Valhalla.sk je pre mňa - ako fanúšika - dlhodobo najobľúbenejšou web-stránkou, špecializujúcou sa na mapovanie zahraničnej aj domácej metalovej scény a veľmi si vážim, že sa stala aj kľúčovým mediálnym partnerom Angelus Festu. O histórii aj súčasnosti web-stránky, slovenskej metalovej scéne a mnohom ďalšom sa dozviete viac v obsiahlom rozhovore so šéfredaktorom Stanleym.
Pracuješ ako novinár na plný úväzok. Čo všetko táto práca obnáša, čo Ťa na nej najviac baví? Kde všade môžeme objaviť Tvoju tvorbu/články?
Fuuuha, kde len začať (smiech). Je toho veľa, čo táto práca obnáša. Základom všetkého je prehľad, nielen v danej téme, ale aj všeobecný. A na základe toho by si mal vedieť klásť otázky na správnych miestach. Na novinárčine ma baví takmer všetko. Najdôležitejšie je však to, že som v centre diania, stretávam sa s mnohými zaujímavými a inšpiratívnymi ľuďmi. Taktiež môžem nahliadnuť do zákulisia. Či už koncertov, športov alebo rôznych tlačoviek či rokovaní. Úžasné je, keď človek prostredníctvom krásnej slovenčiny môže vyjadriť myšlienky rôznych ľudí, ale samozrejme, aj svoje. Len taká maličkosť, v tomto povolaní neexistuje niečo také, že Vám „padla“. V „práci“ ste prakticky neustále, aj keď jeden deň v týždni sa snažím neriešiť ozaj nič. Moju tvorbu aktuálne najčastejšie môžete nájsť a čítať v regionálnych weboch MY (a novinách), kde sa prioritne venujem športu v Banskobystrickom kraji, zaujímavostiam a kultúre. No a samozrejme Valhalla.sk, kde síce momentálne píšem o dosť menej, keďže času je málo, ale každý jeden článok editujem a nahadzujem ja. Takže viac už riešim plánovanie tém a chod celého webu.
Ako si sa dostal k metalovej muzike?
K metalovej muzike som sa dostal cez dvoch starších bratrancov. Pamätám si, že vždy, keď sme k nim prišli na rodinnú návštevu, obdivoval som ich detskú izbu, ktorá bola takmer celá polepená plagátmi rôznych skupín a interpretov. Doteraz mám pred očami plagát ALICE COOPER-a s hadom na klobúku, či kapely SLAUGHTER, DEF LEPPARD, SKID ROW a podobné chuťovky.
Hudobné čaro jednotlivých interpretov som objavoval postupne. Najskôr prišli naše veci ako TUBLATANKA. Spomínam si, že na Vianoce som ako 10-ročný dostal walkman a kazetu „Žeravé znamenie osudu“. Skoro som ju celú zodral, tak často mi hrala (smiech). Rád som mal aj rané nahrávky KABÁT a ALKEHOL. Potom som počul výberovku „The Best • The Rest • The Rare“ z roku 1991 od HELLOWEEN a metal ma pohlcoval čoraz viac. Prišli na rad kapely METALLICA a GAMMA RAY...
Potom mi kamarát pustil prvý album DEICIDE a spadol som na riť. Nechápal som, ako môže byť niečo tak brutálne, rýchle, úderné a démonické zároveň. Ako dieťa som si pravidelne kupoval časopis BRAVO, a keď som tam zbadal dnes už legendárnu stranu o metale, kde bolo písané o OBITUARY, CANNIBAL CORPSE a CARCASS, srdce mi plesalo radosťou.
Potom som sa začal zoznamovať so skupinami ako PANTERA, SEPULTURA, FEAR FACTORY, CRADLE OF FILTH, IMMORTAL... A vedel som, že metal je láska na celý život. Námatkovo spomeniem, že ako prvý album od mojej najobľúbenejšej kapely HYPOCRISY som počul dosku „The Fourth Dimension“ z roku 1994. Paradoxne prvá vec od legendárnych DEATH, ktorá prešla mojimi ušami, bol ich posledný album „The Sound of Perserverance“ (1998). A začal som vŕtať v minulosti. Najskôr u kapiel DEATH a HYPOCRISY. A potom som začal objavovať stále nové a nové kapely.
A ako si sa dostal k metalovej novinárčine?
Môj prvý metalový koncert prišiel pomerne neskoro. Doteraz ma mrzí, že ma naši nepustili na pamätný koncert IRON MAIDEN na amfíku v Banskej Bystrici. Áno, ten legendárny zo 6.6.2000. Jednak to bolo drahé a ani moje známky v škole neboli ideálne (smiech), a tak môj prvý poriadny metalový koncert bolo vystúpenie GAMMA RAY v Detve v roku 2002. Prečo to spomínam? Lebo práve tento koncert súvisí s mojimi začiatkami v metalovej novinárčine.
Bol som plný fantastických zážitkov a pocitov a potreboval som to dať na „papier“. Tak som si len tak pre seba napísal reportáž z tohto koncertu, vytlačil som to a ukázal pár kamarátom pri pive. Oni tvrdili, že to je skvele napísané a keď to čítali, akoby tam boli. Začal som pátrať, kde by som to mohol uverejniť a začal som rozmýšľať, aké by to bolo písať o muzike. Pravda, kupoval som si SPARK, no reálne som nemal poňatia, ako to funguje. Takže tu niekde treba hľadať moje začiatky metalovej novinárčiny. A keď tak nad tým rozmýšľam, tým pádom sa tomu venujem už 20 rokov.
Napokon som našiel web metalmusic.sk, ktorý bol tuším úplne prvý metalový server o muzike, dnes už neexistujúci. Poslal som to tam a oni to zverejnili. Pre nich som napísal aj svoju prvú recenziu. Bolo to na spolok LOVER OF SIN a ich rovnomenný debut z roku 2002. Išlo o bočný projekt speváčky Maitri z kapely CHRISTIAN DEATH. K metalmusic.sk som sa ale pridal až v jeho závere.
Web už pomaly končil, a tak som veľmi rád chodil diskutovať na EPG fórum. Staršie ročníky vedia. Žiadne Facebooky a podobne. Klasické, staré, dobré a poctivé online diskusné fórum, kde sa vytvorila parádna komunita priateľov, dodnes som s viacerými občas v kontakte. Ozaj je skvelé, že tieto priateľstvá pretrvali. Lenže fórum mi nejako nestačilo. Mal som potrebu čoraz viac vyjadrovať sa aj k novým albumom, chcel som písať recenzie, robiť rozhovory.
A tak som sa nejako dostal do tímu METALIRIUM k Adelke Melovej. To bolo okolo roku 2005. Tu som ako prvú recenziu spravil na domácich LUNATIC GODS a ich album „Mythus“. Po nejakom roku sa naša spolupráca skončila a ja som sa na istý čas vyparil zo scény. V roku 2009 mi to ale začalo nesmierne chýbať, chvíľu som písal pre české weby Allmetal.cz a MARAST. V tom čase som už pracoval v novinách a mal svoju predstavu o metalovom webe, a tak aj vďaka podpore a povzbudzovaniu jednej vzácnej osôbky, ktorá, žiaľ, už nie je medzi nami, som sa rozhodol pre založenie vlastného metalového portálu a vznikla Valhalla.sk.
Na FB stránke Valhalla.sk je napísané „Svietime Vám na cestu metalom už 12 rokov“. Ako si spomínaš na jej úplné začiatky? Aké najdôležitejšie následné udalosti mali vplyv na zameranie, obsah, dizajn webu?
Začiatky boli ťažké (smiech). A keď si vybavím, ako to celé vyzeralo (úsmev). Na technické záležitosti okolo fungovania stránok som úplný debil (smiech). Predstavu a koncepciu webu som mal v hlave. Vedel som, aké rubriky chcem mať, ako by mala fungovať redakcia, no v prvom rade bolo potrebné zabezpečiť technickú stránku, ale aj ľudí, ktorí majú prehľad a vyznajú sa v metalovej muzike, no zároveň musia vedieť aj písať a ovládať slovenčinu aspoň na obstojnej úrovni.
Prvý web, na ktorom sme fičali neskutočných 5 rokov, urobil môj otec, za čo mu patrí veľká vďaka. Stránka síce mala viacero nedostatkov a neduhov, ale klobúk dole, že sa na to otec vôbec podujal. A potom začalo zháňanie ľudí na písanie. Najskôr som sa zameriaval na moje okolie, teraz tvoria redakciu ľudia z rôznych kútov Slovenska. Takou mojou pravou rukou, najmä pri technických záležitostiach, bol Filip, a nesmierne ma teší, že aj stále je. On to so mnou ťahá od úplných začiatkov až doteraz. A pridali sa ďalší. Niektorí zo spomínaného fóra EPG, ale chvíľu napríklad bola súčasťou Valhalla.sk aj vynikajúca hudobníčka Stanka Apfelová. A ako to už býva, niektorí ľudia odchádzali a niektorí prichádzali. Aktuálne máme pomerne stabilizovanú zostavu, pribudli dvaja novici, ktorí sú ale skúsení novinári, takže som spokojný.
V čom je podľa teba dnešná Valhalla.sk iná ako tá spred 5-6 rokov?
Toto je veľmi dobrá otázka, ktorá ma prinútila hlbšie sa zamyslieť. V prvom rade sa vykryštalizovala silná zostava pár ľudí. A najmä, prvý a pôvodný web už nepostačoval, pretože ľudia začali chodiť na internet najmä z mobilov a stará stránka sa tam jednoducho nezobrazovala. Podujali sme sa preto na redizajn a tuším v marci 2015 sa nám podarilo web zdynamizovať a zmodernizovať. Áno, doteraz sa nie najlepšie zobrazuje na mobiloch, vieme to (smiech). Takže, prezradím, že opäť už uvažujeme nad nutnosťou ďalšieho redizajnu.
No okrem vizuálu je dnešná Valhalla iná aj kvalitatívne. Aspoň tomu chcem veriť. Máme už aké-také meno a svoju čitateľskú základňu. Rešpektujú nás muzikanti, promotéri, manažéri, vydavatelia a verím, že aj čitatelia. Azda najväčší rozdiel je v tom, že v dnešnej dobe už nestačí mať len a len web. Bez Facebooku by sme fungovať nemohli a k tomu sa pridal už aj Instagram a Spotify. Všetko sú to spojené nádoby, ktoré tvoria jeden celok. Nedá sa teda hovoriť už len o webe, aj keď ten je samozrejme naším hlavným médiom.
Za 12 rokov existencie sme prešli poriadny kus cesty. Snažíme sa, ako najlepšie vieme, no je potrebné podotknúť, že stále je to len a len naša záľuba, aj keď ja sám chcem, aby sme fungovali ako profesionálny portál so zameraním na tvrdú muziku. Čitateľom je ale okrem recenzií, noviniek a klasických reportáží potrebné poskytovať stále niečo nové. Máme dve nepravidelné rubriky, rozbehli sme aj metalové kvízy. Snažíme sa, ako vieme. Robíme tematické články. Veľmi dobre si uvedomujem, v čom sa potrebujeme zlepšiť, ale je to časovo náročné. Plány k nášmu smerovaniu sú, ale môžeme to momentálne robiť len takto, ako hobby. Ak by sa našiel nejaký sponzor, prípadne vydavateľský dom, ktorý by nás vedel zastrešiť, určite by som sa nebránil.
Fotografie:
1 - V Headbanger_FM počas živého hrania kapely SYMFOBIA. Foto: Werdza Photography
2 - Počas rozhovoru s Markom Hietalom z NIGHTWISH. Foto: Lucia Zimerman - Valhalla.sk
3 - Ešte v starom štúdiu ako hosť v Headbanger_FM. Foto: Werdza Photography
4 - S Markom Hietalom po rozhovore v Banskej Bystrici. Foto: Lucia Zimerman
Predstav nám, prosím, redakčný tím – kto ho tvorí a prípadne pridaj aj pár slov o každom členovi (hudobný vkus, koníčky, štandardná práca)...
Aktuálne je nás dokopy jedenásť. Rozdelil by som nás však na pravidelných pisateľov a tých občasných. Ako som už spomínal, taká moja pravá ruka je Filip Slúka, aj keď v poslednej dobe už takmer nepíše, je však zodpovedný za chod a fungovanie webu. Vynikajúcu prácu odvádza Miro Krausko, ktorý okrem pravidelného bloku noviniek pripravuje a stále vymýšľa rôzne zaujímavé články a preklady, no a okrem toho píše aj recenzie. „Tvrdé jadro“ tvoria aj dvaja Jankovia – Magdoško a Marton. Neoddeliteľnou súčasťou Valhalla.sk sú aj naše poklady – fotografky Lucia Zimerman alias Luss a Alena Červeňanská.
Teší ma, že v našich radoch máme aj hudobníkov – Martina „Čvira“ Novoveského a Marka Hundžu, ktorí síce nepíšu veľa, ale keď už z ich pera vypadne nejaká recenzia, tak to stojí za to. V redakcii máme aj skúseného novinára (kolegu z MY) a tiež aj hudobníka Maroša Buchela. Zatiaľ posledným prírastkom v redakcii je veľmi skúsený hudobný publicista Martin Hoza. Všetkým patrí obrovská vďaka, že tvoria obsah Valhalla.sk, veľakrát na úkor svojho voľna, rodín či blízkych. A tu samozrejme nemôžem zabudnúť ani na všetkých členov, ktorí sa vo Valhalle za tie roky objavili. Menovať ich nejdem, bolo ich skutočne dosť, ale tí z nich, ktorí si to prečítajú, sa tu istotne nájdu.
Prevádzka metalového webu je v našich podmienkach skôr koníčkom a „voľnočasovou aktivitou“. Dokáže táto činnosť generovať aj nejaký zisk (napríklad z reklamy), respektíve si zarobiť aspoň na náklady?
Bolo by to veľmi príjemné, ale opak je pravdou. Chod metalového webu dotujeme spoločne a ako spomínaš, je to pre všetkých našou „voľnočasovou“ aktivitou. No, zároveň jedným dychom dodám, že nie je nereálny ani zisk z reklamy. Máme reklamné plochy a pár eur sme už takto „zarobili“. No keďže ma živí práca v médiách, viem aj ako to funguje v reklamnom sektore a myslím, že by šlo viac zamakať aj na tomto obchodnom aspekte, ale bolo by potrebné sa tomu venovať oveľa viac. No nikdy nevrav nikdy.
V súvislosti s (niektorými) tuzemskými tlačenými médiami zameranými na tvrdú hudbu sa medzi fanúšikmi a kapelami hovorí o tom, že za článok, rozhovor, recenziu je potrebné často zaplatiť (najmä, ak ide o menšiu domácu kapelu). Ako to funguje u Vás – čo musí slovenská kapela urobiť pre to, aby bola na stránke uverejnená recenzia jej nového albumu, resp. rozhovor s jej členom?
Na jednej strane je nehorázne, aby si kapela platila za recenziu, prípadne rozhovor. Na strane druhej, ak je reč konkrétne o nejakých tuzemských médiách, nevidím v tom až taký problém, pretože oni ponúkajú rôzne platené balíčky pre kapely. Takže je to trochu diskutabilné. A čo musí kapela pre to urobiť, aby sa o nej u nás písalo? Stačí, keď vydá dobrú nahrávku. Je potrebné si však uvedomiť, že nerecenzujeme úplne všetko, čo sa mihne na domácej scéne. Jednoducho, nie je to v našich silách. Sám by som bol veľmi rád, kebyže dokážeme podchytiť kvalitné veci recenziou a rozhovorom, ale veľakrát sme radi len za tú recenziu. Redaktori si však vyberajú, čo zrecenzujú.
Aké máte skúsenosti so slovenskými kapelami? Pristupujú napr. k rozhovorom profesionálne alebo je často potrebné ich urgovať, pripomínať sa? Stretli ste sa prípadne s nejakými neobvyklými (v pozitívnom alebo negatívnom zmysle slova) reakciami na recenzie?
Ako ktoré. No musím povedať, že v drvivej väčšine prípadov sa komunikácia kapiel smerom k médiám zlepšila. Samozrejme, máme niektorých notorických „zabúdačov“, ktorým je potrebné sa neustále pripomínať. Niekedy sú ich dôvody nedodania podkladov pochopiteľné, ale čo ozaj nemám rád, je keď aj po pripomenutí daný človek jednoducho nedodrží ďalší termín, ktorý dokonca navrhol on sám. No som rád, že už takmer každá slovenská kapela dokáže urobiť tú najzákladnejšiu vec. Aspoň na Facebooku zazdieľať odkaz, kde sa o nej píše. Žiaľ, stále to nie je úplná samozrejmosť, ale zlepšilo sa to rapídne.
Za tie roky človek zažil kadejaké reakcie, aj pozitívne, aj negatívne. Osobne mám veľmi rád, keď Vaša kritika padne na úrodnú pôdu. A muzikanti ju aj prijmú. Viackrát sa mi stalo, najmä pri koncertoch, keď som kapele vytkol nejaké záležitosti, že mi potom neskôr osobne aj poďakovali, že ich moje postrehy posunuli ďalej a pomohli im. Vtedy mám z toho radosť aj ja. Kritika musí byť podaná s rozumom a citom, a musí mať hlavu a pätu. Nie len hejtovanie všetkého a bez akéhokoľvek zmyslu. Samozrejme, našli sa aj takí jedinci, ktorých egá sú väčšie ako štadión vo Wembley, ale nad týmto sa človek už len pousmeje.
Určite sledujete čítanosť jednotlivých článkov. Ak to nie je tajné, ktorý rozhovor, recenzia, reportáž z koncertu boli zatiaľ najčítanejšie? A existuje podstatný rozdiel v čítanosti článkov o zahraničných hviezdach v porovnaní s domácimi kapelami?
Samozrejme, že sledujeme. Mám takú poruchu – zbožňujem štatistiky (smiech). Podstatný rozdiel v čítanosti článkov o domácich a zahraničných kapelách neexistuje. Záleží to však na mnohých veciach. Niekedy aj recenzia, prípadne niečo o domácej kapele dokáže mať skvelé čísla, keď si to skupiny zazdieľajú na svojich sociálnych sieťach.
Úplnú a presnú historickú štatistiku návštevnosti nemám. Avšak jedným z najčítanejších článkov bola reportáž z koncertu IRON MAIDEN v Dolnom Hričove v roku 2016, ktorú si prečítalo 17 122 ľudí. Takmer 10 000 ľudí čítalo moju glosu a rozobratie situácie po zrušenom festivale More Than Fest v roku 2017. Dobre „idú“ aj informácie o koncertoch. Pred More Than Festom v roku 2016 som spravil info s kompletným programom a potrebnými informáciami v kocke a kliklo na to 9200 čitateľov. Rozhovor s Markom Hietalom čítalo približne 5200 ľudí, rozhovor s Láďom Křížkom zas 7200 ľudí. Veľmi zaujalo aj interview s Tomášom Holetzom, ktorý svojho času pracoval v agentúre OCTOPUS PROMOTION.
Vo všeobecnosti okrem dobrých rozhovorov a netradičných článkov a rubrík ľudí najviac bavia reportáže z koncertov spoločne s fotkami. Cez 5000 videní mali napríklad reporty z koncertov EVANESCENCE (2019), NIGHTWISH v Bratislave (2018) či HELLOWEEN v Bratislave (2017). Dobre sa čítali aj festivalové reportáže – už niekoľkokrát spomínaný More Than Fest v roku 2016 a Rock pod Kameňom z toho istého roku.
Pri recenziách sa tešíme, keď si ju prečíta nad 500 ľudí. Taká tisícka, to je už vynikajúce číslo. Ani si neviem vysvetliť čím to je, ale je daný smer. Recenzie sa čítajú oveľa menej ako v minulosti. Čo je však najdôležitejšie, je to, že napredujeme. Paradoxne, najväčšiu čítanosť sme dosiahli v roku 2020, teda v roku, kedy sa koncerty zastavili kvôli pandémii. Vtedy sme dosiahli za celý rok 315 608 videní, tzv. page views. A už si len rypnem, nechápem, prečo vždy mali takmer všetky metalové weby problém so zverejňovaním čísiel...
Nedávno ste rozbehli zaujímavé metalové kvízy, plánujete v tomto roku ďalšie vylepšenia webu, nové rubriky a pod.? Na čo sa môžu čitatelia tešiť v blízkej budúcnosti?
Áno, prvá séria metalových kvízoch by mala pokračovať do konca júna (7 tematických kôl), potom si dáme prázdninovú pauzu a od septembra do konca roka chceme pokračovať druhou sériou. Nové rubriky v pláne nie sú, budeme pokračovať aj naďalej v zabehnutých – „Top albumy“ a „Pod kožu“. Verím, že sa nám podarí priniesť aj veľa obohacujúcich recenzií a kvalitných reportáží z čo najviac koncertov. Mimochodom, už sa tešíme na Angelus Fest, ktorý chceme podrobne zmapovať. Chceme aj opäť priniesť nejaké tematické články, prípadne rozhovory. Všetko je to o čase, takže uvidíme. Ale ako som už naznačil, začíname čoraz viac uvažovať nad ďalším redizajnom, tak verím, že niekedy v priebehu roku 2023 už bude Valhalla.sk vo vynovenom, a najmä vylepšenom šate.
Na Slovensku existuje niekoľko webov, zameraných na metal – prebieha nejaká vzájomná komunikácia, prípadne spolupráca medzi redaktormi? Alebo panuje „konkurenčný boj“?
Za redaktorov hovoriť nemôžem, či prebieha nejaká komunikácia medzi nimi, ale dovolím si tvrdiť, že šéfredaktori sa navzájom rešpektujú, a keď je potrebné, vieme si aj pomôcť. Ale už je nás ozaj len pár, nie ako dávnejšie, keď tu bolo podstatne viac webov. Svojho času tu bolo niečo ako „konkurenčný boj“, ale v tak rýchlej dobe, ktorú momentálne žijeme, už nič podobné nepociťujem. Mnoho ľudí sa na metalovú žurnalistiku už jednoducho vykašľalo, je to však prirodzené. Ostalo už len pár vytrvalcov, mladí o to veľmi záujem nemajú.
Fotografie:
5 - S kapelou THE UNITY. Foto: Imrich Pluhár
6 - S Erikou a Simou so SYMFOBIA po krste albumu Smog of Tomorrow. Foto: Alena Červeňanská - Valhalla.sk
7 - S úžasnou Luss na Gothoome. Foto: archív Valhalla.sk
8 - Zohraté reportážne duo Valhalla.sk na Gothoome. Foto: Imrich Pluhár
Aký je Tvoj názor na spoluprácu ľudí (hudobníci, organizátori koncertov, vydavateľstvá, novinári...) patriacich k slovenskej metalovej scéne? Čo by podľa Teba scéne najviac pomohlo?
Jednoznačne by pomohlo menej hejtu a pretvárky. Už je to však oveľa lepšie, než dakedy. Mrzí ma to, ale stále mám pocit, že si niektorí idú závidieť aj nos medzi očami, prípadne choroby. Občas by nezaškodilo aj viac profesionality. Každého to stojí kopec času a peňazí, a aj keď to všetci robíme s láskou, robme veci poriadne a profesionálne, iba tak sa každý z nás môže posúvať ďalej. Či už je to kapela, web alebo agentúra. Za seba a nás môžem však povedať, že spolupráca s viacerými hudobníkmi, promotérmi a vydavateľstvami je na výbornej úrovni a s viacerými sa z nás stali kamaráti.
Zapája sa nejakým spôsobom redakcia Valhally aj do organizácie koncertov, resp. iných aktivít súvisiacich so scénou?
Svojho času som sa viac pohyboval v zákulisí organizovania koncertov. Aktuálne sa do organizovania zapájame len tým, že sa snažíme dané podujatia spropagovať u nás cez naše platformy, teda mediálnou spoluprácou. Ja osobne som ale ešte aj manažérom slovenskej kapely SYMFOBIA.
Ako vyzerajú Tvoje „TOP3“ v týchto kategóriách?
- Najlepšia slovenská metalová kapela v histórii – Určite nemôžem spomenúť len jednu skupinu. Medzi to najlepšie, čo vzniklo pod Tatrami považujem – DEPRESY, LUNATIC GODS, MÄSO, IDIOTS PARADE. Našlo by sa ich viac, ale toto dávam na prvú (smiech).
- Najlepšia súčasná slovenská metalová kapela – Takisto to nemôže byť len jedna. A to myslím, že iba svedčí o tom, že na Slovensku je metalová scéna živá a kvalitná! Takže – SYMFOBIA, ČAD, CATASTROFY, APRIL WEEPS, SIGNUM REGIS, PATRIARCHA, CRANIAL VOID, DEMONIC-EYED, ABSTRACT, MORNA, RUST2DUST, BESNA, je ich fakt mnoho, tiež to dávam na prvú, takže istotne tam bude pár skupín chýbať. A veľmi rád by som vedel, čo je s kapelou FISHARTCOLLECTION, tí ma nesmierne bavili...
- Najlepší album slovenskej metalovej kapely v histórii – Dám tri, ale asi úplne naj je pre mňa „Vlnobytie“ od LUNATIC GODS z roku 2012, tam sa zišlo a spojilo úplne všetko. Ďalej sú to „Sighting“ od DEPRESY z roku 1999 a „Čertova kovadlina“ od ČAD z roku 2014.
- Najlepší album slovenskej metalovej kapely v roku 2021 – „Celestial“ od CRANIAL VOID a musím sem pridať aj „Taký je život“ od CATASTROFY.
- Najlepší koncert slovenskej kapely, ktorý si videl naživo – Fuuha, dávaš mi zabrať (smiech). SYMFOBIA má niekoľko skvelých koncertov za sebou (pred NIGHTWISH v roku 2016 v Košiciach, doma v Nitre pri krste CD „Smog of Tomorrow“ a aj viacero ďalších). Dekel mi odpálili pri semifinále Wacken Metal Battle v Bratislave 2019 HEAD2DOWN. A okrem nich istotne nesklamú naživo ani ČAD, CATASTROFY, LUNATIC GODS, APRIL WEEPS, DEPRESY, CASTAWAY, LANDLESS, RUST2DUST, NO CONTROL...
Aké slovenské kapely Ťa v poslednej dobe zaujali? Prosím, daj nám tip na kapelu, ktorú sa určite oplatí pozvať na Angelus Fest 2023.
SYMFOBIA (smiech). Ale teraz vážne. Jasné, že SYMFOBIA (úsmev). A okrem nich? Myslím, že viacerých prekvapili svojim debutom „Celestial“ chalani z CRANIAL VOID, ktorí vyhrali aj Rádiohlavy v kategórii „Hard & Heavy“. Ak by sme mohli ísť do zahraničia, skúsil by som kapelu SURMA, v ktorej pôsobí česká speváčka Viktorie Surmová a Heri Joensen z TÝR. A ostatné poznáš aj Ty sám (úsmev).
Ďakujem za rozhovor aj podporu pri propagácii Angelus Festu!
Aj ja Ti veľmi pekne ďakujem za priestor. Väčšinou som ja ten, ktorý kladie otázky. Bolo to príjemné. Vidíme sa 11. júna na banskobystrickom amfiteátri!
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
