Trio ČAD bude určite jedným z hlavných ťahákov tohtoročného Angelus Festu. Hnacím motorom kapely je „bubnobijec“ Ján Ivan alias Valér Tornád, známy nielen svojím bubeníckym umením, ale aj výtvarným talentom. Teším sa, že popri svojej vyťaženosti súhlasil s rozhovorom a podelil sa o svoj pohľad na nový album, ale aj kopec iných tém.
Ako by si skupinu ČAD predstavil niekomu, kto o nej nikdy nepočul?
Ľuďom, ktorí nepočúvajú tvrdú hudbu hovorím, že nech si to ani nepúšťajú, že je to blbosť. Raz mi jeden ujko povedal, že je to najhoršia muzika, akú kedy počul. Pre tých, ktorí o nás nič nevedia radím, nech si najprv pustia naše skladby a až potom začnú investigatívne hladať informácie po internete. Ak to spravia naopak, vačšinou nás nebudú mať radi skôr, než si vypočujú hudbu. Sme najnekonfliktnejšia kapela, nadšenci, máme radi hudobné nástroje, koncerty a tvorbu nových albumov. Za tie dlhé roky sme si vytvorili svoju kombináciu metalu, punku, hardcoru so slovenskými textami.
Počúvajú vašu hudbu aj ľudia, ktorí nepreferujú tvrdšie hudobné žánre?
Myslím, že počúvajú. Čoraz menej nás počúvajú zarytí, tvrdí metalisti. Sme pre nich „trtkovia“, lebo nenapĺňame tvrďácky ideál. Ale ja viem, že máme v rukách nástroje a v nich veľkú silu. Energiu, ktorú iní hudobníci nevedia napodobiť ani pomocou digitálnej techniky. A toto cíti každý.
Riešia s tebou fanúšikovia alebo ľudia z tvojho okolia to, že Pišta je veriaci a že ako môže na jednej strane byť dobrosrdečným kresťanom a na druhej tvoriť tak tvrdú muziku a spievať často vulgárne texty?
Nie. Pišta si to rieši s nimi sám. Je to jeho boj. Na druhej strane neviem, kde vznikla teória, že kresťan má byť dobrosrdečný, nehrať tvrdú hudbu a nehrešiť. To niekto niekde spísal? Myslím, že v súčasnej dobe, kde vidíme, aké sračky stvárajú predstavitelia cirkvi, je toto tvrdenie spláchnuté do hajzla. Raz, keď vydával jeden rozhovor za druhým a bolo to plné kresťanských tém, som mu povedal, že ak nás raz zavolajú hrať na kresťanský festival, pôjdem iba za podmienky, že ľudí pozdraví: „Čaute k****i!!!“.
Ak nás číta nejaký potenciálny bubeník, ktorého možno práve ty motivuješ, aby začal hrať na bicie, čo by si mu odporučil? Ako by mal začať?
Na začiatok by mal zobrať 1-3 sedenia s profesionálnym bubeníkom, ktorý aktívne hrá koncerty, štúdio atď. Tam nech sa dobre pozerá, ako hlasno majú bicie znieť, ako sa pri nich sedí, ako sa držia paličky. Mal by sa naučit základný rytmus „bumčvách“ pod dozorom tohto bubeníka. Potom nech si kúpi bicie strednej triedy a metronóm a každý deň hrá. Aj na Štedrý deň, 1-3 hodiny denne. Keď dôjde k bodu, že nebude niečo vedieť, znova sa opýta. Za rok bude najlepší vo svojom okolí, za 3 roky bude oporou dobrej kapely.
Ja ťa veľmi rád pozorujem ako hráš, lebo je na tebe vidieť, akú do toho dávaš energiu a vášeň a pritom je tvoja hra aj technicky precízna. Máš pri hraní taký špecifický výraz, myslím, že som ťa niekde počul ho pomenovať, že sa tváriš ako neandertálec. Je to tvoj prirodzený výraz, ktorý sprevádza zápal pri hre?
Môj výraz je otrasný. Mal by som hrávať pred zrkadlom, aby som sa ho zbavil. A to si nepočul, aké pazvuky pri hraní vydávam. Lenže je to spôsobené štýlom hudby. Je to ako šprint. Keď spomalia šprintérske preteky, tiež sa tie pekné bežkyne javia ako parta hladných neandertálcov.
Skús nám popísať, ako prebieha tvorivý proces kapely ČAD. Ako zvyčajne vznikne nová pesnička? Kto najviac prináša nové nápady? Tvoríte spolu alebo každý za seba a potom to skladáte dohromady?
Časom sa proces tvorby mení. Na prvých albumoch to bolo dosť o jamovaní a hľadaní správnych skladieb „za behu“. Teraz to už tak nevieme, lebo nemáme toľko času na skúšanie. Ja osobne teda mám a preto to využívam na prípravu na skúšku. Na „Medveďoch“ som si často povedal, že idem hľadať bicie, ktoré budú reprezentovať rýchlosť, beh, útek, ako napríklad v skladbe Nepriateľ alebo chlad a vietor, ako v „Stroskotancoch“ a pod. A keď mi niečo napadne, tak to zahrám na skúške, niekedy sa to chytí, ale vačšinou nie. Potom zas donesie Pišta nejaký riff a budujeme na tom. Nahráme si to a doma to sami skúšame. Spolu robíme kostru a stálym hraním sa vykryštalizuje skladba.
U vás je to tak, že texty vznikajú až po tom, čo máte hotové jednotlivé piesne a prispôsobíte ich tomu, ako piesne znejú. Sú texty výhradne Pištova záležitosť alebo máte na ich tvorbu vplyv aj vy dvaja s Knežím? Stalo sa niekedy, že si Pištovi povedal, že text je podľa teba blbosť a že ti do hudby nepasuje?
Je super, keď Pišta vymyslí názov skladby ešte počas tvorby. Potom si zapisuje nápady a tesne pred štúdiom, poprípade priamo v štúdiu dotiahne text. Nevie to inak, len pod časovým tlakom. Nekecáme mu do textov skoro vôbec, sem tam nejaké slovíčko. Raz sme mu ešte s Baškou zrušili jeden text, kde použil slovo národ v zmysle „nation“, čo majú aj Slayernation a Sepultura atď. Ale u nás by to nevyznelo dobre, lebo to slovo majú ukradnuté náckovia.
Ako je to so zvukom nahrávok? Toto je zrejme tvoja parketa. Máš pred nahrávaním presnú predstavu, aký zvuk chceš dosiahnuť? Akým spôsobom sa snažíš k tvojmu cielenému zvuku dopracovať?
Nemám predstavu. A ani nie som odborník na zvuk. Vyriešili sme to tak, že si na album vyberáme zvukára, ktorý má dlhoročné skúsenosti a tým pádom mu do toho nekecáme. A zatiaľ to vychádza. Švédovi, čo má na svedomí „Bastarda“ a „Medvede“, vždy napíšem sprievodný dlhý mail, kde mu popíšem náladu každej skladby a vlastnosti, aké od nej očakávame. A potom dodám, že má voľnú ruku. Keďže robím v kreatívnom prostredí, viem, že sa z toho teší. Potom sme mu vytkli už len drobnosti, zrozumiteľnosť spevu a bolo to hotové.
Ked ste boli nedávno v Headbangeri, Rudi spomínal zvuky basy na „Psej krvi“. Súhlasím s ním, že ten zvuk je úplne brutálny. Vtedy ste cielene šli za takýmto zvukom?
No to bol vtedy veľký zaberák. Spolu v jednej miestnosti a naraz sme to nahrali. Ráno sme došli a večer už sme počúvali nový album. Tým chcem povedať, že ani zvukár nemal čas vymýšľať a zmixoval to tak rýchlo, ako vedel. Baška používala nejaký starý metalový efekt. Mali sme za cieľ len nahrať ten album za čo najrýchlejší čas, všetko sa to stalo samé od seba. Tak sme vtedy hrali, nie je tam nič navyše.
V tomto rozhovore si sa vyjadril, že pri vstupe do kapely si bol benjamínek, ale že teraz sa už cítiš ako starý k***t... 😊 Ako by si popísal rozdiel v tom, ako si vnímal hranie v ČADe a tvorenie hudby vtedy a teraz?
Masaker bol, keď sme ťahali 2 kapely naraz a vymýšlali každý rok nový album. Čakali nás 2 koncerty, jeden s ČADom a jeden s Vandalmi. Na skúške sme odohrali 14 vecí vandalských, toľko isto ČADovských a potom ešte 10 nových skladieb. Super obdobie. Za starých čias sme mávali skúšky intenzívne 2 hodiny 2-krát do týždňa, teraz vieme dať len 1 hodinu 2-krát do týždňa. Ale ja som mával aj 4-hodinové skúšky a je to paráda, svet vtedy zanikne. Snáď sa nám to ešte podarí vrátiť.
Okrem toho, že hráš v ČADe na bicie, si aj autorom vizuálnej stránky kapely. Všetky motívy, použité v bookletoch a na tričkách, sú tvojou prácou? Grafickú stránku tvoríš výhradne ty alebo máš námety aj od ostatných členov kapely?
Psiu krv robil ešte môj brat Michal Ivan a od Súkromnej vojny som to už prevzal ja, lebo ma nebavilo ho stále otravovať. Kvôli tomu som sa musel veľa naučiť, aby to malo nejakú úroveň. Vtedy som zvládol zostrojiť aj PHPčkový onlineshop, teraz už to má pod palcom Baška. Prešli sme si aj vlastným tlačením tričiek alebo vydávaním kníh, všetko sprevádzalo utrpenie a amaterizmus. J Ostatní členovia mi dávajú námety v podobe textov a názorov pri dlhým diskusiách na cestách za koncertami.
Teraz pár otázok k novému albumu. „Medvede“ sú už pár týždňov vonku, aké máte zatiaľ na album reakcie?
Boli sme prekvapení, ako ten album dostal nový rozmer po finálnom mixe. Máme z toho dobrý pocit, za seba hovorím, že som dal do toho všetko, čo viem. Reakcie sú dobré, ukázalo sa to aj na veľkom záujme o CD. Niektoré recenzie sú kritické, iné zase veľmi vychvaľujú. Často nám vyčítajú, že albumy vydávame príliš často, že sa im skladby zlievajú. Nás by bavilo aj každý rok vydávať. Poslucháči nám píšu, ktorá skladba je najlepšia a ktorá najhoršia. Každý to má inak a tak to má byť. Uvidí sa, ako album obstojí naživo.
Latku kvality na vašich albumoch držíte s každým novým stále vysoko. Darí sa vám dokonca vždy priniesť nejaké posuny a vylepšenia. Diabol sa skrýva v detailoch a mne sa zdá, že práve na to sa snažíte pri tvorbe a nahrávaní zamerať... Ako vnímaš ty novú dosku? Vznikali nové songy ľahko alebo to šlo aj cez bolesť?
Nefuguje nám dotláčať skladby „cez bolesť“. Nehrajú, sú silené, vyhadzujeme ich. Celý proces vymýšľania trvá dlhé mesiace a tvorba ide v takých vlnách. V strede tohto obdobia prídu precízne premyslené skladby a na záver, mesiac pred štúdiom, jednoduchšie, priamočiare a nasraté. Napríklad „Surovec“ alebo „Železný mejdan“. Ja mám rád aj tie experimentálne – teraz to boli „Stroskotanci“, kde som do štúdia doniesol len vymyslené bicie. Do poslednej chvíle som si nebol istý, či bude na ne čas. A som rád, že sa to podarilo. Možno by sa tak aj celý album dal spraviť.
Tvoj drumming sa mi zdá zaujímavejší a pestrejší ako na Zabi ma. Pristupoval si k bicím inak ako na predošlých albumoch? Aj zvuk sa mi zdá iný, hlavne kopáky sú menej nabasované, ale stále výrazné, čo počujem hlavne keď rozbehneš dvojšlapku. Celkovo registrujem pri porovnaní zvuku minulého a tohto albumu určité rozdiely. Nižšie frekvencie sú viac vykreslené basou ako bicími, basa je menej zreteľná ale taká hutnejšia, bicie zase výraznejšie. To je môj laicky fanúšikovský pohľad na vec. Ako to vidíš ty?
Album Zabi ma bol celý spravený v štúdio SONO, čo bol veľký risk, lebo to štúdio a aj ľudia v ňom sú odborníci na klasiku, pop a rock. Nahrávali sme to vo veľkej sále pre orchester. Ten zvuk albumu sa nám veľmi páči, lebo je živý. Na druhej strane, rýchle skladby potrebujú tú špinu, kanálny zvuk basy, ohyzdnosť. A tú podľa nás skvelo spravil Daniel Bergstrand na „Medveďoch“. Pred nami mixoval Dark Funeral a to sú kapely so 100 stopami v jednej skladbe. Myslím, že si našu jednoduchosť a priamočiarosť dosť užil.
Čo sa týka bicích, tak kúpil som si do štúdia nový snare a skvelý ride činel. Všetko bolo nahraté v hornom štúdio v SONO, ktoré je menšie, ale má viac metalový, úderný zvuk.
Skús stručne popísať po hudobnej stránke každý song z „Medveďov“. Pridávam nižšie moje postrehy a komenty, môžeš nadviazať, prípadne napísať, že som mimo. 😊
„Dostal som od otca sekeru“ – klasická úvodná pecka v rýchlom tempe, aby bolo jasné, že všetko je ako má byť. Nie je vôbec klasická. Veľakrát sme ju prerábali, obsahuje zmeny v rytmoch a v rámci tých rytmov zmeny v počítaní. Ale hej, navonok sa javí, že je to ten klasický ČAD. To prekvapilo aj mňa.
„V meste sú medvede“ – štandardne po počiatočnej smršti prichádza spomalenie tempa. To mi príde vtipné ako ľudia hodnotia, že sme spomalili alebo počítajú, koľko máme pomalých a rýchlych vecí. Pri tejto skladbe mi ide zhorieť pravá ruka. Keď sme ju skladali, mala to byť temná, strašidelná vec. Tak nám znela, ale po nahratí dema sme v tom počuli aj trochu hardrocku a vtipu. A text sa mi ľúbi, lebo istú dobu som v správach nečítal nič iné len Covid, Medvede a Taliban.
„Nepriateľ“ – už klip s tvojim drummingom bez spevu vyzeral viac než sľubne a s textom je to ešte oveľa silnejšie. Kurnik, na túto skladbu mám vymyslený skvelý klip. Ale asi to nestihnem spraviť. Každopádne ide o skladbu, na ktorú si bude musieť moje telo zvyknúť. Je to podobné ako pri „Sklenenej veži“ alebo „Hroby našich predkov“. Na to, aby som to zahral naživo, musím postúpiť o level vyššie čo sa týka kondičky.
„Buldozér“ – krásny príklad situácie, kedy najprv vznikol song a potom text. Rytmus a tempo skladby fakt pripomínajú zvuk buldozéra. Mňa skladba donútila pustiť si kapelu Bolt Thrower. 😊 Hej, úvod skladby som vymyslel, lebo mám rád Six Feet Under. A baví ma to tempo, sila a jednoduchosť. Vymysieť do toho text bola veľká výzva. Som rád, že som to nemusel spraviť ja.
„Chýbaš priateľ môj“ – silné emócie vyvierajú už z hudby a text s tým intenzívne korešponduje. Tu oceňujem Pištov textársky um. Veľmi pekne to spravil. Skladba dostala hĺbku a z priemernej vystúpila na povrch.
„Železný mejdan“ – pasáž piesne v jej strede, kedy spomalíte, naozaj atmosférou pripomína české metalové klasiky z 90 rokov. Inak máte od kapiel a osobností metalovej scény, ktoré v texte spomínate, nejaké reakcie na skladbu? Zatiaľ moc reakcií nemáme, ale to, že ju ľudia poznali ešte pred vydaním albumu, hovorí za všetko. Práve strihám a kreslím na ňu klip. Chcel som to spraviť rýchlejšie, ale nestíham. Tento song sme chceli spraviť už dlhšie, až teraz to ale vyšlo. V strednej pasáži by sa hodila vyhrávka, v štúdiu sme to nepočuli.
„Urážanie hudby“ – výborne vybratá klipovka, text skvele pasuje do nálady skladby. S tými klipmi je to ošemetné. Môžu skladbu pozdvihnúť, ale ju aj utopiť. Nie na všetky skladby sa dá spraviť klip. Pri tejto to sadlo.
„Ku dnu“ – má najbližšie k štýlu Vandalov, ale nie je to tak ako napr. pri skladbách „Strážcovia ohňa“ alebo „Boj“ z minulého albumu – práve kvôli týmto skladbám na mňa pôsobil „Zabi ma“ nie až tak konzistentne ako „Medvede“. Neviem, na tieto punkovejšie skladby máme rozporuplné reakcie. Konkrétne „Ku dnu“ sa ľuďom páči a aj nám. Bez spevu a témy mi hrala v hlave ako Mastodon. Samozrejme Pišta tam počul úplne niečo iné, ako vždy.
„Démon smútku“ – jasný odkaz na skladbu „Démon samoty“ – za mňa je „Démon samoty“ silnejšia (podľa mňa asi vaša najsilnejšia vec celkovo). Vďaka. Ja osobne som Pištu odrádzal od tejto tématiky, ale presadil to a dobre zapasoval do skladby. Nechcel som, aby to bola ďalšia temná, pomalá skladba, a tak som sa rozhodol inak vymýšľať bicie. Na skúškach na mňa nepôsobila úplne temne a preto sa mi do nej hodili zaujímavé obmieňajúce sa rytmy.
„Surovec – besná vec“, zase jasne text ušitý na náladu skladby. Súhlasím. A odkaz na „Bastarda“ sa mi ľúbi.
„Loď bláznov“ a „Stroskotanci“ – výborný záver, trochu netradiční „Stroskotanci“ pekne uzatvárajú album. Za mňa je „Loď bláznov“ najlepší song albumu. Ten blackmetalový nádych a výpravný text, to mi úplne sedí. Na to nadväzujúci „Stroskotanci“ bola, ako som už spomínal, veľká neznáma. Do poslednej chvíle hrozilo, že nevznikne. Ako poslednú sme ju dali preto, že človeku ostane v hlave hrať tá kľúčová melódia a pospevuje si ju celý deň.
„Medvede“ vnímam celkovo viac ako metalové, thrashové až deathové, čo jednoznačne u mňa riffuje na tie správne struny. 😊 Rýchle skladby sú besné, agresívne a idú na hranu divokosti, a to teda vôbec nie je na škodu, práve naopak. Ešte pridať sem tam nejaké sólo a je z toho nefalšovaný metal. 😊 Je niečo také do budúcna reálne?
To nie je otázka na mňa. A ja nemám rád nefalšovaný metal. Keď sa nasereme, spravíme kľudne aj album, kde budú všetky skladby v jednom rytme. Alebo všetky pomalé. Alebo punkové.
Ktorá pieseň bola pre teba najväčšia výzva z hľadiska náročnosti hry na bicie?
Najväčšia výzva je vždy nahrať tie skladby na jeden tejk a s tým najsilnejším drajvom. Kto si to neskúsil, s tým nemá diskusia zmysel. Takto nahraté bicie majú v sebe veľa emócií a energie. Zároveň spravíš jednu chybu a musíš to opraviť celé. Potom spravíš ďalšiu chybu na inom mieste. A pri jednej skladbe sa vieš celkom unaviť. Čaká ťa ešte ďalších 11. Preto som si napr. skladbu „Nepriateľ“ preniesol do druhého nahrávacieho dňa. Nebola dosť dobrá a napechovaná.
Čo ty a blastbeat? Zatiaľ som ho v rámci vašej tvorby nezaevidoval. Plánuješ ho niekedy v budúcnosti použiť?
Zvolil som si živelný, silový spôsob hrania. Ten sa nezlučuje s hraním blastbeatov. Tie zahráš prstami a bicie hrajú tichšie. Je to také džezové hranie v metale. Ja to neviem vydržať, musím sa do bicích zvaliť a j***ť do nich.
Koľko sád bicích maš k dispozícii? Má každá nejaké špecifické využitie, napr. len na koncerty, alebo len na skúšanie?
Mám 3 sady. Jedna je odložená, bola to skúšobňová sada. Druhú mám doma vo svojej skúšobni a to je aj štúdiová sada. A tretiu mám zabalenú, pripravenú na koncerty.
Akú muziku teraz počúvaš? Daj nám nejaké tipy na kapely, ktoré ťa v poslednom čase oslovili. Máš svojich aktuálnych favoritov aj v rámci SK scény?
Tu ťa sklamem, nepočúvam toho veľa. Nestíham to sledovať. Popri tvorbe albumu som nepočúval nič, lebo som mal toho plnú hlavu. A teraz sa mi veľmi páčia „punkhardkoráci“ Turnstile. Ďalšia kapela, ktorá má gule ako RATM kedysi. Taktiež sledujem Gojiru, ktorí znovu ukázali, čo narobí s kapelou dobrý bubeník. V rámci Slovenska sa mi zdá, že je veľa nahrávok, ale keď chceš niekoho pozvať na koncert, tak sa nevedia dať dokopy. Skôr ako kapely, vznikajú len projekty. A to mňa nebaví počúvať. Páčia sa mi Medial Banana.
Čo môžu fanúšikovia očakávať od vášho vystúpenia na Angelus feste? Plánujete na turné nejaké prekvapenia, napr. že zahráte celý nový album? Naposledy ste sa predviedli v nových kostýmoch, budú teda aj nejaké ďalšie pódiové rekvizity alebo nový backdrop?
My najprv musíme odohrať jarné turné po Čechách. Dúfam, že bude. Čo bude v lete ešte netuším. Ťažko sa niečo plánuje. Budeme bojovať po našom, podstata je, aby sme dobre zahrali. Všetko ostatné, čo si spomenul, je len pozlátko, p******y.
Rozhovor pripravil: Peter Javorský
Foto: archív kapely
