V prvej časti rozhovoru s Miríkom z kapely Pyopoesy sme sa rozprávali najmä o témach súvisiacich priamo s kapelou. Dnes sa zameriame viac na ďalšie Miríkove aktivity, minulé aj aktuálne, ktoré mali/majú vplyv na hudobné dianie v B. Bystrici.
Názov Tartaros bol/je (nielen) v B. Bystrici medzi fanúšikmi rocku a metalu stále silným pojmom. Ako vznikla myšlienka založiť v BB rockový klub? Ako si spomínaš na jeho úplné začiatky (mám na mysli „starý“ Tartaros na Hornej)?
No popud bol vlastne taký, že nebol priestor, kde sa stretávať a počúvať, ale aj zároveň hrať UG hudbu tvrdšieho razenia. Tak som sa „vspučil“ a vytvoril priestor a miesto, kde slobodne môžeš precítiť hudbu s rovnako hudobne naladenými priateľmi a tak isto mať tú hudbu možnosť prezentovať ostatným, priestor, kde cítiť spolupatričnosť a zapálenie pre UG hudbu. Na začiatku to bola drina, ale aj veľké zapálenie pre danú vec, ktoré vyústilo v slobodné miesto, kde sa ľudia stretávali a vznikali nové priateľstvá, ktorých spájala láska k „underground extrém“ hudbe. Bola to srdcová záležitosť, kde vyrástli a prežili mladosť 3 zdravé generácia metal/punk nadšencov a dobrých ľudí...
„Ak zameníme v slove LÁSKA 4 písmená a jedno uberieme, vznikne nám slovo PIVO. Ale ak v slove LÁSKA zameníme všetky písmena a jedno doplníme, vznikne slovo FERNET. A to už nie je náhoda!!!„ 😊
Druhou Tvojou „akvizíciu“ bol Irish pub, ktorý sa následne premenoval na Tirish – aké boli dôvody a okolnosti toho, že následne pribudol ďalší klub, kde sa organizovali koncerty (a to už v tej dobe v B.Bystrici fungoval aj ďalší koncertný Klub 77)?
Dôvod bol hlavne ten, že bola potreba väčšieho priestoru, kde by sa mohlo koncertovať. Kým RC Tartaros bola viac-menej klubová záležitosť a bol zameraný na metal/punk a extrémnu UG scénu, Tirish pub bol zameraný tak trochu aj na alternatívnu UG hudbu. V Tirishi bola tiež silná komunita ľudí a nadšencov. Tam sa hrávalo od alternatívy po stand-up comedy, rôzne aj nehudobné predstavenia... A Klub 77 som na začiatku chalanom pomáhal aj spropagovať, som tam aj urobil zopár koncertov, prehodil z mojich klubov do ich... Len časom sme sa hudobne/kapelne prekrývali a už to bolo o inom... Ono je ťažké uživiť toľko klubov v takom malom meste a zastúpení ľudí počúvajúcich okrajové žánre.
Na aký koncert z obdobia „starého“ Tartarosu resp. Tirishu najradšej spomínaš a na aký by si naopak najradšej zabudol?
Fuuuu, to sa nedá... Bolo ich toľko veľa, že až... Väčšinou si človek pamätá len to pekné, ale v tomto prípade toho pekného bolo veľmi veľa a aj tá drina, čo stála za tým všetkým, sa v podstate pretavila v krásnu, nezabudnuteľnú jazdu jednej etapy životom mnohých zainteresovaných ľudí - „ Stay with underground!!!“
Ako v tej dobe fungovali vzťahy medzi promotérmi, kapelami a klubmi? Bolo vtedy ťažké získať nejaké zvučnejšie meno (napr. Arkona, Netherbird, Souldrainer...) alebo sa zahraničné kapely hlásili samé?
Hmmmm, to bolo rôzne, boli aj rozdrapení k****i, ale aj srdciari... Ono to už bolo na takej úrovni, že sami promotéri a kapely písali (poniektorí ešte doteraz), volali, že chcú hrať, prezentovať sa. Niekedy denno-denne 4-5 e-mailov, rôzne ponuky z celého sveta...
Spomínam si, že chvíľu fungovalo aj prepojenie s istým zvolenským klubom – bola to len spolupráca alebo aj ten bol vtedy Tvoj?
Hej, hej, tam som otvoril hudobný podnik Music Rock Café, bolo to aj výhodné, keď sa robili dvoj-koncerty, ušetrilo sa na cesťáku... Bolo to na podporu UG fanúšikov vo Zvolene, boli to nádherné roky nadšenia a hudby!
Po rokoch prišlo sťahovanie Tartarosu do priestor Arcade – z môjho pohľadu išlo o jednoznačne lepší priestor ako v pôvodnom Tartarose, resp. Tirishi. Ako spätne hodnotíš tento krok, splnil účel?
Áno, to bol aj zámer, aby sme tam mohli robiť koncerty aj pre viac ľudí a väčšie kapely svetového mena. Tirish bol sám o sebe väčší, taký alternatívnejši a nový TARTAROS už bol veľký aj s backstageom a zvukovým zázemím. Účel to splnilo, hrali tam veľké kapely - napríklad Cannibal Corpse, Suffocation, Grave, Malevolent Creation, Agnostic Front, Origin a množstvo iných, či už metalových, punkových, popových...
Spomínam si na veľa koncertov, na ktorých som bol. Na viacerých bolo plno, ale zažil som aj také, keď prišli 3 výborné zahraničné kapely a fanúšikov prišlo 15 (členovia kapiel hrali „presilovku“). Čím to podľa Teba bolo?
Ako sa vraví, čo je samozrejmosť, to Ťa nezaujíma, však to bude zajtra aj pozajtra... Starší už nemali čas na koncerty a mladí boli buď online, na YouTube alebo proste sa im od PC nechcelo na živý koncert a asi aj bolo toho veľa, ľudia sa už presýtili...
Čo sa z Tvojho pohľadu, čo sa týka koncertých aktivít, zmenilo s obdobím povedzme 10 rokov dozadu?
Tak určite je tam rozdiel – predtým bola iná, silnejšia generácia metalu, undergroundu a nebola až tak roztrieštená, ako je v posledných rokoch...
Spomínam si na Tvoje snahy rozbehnúť aj iné ako koncertné aktivity, napr. „Pivné stredy“ s čapovanými špeciálmi a pod., ale asi to nestačilo na to, aby sa klub uživil...
Áno, aj to, ale už asi nebola vôľa a ani chuť pokračovať v tom...
Čo teda bolo rozhodujúcim faktorom toho, že si klub nakoniec zatvoril? Bolo to tesne pred plánovaným koncertom Keep Of Kalesin...
Už nebola energia ťahať to a aj podpora sa vytratila a čo je už samozrejmosť, to už nemá u ľudí takú hodnotu/podporu ako to, čo je zriedkavé. Tak prišiel bod zlomu, keď bolo potrebné sa rázne rozhodnúť: buď – alebo... A aj deti a rodina zohrala v tom úlohu.
Ďalšou kapitolou bol podnik s názvom Netopier, ale tam sa už koncerty nekonali...
Nie, nie, aj keď som tam urobil jeden hudobný koncertík gitaristov a občas sme si tam s kamošmi zahrali na gitarách pri dobrom pivku. Tento rozprávkový podnik bol zameraný predovšetkým na pivnú kultúru a organizoval som v ňom pravidelne vedomostne kvízy a cestovateľské posedenia, avšak korona to potom uzavrela...
V súčasnosti prevádzkuješ pivný bar eMko v Rudlovej – pre akú cieľovú skupinu zákazníkov je určený?
Hlavne pre pravých pivkárov-fajnšmekrov, milovníkov remeselných pív – „ pív našich dedov“. Sú to nepasterizované nefiltrované remeselne pivá domácich (lokálnych) mikro-pivovarov. Podpora domácej lokálne pivnej kultúry... Zvyčajne mávame 8 druhov, či už spodne alebo vrchne kvasených pív. Treba prísť a ochutnať naše kvalitné originálne slovenské pivá. Ale tak isto sa tam stretávame „metalheads“, občas zoberieme gitarky do rúk alebo urobíme nejaký ten kvízik...
V hudobnej oblasti si ešte aktívny ako organizátor Dní Sásovej/Rudlovej – povedz nám, prosím, viac o tomto podujatí.
Áno, organizujem to už od roku 2014 - je to už taká tradícia na sídlisku Sásová (BB). Je to podujatie pre všetky vekové kategórie, taká oslava dňa zábavy na sídlisku Sásová-Rudlová. Cieľom je ukázať, že aj v okrajových častiach mesta a na sídliskách sa môžu konať väčšie kultúrne podujatia. Boli tam rôzne vystúpenia pre deti aj dospelých, či už divadelné, hudobné, vystupovali rôzne súbory tanečné, školské a podobne, mali sme skákacie hrady, súťaže pre deti, rôzne stánky s remeselnými výrobkami, občerstvením, hračkami - proste deň zábavy. Avšak teraz - počas koronového obdobia - sme sa obmedzili len na hudobné vystúpenia skupín rôznych hudobných žánrov... Snáď sa vrátime k starým dobrým časom.
Okrem Pyopoesy hráš ešte v kapelke ABBa, asi nehráte cover songy švédskej popovej legendy, však? 😊
Tak to teda tomu verrrrrr! Už z názvu to srší (Asociácia banskobystrických alkoholikov), že sme partička pánov „v najlepších rokoch“, čo už majú „odpité“ 😊, partička hrajúca recesistický chľast rock/punk/metal... Je to hlavne o zábave, priateľstve a dobrej poctivej hudbe. Heslo: „Aký by bol život fádny, keby sme nepoznali žiadne neduhy!“ 😊
Zapájaš sa aktuálne do diania na hudobnej scéne aj iným spôsobom?
Trochu áno, keďže sem-tam zahráme s kapelou ABBa nejaký koncert a občas urobím nejakú hudobnú akciu, ale už je toho minimum. Väčšinou už pomáham iným usporadúvať koncerty, sprostredkovať kontakty, riešiť veci okolo kapiel, zvuku, techniky (môžem potvrdiť a ďakujem Miríkovi za pomoc pri organizovaní Angelus Festu – poznámka autora).
V čom je iný Mirík spred 20 rokov v porovnaní s dnešným Miríkom?
Myslíš okrem telesnej schranky? 😊 V podstate to isté srdce bije pre hudbu-underground stále. Len už to nie je na prvom mieste a trochu sa priority preorientovali na deti... Ale inak stále „stay with underground“.
Už si usadený, máš stálu prácu, rodinu. Stíhaš vo voľnom čase objavovať nové kapely alebo už si len raz za čas pustíš obľúbené skladby z mladosti?
Áno, keďže korona položila/zavrela gastro aj hudobnú kultúru, musel som hľadať alternatívu na živobytie. Urobil som si navyše ešte nejakú školu a zamestnal sa a prijal novú výzvu. No popravde nestíham objavovať v metale nové veci, väčšinu času venujem babám a rodine, ale z času na čas sa pritrafí niečo nové, čo mi posunú kamoši, ale objavujem aj zákutia iných hudobných žánrov. A jasné, že si pustím staré dobré veci, či už z death, grind, doom, hc, punk a pod., hlavne v aute alebo v eMku, keďže sa stretávam s „old school metal people“ pri dobrom pive. 😊
A čo Tvoje baby doma, počúvajú tiež rock/metal či občas doma „bojujete“ o to, čo bude znieť z reproduktorov? 😊
No keď boli mladšie, tak staršia Lili - tá len stále dookola rock, punk, metal. Mladšia zase viac-menej - keďže ju baví tancovanie - tak tanečnú a modernú pop hudbu. Ale staršia už pomaly ide do puberty, tak sa to mení. 😊
Dcérky sa teda „potatili“ a zaujímajú sa o hudbu...
Áno, baby majú nejaký ten talent, obidve navštevujú ZUŠ. Staršia Lili (Lucia Lilith) hrá na klavíri a myslím, že vcelku dobre. Na rozdiel odo mňa má vynikajúci sluch, haha. Mladšia Zuzi (Zuzana Zoé) chodí na spev a klavír a ešte tanečnú, čo ju veľmi baví. Niekedy pretancuje so slúchadlami doma aj pol dňa.
Máme čas Vianoc – ako ich vnímaš teraz v porovnaní s obdobím pred spomínanými 20 rokmi?
Hmmmm, asi stále rovnako. Keďže ja verím v „ľudské srdce“, dobro a mozog a nie v žiadne dogmatické náboženstvá... Vnímam to skôr ako čas zhonu, stresu a obžerstva pre jedinú danú krátku chvíľu a zo skúseností viem, že 90% ľudí to tak zažíva. To pekné duchovno z čias pohanskej, ale aj kresťanskej doby už pominulo, čo je škoda... Pre mňa je to momentálne čas s rodinou a stretávania sa so širšou rodinou (aj keď počas celého roka sa snažím venovať im čo najviac času v rámci svojich možností a nie len v tento deň, čo by aj malo tak byť) a tak isto aj možnosť stretnúť priateľov a známych, ktorí sa vracajú v tento čas na Slovensko. Je to čas voľna, keď môžem s rodinou vybehnúť niekde zašportovať a s priateľmi si dať pohár dobrého piva, pálenky, jediva a pokecať. Keď to porovnám spred 20 rokov, tak teraz trávim viac času doma... Vtedy to bolo hektické, napríklad 23-ho sme hrali koncert, 24-ho o 20:00 sme sa stretli v klube na pive (alebo na víne na „polnočnej“ 😊...) a od 25-ho stretávka s kamošmi, koncert, každý deň nejaká párty, lyžovačka a na koniec chata na Silvestra, čiže hektické, ale čarovné... 😊
Ako u vás slávite Vianoce? Dodržiavate nejaké tradície? Čo nemôže chýbať na slávnostnom stole?
U nás je tradícia sa doobeda ísť prejsť s deťmi na cintorín, pospomínať na predkov, potom sa pobobovať a mamina zatiaľ niečo dopeká alebo oddychuje a potom sa všetci stretneme pri večeri... A čo sa týka zvykov, keďže máme aj staršiu generáciu - babču našu, zvykne nejaké vinše zaželať a priania, medom potrieť, cesnak zjesť, jablko rozkrojiť... Potom baby nejaký krátky hudobno-tanečný program urobia a deti sa aj tak tešia na darčeky od rodičov, ktoré potom spolu rozbaľujeme, zabávame sa a hráme...Ale je to u nás hlavne o pohode, žiaden stres!!! A čo nesmie chýbať na stole? Tak u mňa veľa-veľa rôznych pokrmov - od dobrej ryby, cez kapustnicu, klobásy domáce, mäsové výrobky, rezeň, šalát, kura, kačku, koláče, ovocie, atď... - no proste obžerstvo 😊 - každému čo mu chutí a potom to jeme týždeň, haha... Hlavne to má byť o spokojnosti všetkých, radosti a rodine...
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: Osobný archív Miríka
