Angelus Fest sa môže o začiatku svojej histórie spoľahnúť na podporu vynikajúceho webu www.prorocker.sk – na stránke sa pravidelne objavujú novinky k nášmu festu, pred pár dňami prebehla súťaž o ceny od „našich“ kapiel a spolupráca bude pokračovať ďalej. O tom, ako web vznikol, ako funguje a mnoho ďalšom nám už viac povie šéfredaktorka Miška.
Ak mám správne informácie, tak stránka www.prorocker.sk vznikla začiatkom roka 2020. Ako si spomínaš na jej úplné začiatky? Čo všetko bolo potrebné pred jej spustením urobiť? Mala si už predtým nejaké skúsenosti s novinárskou prácou?
Začiatok PROROCKERA bol trochu búrlivý. Ja aj ostatní v súčasnej redakcii sme už pár rokov predtým tvorili redakciu v inom webzine s podobným názvom. Bavilo nás to, ja som aj vyštudovala žurnalistiku. Keď ale začiatkom roka 2020 prišli nezhody s majiteľom značky, ktoré už boli len vyvrcholením prechádzajúceho diania, rozhodla som sa odísť a založiť si vlastný web. Takže som si vymyslela všetko – názov, logo, urobila web. Potom som oslovila ostatných vo vtedajšej redakcii, či chcú ísť do nového projektu so mnou alebo ostať a oni sa rozhodli, že budú stáť pri mne. Za to som im vďačná, bez nich by sa mi to nepodarilo poriadne rozbehnúť.
Predstav nám, prosím, redakčný tím – kto ho tvorí a prípadne pridaj aj pár slov o každom členovi (hudobný vkus, koníčky, štandardná práca).
V redakcii je okrem mňa sedem redaktorov a redaktoriek a traja fotografi. Hudobný vkus máme „pokrytý“ od klasického rocku až po black metal. Rôznorodé to je aj v oblasti „bežnej práce“ – redaktorov PROROCKERA nájdete v školstve, zdravotníctve, obchode, marketingu či v automobilovom priemysle. Ale máme aj muzikantov. No, bohužiaľ, práve tieto bežné zamestnania mnohým nedovoľujú byť v písaní aktívnejší, keďže to všetci robíme len vo svojom voľnom čase.
Čo všetko je potrebné zabezpečiť na dennej/týždennej/mesačnej báze, aby stránka bez problémov fungovala?
Základ je písať a kontrolovať články, spracúvať tlačové správy, vybavovať maily a komunikovať s organizátormi či kapelami.
Predpokladám, že v našich podmienkach je prevádzka metalového webu skôr koníčkom a voľnočasovou aktivitou. Dokáže táto činnosť generovať aj nejaký zisk (napr. z reklamy)?
Teoreticky áno, ale zameranie takýchto webzinov a ich cieľová skupina je na slovenskom trhu taká úzka, že sa málokomu oplatí investovať do takejto reklamy. Funguje sa skôr barterovým spôsobom.
V dnešnej dobe sociálnych sietí je už asi nevyhnutné mať aj k metalovým webom „svoj Facebook“. Akú úlohu zohráva vo Vašom prípade? Máte nejakým spôsobom rozdelené, čo pôjde na web a čo na FB?
Facebook, respektíve sociálne siete, majú zásadnú úlohu pre médiá celkovo. Ľudia si odvykli informácie vyhľadávať sami a spohodlneli – nechávajú si články „servírovať“ priamo na svoju facebookovú nástenku. Drvivá väčšina klikov na naše články je zo sociálnych sietí. Takže na Facebook ide všetko, čo sa objaví aj na webe.
V súvislosti s (niektorými) tuzemskými tlačenými médiami, zameranými na tvrdú hudbu, sa medzi fanúšikmi a kapelami hovorí o tom, že si za článok, rozhovor, recenziu treba často zaplatiť (najmä, ak ide o menšiu domácu kapelu). Ako to funguje u Vás – čo musí slovenská kapela urobiť pre to, aby bola na stránke uverejnená recenzia jej nového albumu, resp. rozhovor s jej členom?
Stačí sa ozvať. My máme všetky informácie pre kapely uverejnené na webe v sekcii Kontakt. Určite netreba nič platiť. K recenzii potrebujeme daný album a rozhovory vznikajú po vzájomnej dohode. Impulz pre rozhovor je väčšinou z našej strany, ale ak má nejaká kapela o rozhovor záujem, treba nám napísať a skúsime niečo vymyslieť. Radi podporujeme domácu scénu, no aj my máme svoje limity.
Aké máte skúsenosti so slovenskými kapelami? Pristupujú napr. k rozhovorom profesionálne alebo je často potrebné ich urgovať, pripomínať sa?
Závisí od kapely. Sú také, s ktorými je radosť spolupracovať, vedia sa slušne ozvať, dodržať termíny, poslať fotografie, zverejnený rozhovor potom šíriť ďalej do sveta a medzi svojich fanúšikov. No sú aj také, ktoré sa napríklad v maile ani slušne nepozdravia, „vydrankajú“ si rozhovor a na odpovede potom čakáme niekoľko týždňov alebo sa správajú arogantne. Tých prvých je, našťastie, viac.
S akými reakciami na recenzie slovenských (prípadne českých) kapiel ste sa doteraz stretli? Udialo sa v tejto súvislosti niečo, čo Vás prekvapilo (či už pozitívne alebo negatívne)?
Väčšinou kapely poďakujú či už za pochvalu, alebo za konštruktívnu kritiku. Mnohé si uvedomujú, že napísať recenziu chce čas a rozhľad. Stalo sa nám napríklad, že po vydaní nie úplne pochvalnej recenzie sa nám spevák ozval, ale nie aby sa hneval, ale aby ocenil prácu recenzenta, že si na tom naozaj dal záležať, prešiel si aj predošlú tvorbu kapely a vypichol veci, ktoré si ani on sám neuvedomil.
Určite sledujete čítanosť jednotlivých článkov. Ak to nie je tajné, ktorý rozhovor, recenzia, reportáž z koncertu boli zatiaľ najčítanejšie? A existuje podstatný rozdiel v čítanosti článkov o zahraničných hviezdach v porovnaní s domácimi kapelami?
Rozdiel je viditeľný, keď si kapela článok o sebe prezdieľa na svojich sociálnych sieťach. Takže veľakrát aj ten o domácej kapele vie byť niekoľkonásobne čítanejší ako o zahraničných hviezdach. Celkovo do čítanosti vstupuje veľa faktorov. Napríklad rôzne zaujímavosti, ale aj reportáže majú pekné čísla, ľudia radi pozerajú fotky z koncertov. :-) Zatiaľ najčítanejšia reportáž je z koncertu Papa Roach v Bratislave a najčítanejší rozhovor s Pištom z ČAD.
Plánujete v tomto roku nejaké vylepšenia webu, nové rubriky a pod.? Na čo sa môžu čitatelia tešiť v blízkej budúcnosti?
Úprimne, posledné mesiace sme neboli práve najaktívnejší, takže v tomto roku by sme sa chceli hlavne znovu poriadne nakopnúť. Roky pandémie utlmili koncerty, a teda aj časť našej tvorby a entuziazmus, ktorý sme mali. Keď prídu nové koncertné zážitky, verím, že príde aj k nám do redakcie nová energia do písania. Ja som aktuálne na materskej, no syn už pomaličky rastie, tak verím, že aj ja si popri ňom nájdem viac času a vymyslíme pre čitateľov množstvo zaujímavých vecí.
Na Slovensku existuje niekoľko webov zameraných na metal – prebieha nejaká vzájomná komunikácia, prípadne spolupráca medzi redaktormi? Alebo panuje „konkurenčný boj“?
Nejaký konkurenčný boj necítim. Hráme sa tu na tak malom „piesočku“, že by to bolo len na škodu veci. Keď sa stretneme na akciách, prehodíme pár slov. Niekoľkokrát sa stalo, že sme si napríklad navzájom požičali fotografie z koncertu či podelili sa o zaujímavé info. Tá spolupráca na individuálnej úrovni medzi redaktormi je u niekoho väčšia, u niekoho žiadna.
Aký je Tvoj názor na spoluprácu ľudí (hudobníci, organizátori koncertov, vydavateľstvá, novinári...) patriacich k slovenskej metalovej scéne? Čo by podľa Teba scéne najviac pomohlo?
Viac žien v rockovej komunite! Ale to by bolo na dlhšiu debatu... Okrem toho by bolo fajn zahodiť ješitnosť a v niektorých prípadoch mi chýba aj viac profesionality. Aj metal má svoju úroveň, už nie sme len niekde v krčme... A to teraz nič v zlom proti krčmám. Ako marketérke mi ešte nedá nespomenúť, že marketing niektorých kapiel a organizátorov je žalostný, v tomto smere je ešte naozaj čo zlepšovať.
Aké slovenské kapely Ťa v poslednej dobe zaujali? Daj nám, prosím, tip na kapelu, ktorú sa určite oplatí pozvať na Angelus Fest 2023.
Mám rada napríklad kapely GLOOM, BEZ POKORY, EUFORY či NO CONTROL. A do pozornosti by som určite chcela dať aj kapely našich redaktorov SLIGHT LIE a THE RISING SIGN.
Ďakujem za rozhovor a podporu pri propagácii Angelus Festu!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: súkromný archív Mišky, fotografie vyhotovené počas jej rozhovoru s kapelou Meredith :-)
