav, ktorý sme si cielene cvičili napr. na Wacken.
Už si niečo načrtla o novom albume, vieme, že bude koncepčný. Čo ďalšie nám o ňom môžeš v tejto fáze povedať?
Nič viac nesmiem prezradiť...
Rozumiem. Takisto si spomenula Wacken. Aký to bol pre Teba zážitok? Ako to tam celé vyzeralo?
Wacken bolo šialené vystúpenie z reality do nejakého paralelného metalového sveta. Zážitok, na ktorý bude vzrušujúce spomínať v húpacom kresle na dôchodku. Byť jeho súčasťou, ako vystupujúca kapela, bola veľká radosť a pocta. Do nášho vystúpenia sme dali všetku našu silu a nadšenie. Spätne si vravím, že možno až moc 😊. Ale vtedy sme to tak cítili. Tak to malo byť. Energia, ktorú sme dostali od obecenstva, nás úplne nabila. Myslím, že to môžem nazvať ako jeden z „peak experience“ môjho života. Organizácia bola na vysokej úrovni, metalové mestečko malo jedinečnú atmosféru prachu, dažďa, blata v sprievode tvrdej hudby a čierňavy metlákov kričiacich "Wackeeeen". Mala som možnosť vidieť a počuť skvelé kapely, ba dokonca hrať na spoločnom stagei!
Máš pocit, že Vám účasť na Wackene v niečom reálne pomohla? Objavili sa ohlasy od fanúšikov z Nemecka, resp. zo zahraničia?
Toto bude skôr asi otázka na Miloša, nemám o tom úplne prehľad. Viem, že bolo zopár objednávok aj zo zahraničia, ale nemám k dispozícií bližšiu štatistiku. To, čo vnímam subjektívne z môjho pohľadu, je to, že sa občas ozve nejaký známeho známy z inej krajiny, že o nás počul. Je to milé, ale neviem či je to signifikantné v nejakom väčšom rozmere.
Váš posledný koncert prebehol pred viac ako dvoma rokmi. Každopádne by som sa chcel spýtať, ako prebieha Tvoja príprava na koncert, či máš nejaký rituál, čo vždy dodržíš pred vystúpením?
Vyslovene pred vystúpením rituály nemám, v tomto som celkom lajdák, lebo väčšinou, keď čítam rozhovory so spevákmi, tak tam opisujú celú procedúru. To, čo ale robím, keď je koncertná sezóna, je, že sa viac šetrím, napr. taká klasika - čo sa týka pitia chladných a bublinkových nápojov, alebo sa snažím udržať spevácky vo forme.
Využívaš služby a rady nejakého odborníka, ktorý Ti pomáha zlepšovať sa po vokálnej stránke?
Dlhodobo nie, keď som však bola pred nahrávaním 2. albumu, tak som vyhľadala svoju dávnu učiteľku spevu. Bolo to stretnutie po rokoch, išlo o také „očekovanie“ si toho, či znie všetko "ako má", spojené s nostalgiou a príjemnou návštevou. Na toto alebo dlhodobé vedenie, žiaľ, pri aktuálnom nahrávaní neboli dobré okolnosti.
Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí vás prídu v júni 2022 podporiť na Angelus Fest?
Veľmi dúfam, že môžem povedať, že ukážku z tretieho albumu 😊
Ako sa Ti darí skombinovať materské povinnosti s tými hudobnými?
Moje dojča bolo od začiatku súčasťou nahrávania. Najskôr v brušku, keďže som nahrávanie začala tehotná. Pre komplikácie sme ho museli pozastaviť a pokračovali sme po ukončení šestonedelia, kedy som nahrávala počas jej spánku na tatovi v nosiči a keď sa prebrala, prerušili sme nahrávanie pre dojčenie. Chalani boli veľmi tolerantní a trpezliví s mojimi odchodmi, vážim si ich za to. Ako aj môjho muža za to, aký je skvelý tato a podporujúci manžel.
Je to stres odchádzať od nej. Matka vo mne sa tomu vnútorne bráni a niekedy som na ihlách, či je všetko v poriadku. Zároveň mi vie veľmi príjemne padnúť byť na chvíľu s chalanmi a riešiť hudbu. Naposledy sme si po dlhej dobe zahrali (covid a nahrávanie albumu pozastavili naše skúšky s aktívnym hraním) a hoci som stihla len zopár skladieb, bol to parádny pocit, ako po celom tele prechádza príjemné šteklenie, až sa rozprúdi energia.
Určite je to teraz náročnejšie pre mňa na menežovanie – kedy byť doma, kedy odbehnúť na skúšku, uvažovať ako dlho tam budem môcť byť, ale to sa bude postupne meniť.
Ako vyzerá Tvoj bežný deň, podarilo sa vám doma nabehnúť na nejaký (pravidelný) režim?
My sme boli dlho „nerežimovateľní“ 😊. Pravdou je, že sme na režim ani netlačili. Volili sme si cestu reagovania na potreby bábätka. Teraz, keď už nie je také malé bábo, prirodzene sa vytvára akási rutina. Mám ale doma nespútaný živel, malý buldozér, ktorý už čoraz jasnejšie prejavuje svoju vôľu. Deň sa točí okolo základných potrieb dojčaťa a postupného spoločného spoznávania sveta. Je to fascinujúce, ako sa z nej vynára zvedavá ľudská bytosť a veľmi napĺňajúce byť jej pri tom sprievodcom.
Stíhaš sa venovať aj nejakým svojim koníčkom?
Všetko išlo bokom a môj život sa zúžil na symbiotické bytie s bábätkom a to je fajn. Je to prirodzené a cítila som sa v tom slobodná. Postupne sa vynárame z tejto dvoj-jednoty - ona so svojim úžasne energickým temperamentom a ja si začínam viac uvedomovať aj vlastné potreby. Na koníčky zatiaľ nezostáva čas a možno ani energia. Vnímam skôr potrebu zotaviť sa telesne, vrátiť sa k joge. Som nadšenec vegánskeho životného štýlu a kuchyne a snažíme sa žiť v zmysle „low waste“ filozofie, takže si veľa potravín spracúvame doma. Toto je koníček, ktorý sa zachoval, veď jesť sa musí 😊.
Pred materskou dovolenkou si pracovala ako klinický psychológ/psychoterapeut. Čo presne táto práca obnáša, čo Ťa na nej bavi(lo) a plánuješ sa k rovnakej práci vrátiť aj po MD?
Pracovala som ako klinický psychológ na akútnom psychiatrickom oddelení, kde som pomáhala s diferenciálnou diagnostikou duševných porúch. Pri nejasných klinických obrazoch sa pristúpilo k použitiu psychodiagnostických metód a diagnostickému interview pre lepší "vhľad" do organizácie osobnosti, emočného života, myslenia a správania alebo rozsahu a formy poškodenia. Je to taká malá detektívka. Tiež som zastrešovala psychoterapeutický režim oddelenia (od relaxácií, cez skupinovú terapiu až po individuálne sedenia). Ako certifikovaný psychodynamický psychoterapeut sprevádzam klientov na ceste k sebapoznaniu, zvedomovaniu vlastných vnútorných konfliktov a schém, pocitov, ktoré často stoja za manifestovanými ťažkosťami. Moja práca je viac než spôsob získania výplaty. Je to profesia, ktorá dáva životné poslanie a vyžaduje si celoživotné vzdelávanie.
Podarilo sa Ti niečo z tejto tematiky „prepašovať“ aj do textov v April Weeps?
Isto veľa čerpám z poznania fungovania ľudskej duše. Vlastne celkovo našu kapelu vnímam ako advokáta autentického ľudského prežívania. V našich skladbách dostáva priestor všetko to - za normálnych okolností cenzurované prežívanie - hnev, strach, sklamanie, očakávanie, smútok... Jedna moja známa raz trefne reagovala na náš klip ku skladbe “The Last Piece of Eden”: „Vidno, že v tej kapele máte psychológa.“ Takže asi to miestami cítiť, to je vec, ktorú zo seba nezmyješ. Človek skrátka vníma svet istou perspektívou.
Takže pozícia psychológa má niečo do seba. Takto môžeš občas pomôcť aj samotným členom kapely, však?
Ľudia nie sú radi terapeutizovaní bez ich vlastnej vôle 😊. Nie to ešte diagnostikovaní. V priamom kontakte sa občas stáva, že keď sa s niekým stretnem prvýkrát a zistí, že som psychológ, "cukne" a urobí dozadu dva kroky a povie: „Teraz do mňa vidíš.“
Profesijná etika hovorí, že terapeuticky nepracujeme so známymi a so známymi známych. Ja som vo svojom súkromnom živote JA. Nie terapeut, ktorý má z pozície vonkajšieho vnímajúceho subjektu neustále sa vciťovať do druhého, analyzovať a interpretovať. Takéto naladenie je špecifikom terapeutických sedení. Takže v mojom bežnom živote som JA - Marta, ktorá vie povedať blbosť, vie mať konflikty, vie si niečo subjektívne sfarbene zle vysvetliť, či reagovať neadekvátne. Aj my terapeuti sme tiež len ľudia. Súčasne však, ako som vravela pred chvíľou, každá profesia nasádza istý filter, istú citlivosť na konkrétne podnety. My sme citlivejší na jemné nuansy správania a prejavu iných (alebo aj seba) a vnímame ich viac v kontexte nevedomých síl. Snažím sa avšak svoje postrehy nechať pre seba, resp. podeliť sa s nimi až na želanie druhého.
Blížia sa Vianoce. Ako vnímaš tieto sviatky? Ako na ne spomínaš z detských čias?
Vianoce som moc nemala rada. Vnímala som snahu ľudí po zmierení a blízkosti ako falošnú, nedôveryhodnú, štylizovanú, najmä keď nebola konzistentná so správaním vo zvyšku roka. Teraz už viem vnímať atmosféru Vianoc ako čas, kedy sa zosilnia túžby upraviť si vzťahy alebo spraviť pre druhého priateľské gesto. Pravdepodobne moje kritické vnímanie Vianoc patrí spomienkam z čias detstva, kedy im chýbalo to pokojné, radostné prežitie, ktoré hlása spoločenský ideál a očakávania.
V mojom dospelom živote, najskôr po boku partnera, neskôr manžela a teraz vlastnej rodiny, kedy sa učím plnohodnotnej emočnej účasti, nadobúdajú Vianoce nový rozmer. Teraz ich vnímam ako cenný čas strávený s rodinou, ako čas na spomalenie. Je to čas, kedy sme zvykli absolvovať Harry Potter alebo Star Wars maratón, to avšak počnúc týmto rokom bude skôr spomienka na časový luxus... 😊
Čo u vás nemôže chýbať na štedrovečernom stole? Aké tradície si preniesla do svojej rodiny?
V tomto sme celkom flexibilní, až inovatívni. Posledné roky to bola krabia polievka, inšpirovaná chuťou z Ameriky. Tieto Vianoce ju avšak nechystáme a dávame priestor babkám. Jedna nás zásobí svojimi fantastickými vianočnými koláčmi, u druhej nás čaká detský smiech a džavotu, pobehovania plný dom. Ešte som si spomenula na našu niekoľkoročnú tradíciu, ktorá tento rok odpadá spolu so stromčekom (spomínala som, že mám doma živel a ešte aj mačku - ten strom by to neprežil). Tradične pečieme s manželom medovníky v tvare (ikeáckych) zvieratiek, ktoré vešiame na strom. Hovoríme mu "strom evolúcie". 😊 Možno tento rok uvaríme dlho odkladanú vegánsku rybu. Snáď nahovorím chlapa. 😊
Už si naznačila, že Vianoce sú obdobím, kedy ľudia chcú robiť dobré skutky. Každopádne, aký je Tvoj názor na pomoc iným, charitu aj mimo Vianoc?
Je ľudské byť citlivým voči utrpeniu druhých, je ľudské byť nápomocným. A altruizmus je jedným zo zrelých obranných mechanizmov. 😊
Posledná otázka: Aký je tvoj odkaz pre fanúšikov?
Prajem vám zdravie a vnútornú pohodu. A nedá mi to nespomenúť, z rešpektu voči sebe samým alebo voči druhým, dajte sa očkovať, aby sme pre seba navzájom neboli ohrozujúci a mohli sa vidieť tvárou v tvár - napríklad aj na budúcoročnom Angelus Feste! 😊
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Archív kapely
