Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré... Po oznámení informácie o zrušení vystúpenia kapely SAMSARA na Angelus feste 2022 bolo veľa fanúšikov smutných, predsa len predstava pomalého doom metalu, znejúceho nočným amfiteátrom, bola viac než lákavá...Nemenej lákavá je však aj predstava atmosferického melancholického (a aj negatívneho a určite aj post) black metalu, znejúceho nočným amfiteátrom :-) Predstavíme si kapelu SOLIPSISM z Banskej Bystrice.
Kapela SOLIPSISM bola pre mňa až do minulej soboty (4.6.2022, koncert v banskobystrickom Klube 77) veľkou neznámou - poprosím teda na úvod povedať pár slov k obdobiu od vzniku kapely do dnes, čím všetkým ste prešli (albumy, zaujímavé koncerty, personálne zmeny a pod.). Čomu okrem hudby (zamestnanie, koníčky) sa venujú členovia kapely?
Diavliv: SOLIPSISM začínalo nadobúdať konkrétnejšie kontúry niekedy v roku 2018. Naer (gitarista) a Asterion (bubeník) spolu hrávali už nejakú dobu, ale bezvýsledne, keďže boli len dvaja a ja som sa s nimi zoznámil ešte s jedným kamarátom, s ktorým sme mali podobnú situáciu. Začali sme spolu skúšať, no po pár mesiacoch od nás ten môj kamarát odišiel, zostali sme teda traja, vznikol názov a nastavili sme si méty – prvou bolo spraviť akési profilové EP, skrátka dať o sebe vedieť, že sme. Na tom sme pracovali v roku 2019, v priebehu neho sme ho nahrali a potom v 2020 vyšlo. Chceli sme začať koncertovať, ale mali sme dlhodobo problém s tým, že sme boli len traja a teda sme nechceli vyjsť na pódiá v zostave gitara, spev, bicie. Začiatkom roka sa nám však ozval Porenut, ktorý sa ponúkol, že nám bude hrať naživo basu, ale prišla pandémia korony, takže sme zas nemohli vyjsť na pódiá. Po prvej vlne, ešte pred začiatkom druhej, sa nám podarilo zahrať dva koncerty (Jelšava a Brezno), kým zas akcie neutíchli, no plusom bolo to, že sa Porenut rozhodol zostať s nami prakticky na „full-time“. Takýmto spôsobom sme hrávali len veľmi malé množstvo koncertov, podľa toho ako protipandemické opatrenia povoľovali, čiže situácia vo svete našim začiatkom veľmi nepriala. Popri tom sme samozrejme od 2020 chystali náš debutový album „Our Night Never Ends“, ktorý vyšiel v apríli tohto roku a momentálne ho prezentujeme pomerne intenzívnou koncertovou činnosťou. Okrem hudby sa venujeme rôznym veciam, ale čo máme spoločné je, že spolu hrávame hry cez internet a spoločenské hry, veľa čítame, chodíme do prírody...
Dočítal som sa, že solipsizmus (solipsims) je filozofická myšlienka o tom, že jediná vec, ktorej existenciou si človek môže byť naozaj istý, je jeho vlastné vedomie. Akým spôsobom sa táto skutočnosť odráža vo vašej tvorbe?
Diavliv: My solipsizmus vnímame viac cez svetskú premisu ako tú metafyzickú. Sme si vedomí, že svet okolo nás existuje, len skrátka jeho jednotlivé prvky, naše skúsenosti a pocity dávame do roviny, že sú také, aká je naša percepcia. Žiadna skúsenosť, či pocit sám o sebe nemá nijaké podfarbenie, kým mu naše vedomie toto podfarbenie nedá. Nechcem veľmi zachádzať do filozofickej dišputy, takže to poviem triviálne: to, že niečo nejakým spôsobom vnímaš ,ešte neznamená, že to také naozaj je – je to len tvoje vnímanie. Osobne vnímam, že presah týchto ideí do našej hudby spočíva v tom, že je charakterizovaná určitou dichotómiou: na jednej strane vieme hrať agresívne, na druhej strane stíchneme do akustických melódií. Texty sa na prvý pohľad môžu zdať pesimistické, ale dajú sa čítať viacerými spôsobmi a vziať si z nich jedno alebo druhé. Je to len na tvojom vnímaní.
V dnešnej dobe sú populárne hudobné „škatuľky“, vy sami sa považujete za „negative black metalovú“ kapelu, ja vo vašej hudbe vnímam aj prvky post black metalu. Ako by ste pár vetami opísali svoju tvorbu niekomu, kto sa chystá na váš koncert a ešte nikdy nepočul žiadnu vašu pieseň? V hudbe akých kapiel hľadáte inšpiráciu?
Diavliv: Škatuľky sú podľa mňa v dnešnej dobe celkom podstatné, keďže je tej hudby tak veľa. Čo si predstavíš, keď niekto povie „black metal“? Dá sa hrať na toľko spôsobov, že sa dnes blackmetalové kapely na seba vôbec neponášajú, aj keď hrajú ten istý subžáner. Náš „negative“ prívlastok slúži čisto len na to, aby ľuďom napovedal, ako asi môžeme znieť. Ľudia lustrujú kapelami ako zlatými stránkami, ak chceš, aby sa práve pri tej tvojej zastavili, mal by si im k tomu dopomôcť. Ale post-black určite počuješ správne, v našej hudbe je z neho dosť. Ja osobne by som našu hudbu opísal ako black metal s vlastnou tvárou, ktorému záleží na tom, aby poslucháč cítil intenzívne emócie. Čo sa týka konkrétnych kapiel, od ktorých berieme inšpiráciu, to ja skutočne asi neviem ani povedať. Ja nemám žiadnu modlu alebo také čosi, no vo všeobecnosti ma inšpiruje moderný a postmoderný black metal, prípadne iné žánre, ktoré s metalom už nemajú nič spoločné.
Naer: Opis by znel asi takto: „Priprav sa na zážitok len so sebou samým a nocou osvetlenou pouličnými lampami“. V hudbe iných kapiel sa práve nesnažím hľadať inšpiráciu.
Akú úlohu zohrávajú vo vašej hudbe texty? Vychádzate z negatívneho existencializmu – čo presne tento pojem znamená? Nájdu si v dnešnej rýchlej dobe vaši fanúšikovia čas zamyslieť sa nad textami alebo dostávate od nich reakcie len na muziku?
Diavliv: Texty sú pre našu hudbu dosť dôležité, pre mňa sú s hudbou priam komplementárne a venujeme ich dosť času a energie. Existencializmus ako taký - jednoducho povedané - hovorí o tom, že život má taký zmysel, aký mu sám prisúdiš, čo sa dá v zásade interpretovať aj značne pozitívne, oslobodzujúco. Pri negatívnom existencializme sa ale sústreďujeme skôr na to, že tento zmysel nevieme nájsť. Netvrdíme, že zmysel nie je možné nájsť (ako napríklad absurdizmus či nihilizmus), ale nie sme si istí, či to ide a tak len tápame. Ono v podstate to je to, čo som už naznačoval pri predchádzajúcej otázke okolo solipsizmu. Čo sa týka toho, či ľudia texty čítajú - nuž, nemám ilúzie, viem, že väčšina nie a keď aj, tak sa im nesnaží porozumieť, ale dostali sme množstvo komplimentov aj na texty, prípadne do správy úryvok z textu s pochvalou, že to toho človeka vždy dostane a to vždy poteší. Ak tie texty čo i len jednému človeku niečo povedia, tak to nebolo zbytočné.
Váš posledný album „Our Night Never Ends“ ste vydali pod rumunským labelom Sun and Moon Records. Ako vznikla táto spolupráca a ako ste s ňou spokojní?
Diavliv: Keď sme dokončili EP-čko „Trhliny v (ne)skutočnosti“, tak sme si spravili zoznam vydavateľstiev, ktoré boli v rámci „našej ligy“ vydávali hudbu, podobnú našej a cítili sme, že nás vedia aj niekam posunúť a nebude to len o tom, že nám vydajú CD-čko a hotovo. Všetky tieto vydavateľstvá sme kontaktovali, niekoľko sa nám ozvalo naspäť a z tých, čo sa ozvali, sme si vybrali tú najlepšiu možnosť a tou bolo vydavateľstvo Sun & Moon Records. Podpísali sme s nimi zmluvu rovno na dva albumy a celkovo môžeme povedať, že sme spokojní a - až na pár zádrhelov - sme s nimi nemali väčšie problémy a určite nám na štart kapely veľmi pomohli.
Objavil som na youtube váš cover skladby „Mikymauz“ od J.Nohavicu – kto prišiel s myšlienkou prerobiť práve tento song a aké boli/sú reakcie fanúšikov?
Naer: S myšlienkou prišiel pred viac ako rokom Diavliv, pretože to textovo zapadá do konceptu albumu a bolo by zaujímavé vniesť do tvorby nové prvky. Reakcie sú veľmi pozitívne, no bohužiaľ sa našiel aj niekto kto v tom vidí politiku, ktorá v našej hudbe nemá žiadne miesto, nehovoriac o tom, že je to výstrel úplne mimo.
Diavliv: Okrem toho, čo už povedal Naer, Nohavicovu tvorbu nejak celkovo nepočúvam, ale „Mikymauz“ je moja srdcovka a tá skladba má z kompozičného hľadiska veľký potenciál na to, aby sa s ňou dalo hrať, čiže si vyslovene pýtala prerábku.
Čo všetko podľa vás musí (dobre) urobiť začínajúca kapela, aby sa dostala do širšieho povedomia na slovenskej scéne?
Diavliv: Necítim sa zatiaľ tak, že by som mal dostatočné „portfólio“ na to, aby som mohol radiť ostatným kapelám, ale môžem povedať to, čo si myslím, že je správne a čo si myslím, že nám funguje. Jasne si definovať, čo od vašej kapely očakávate, čo je jej cieľom. Pokiaľ kapela resp. všetci ľudia v kapele nemajú jasne definované, čo chcú dosiahnuť, tak potom neexistuje spoločná motivácia, spolupatričnosť a tým pádom je ťažké dosiahnuť progres. Iste, môžu fungovať kapely aj čisto len pre zábavu, ktoré to neberú vážne a nesnažia sa o nijaké ciele a to je v poriadku, pokiaľ to tak chcú. Ale ak si nenastavia jasné ciele, tak potom len tápu a nemôžu sa čudovať, že blúdia v kruhu.
Naer: Treba byť aktívny na všetkých platformách, kde sa šíri hudba, no hlavne by mala kapela vystupovať a vyzerať seriózne a mala by sa niečím odlišovať od ostatných kapiel.
Porenut: Jediné čo potrebuje kapela mať, je nápad a vôľu ísť ďalej, ako len kopírovať kapely XY. A ak sa to podarí, tak všetko ostatné príde časom.
Aký hudobný žáner preferuješ ako fanúšik a akú - pre teba dovtedy neznámu - slovenskú kapelu si v poslednej dobe objavil a odporučil by si nám ju pozvať na Angelus Fest?
Diavliv: Z metalových žánrov preferujem black metal a čo sa týka nejakých neznámych slovenských kapiel, čo som spoznal... hmm. To asi žiadnu, ja sa snažím mať prehľad v domácej scéne, čiže čo nové vyjde, to mám zmapované, ale z tých čo poznám dlhšie by som odporučil BESNU, CEREMONY OF SILENCE alebo AUTUMN NOSTALGIE.
Naer: Posledné obdobie to je jednoznačne thall a odporúčam rozhodne BESNU.
Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí vás prídu podporiť v sobotu na Angelus Fest?
Diavliv: Na urbánnu melanchóliu a emotívny black metal.
Naer: Na zážitok len so sebou samými a nocou, osvetlenou pouličnými lampami.
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: archív kapely
