• Angelus fest : 11/06/2022

Partneri       Kapely       Novinky

Rozhovor s Milanom Šulekom z kapely Hecate

Kapela HECATE je dlhoročnou stálicou bansko-bystrickej metalovej scény – počas viac ako 25-ich rokov existencie prešla viacerými žánrovými aj personálnymi zmenami, aktuálne je opäť v plnej sile a čoskoro sa môžeme tešiť na nový album. Takže tém viac ako dosť na rozhovor so zakladajúcim členom -  gitaristom Milanom Šulekom.

Ako si spomínaš na svoje začiatky na slovenskej metalovej scéne? Čo bolo Tvojím úplne prvým aktívnym krokom (skladba, vystúpenie a pod.) a kedy sa udial?

Začiatky mojej kariéry boli pre mňa určite veľmi zaujímavé. Už ako „decko“ som počúval muziku, ktorú si otec púšťal na veži, ktorú si doniesol zo západného Nemecka. Keď som dostal svoj prvý walkman, tak sa to spustilo naplno. Od bratranca som mal veľa nahrávok slovenských aj zahraničných kapiel, ktoré som počúval. Zlom čo sa hrania týka prišiel, keď sa konal koncert na počesť Freddieho Mercuryho, ktorý sa uskutočnil na Veľkonočný pondelok v roku 1992 vo Wembley v Londýne. Taký som bol z toho nadšený, že som si požičal akustickú gitaru a skúšal som niečo zahrať. Chytilo ma to a potom to už malo rýchly spád. S bratom a chalanmi z ulice sme sa dali dokopy a pokúšali niečo hrať....

Ako vznikla prvá zostava kapely HECATE? Kto bol „otcom myšlienky“ jej vzniku a hnacím motorom? Čítal som, že pôvodne bol v hre aj názov „IMPERIAL STORM“ či „TEARS“, až potom sa dostala na scénu grécka bohyňa – prečo nakoniec „zvíťazilo“ meno „HECATE“?

Ja s „bráchom“ Diawolom (bicie) sme stretli terajšieho gitaristu Milana Taryho a jeho spoluhráča Pala Laššáka (basa), s ktorými sme si hudobne sadli a tak sme si povedali - prečo niečo spoločne neskúsiť. Hrávali sme spolu veľa „coverov“ od rôznych kapiel, ktoré sme vtedy počúvali, až sme sa dohodli, že založíme kapelu a na jej smerovaní. Po pár mesiacoch sa k nám pridal Miloš Fábry (klávesy) a Tomáš „Noga“ Smida (spev) a po rôznych nápadoch sme sa zhodli na názve HECATE, ktorý nám v tej dobe sadol najviac.

V kapele sa doteraz vystriedalo veľa hudobníkov – kto z bývalých členov, podľa Tvojho názoru, zanechal najvýraznejšiu stopu a mal najväčší vplyv na (vtedajší) zvuk a hudobné smerovanie kapely?

Áno, pár členov sa vystriedalo, väčšinou to boli basgitaristi, speváci a bubeníci... My - dvaja gitaristi - sme zakladatelia kapely, pôsobíme v kapele bez prestávky. Nedá sa presne určiť, kto zanechal najvýraznejšiu stopu na hudbe HECATE. Každý člen do kapely prinášal vplyvy, ktoré to vždy vedeli pekne „dokoreniť“.

Povedz nám, prosím, pár slov o každom z vašich albumoch z pohľadu hudby, textov, spôsobu nahrávania. Cesta od black/doomových začiatkov cez gothic metal až po dnešnú metalovú alternatívu bola nepochybne dobrodružná... A predpokladám, že so zmenami žánrov úzko súvisí aj zmena loga kapely.

Prvé demo „Tales...“ bolo silné inšpirované vtedajšou metalovou hudbou 90-tych rokov, ktorú sme ako velkí fanúšikovia počúvali, absorbovali jej vplyvy. Jednalo sa hlavne o vplyvy black a doom metalu – štýlov, ktoré boli v tej dobe na vzostupe. Chceli sme hrať niečo podobné. Texty boli výrazné temné, mytologické - o smrti, negatívnych aspektoch života a trochu „fantasy“, čo celkom odzrkadľovalo náš štýl a názov HECATE. Nahrávka vznikla na analógovom páse za pár dní.

Druhá nahrávka „Oppressed by Sorrow“ viac otemnela, spomalila a „zdoomovela“, našim cieľom bolo čo najviac zhudobniť depresiu, zúfalosť a beznádej. Texty boli viac „pri zemi“, odrzkadľujúce totálne negatívne dno ľudskej duše. Majo Maslík sa snažil čo najvernejšie vyjadriť beznádej, depresie, sklamanie, bolesť, utrpenie, zármutok, úzkosť, nešťastie, pochmúrnosť, žiaľ a ľudské straty. Hudobne obsahuje presne to, čo sme chceli vyjadriť, ale zvukovo nie je na tom najlepšie. Nahrávalo sa digitálne, čo najčistejšie, čo nebol dobrý nápad... Znie to staticky a sterilne.

Nasledujúce nahrávky „Glassed in Time“ a „ProgrammedEarth“ zaznamenali tzv. „novú gotickú éru“ kapely HECATE. Začalo sa viac experimentovať s elektronikou a chladnou kozmickou atmosférou, songy dostali „popovejší“ nádych a šmrnc. Texty odzrkadľovali dnešný a vlastne už aj vtedajší moderný materiálny svet, čoraz viac urýchlenú dobu, technologické napredovanie ľudstva a jeho možnú budúcnosť,  neosobné povrchné medziľudské vzťahy skrz virtuálny život a digitálnu interakciu. Zvukovo sú na tom najlepšie, čo sme doposiaľ nahrali. Spolupracovali sme so skúsenými producentami elektronickej hudby a nahrávali v ozajstnom štúdiu s ľuďmi, ktorí mali bohaté skúsenosti s nahrávaním.

Logo sa menilo od nahrávky k nahrávke, ovplyvňoval ho najmä štýl hudby. Vyzerá to tak, že zostaneme pri poslednom logu, ktoré zdobilo „ProgrammedEarth“.

Čo všetko dôležité sa udialo po vydaní albumu „ProgrammedEarth“? Vnímal som vás vtedy tak, že ste mali po vydaní albumu celkom slušne „našliapnuté“... Po odchode vtedajšieho speváka Maja Maslika do zahraničia sa na pár rokov kapela „stratila“...

ProgrammedEarth“ nám umožnil sa dostať viac do povedomia ľudí, vydal nás Gothoom Productions, hrávali sme veľa koncertov a festivalov, poskytovali mnoho rozhovorov do veľkých a známych magazínov, poslalo sa toho veľa do zahraničia, vytvorili nové vzťahy a spolupráca so zvučnými kapelami na hudobnej scéne. Naša prezentácia na pódiu a image sa „vyrysovali“. Dali sme do toho veľa energie, času, „upgrade-ovali“ koncertný „setup“ a plánovali aj video-projekcie. Žiaľ, Majo sa rozhodol ísť do zahraničia za novými skúsenosťami a kariérou, čo nás na pár rokov zabrzdilo, ale nezastavilo. Našli sme dočasnú náhradu na živé hranie a najmä pracovali na novej tvorbe.

Ako dopadli prvé koncerty po návrate na scénu? Aké boli Tvoje pocity, keď si stál opäť na pódiu? Dostali sa efekt „deja-vu“ a všetko sa rýchlo vrátilo do „starých koľají“ alebo to bol zo začiatku boj?

Z prvého koncertu boli trochu obavy, hlavne či sa niečo technicky nepokazí, ale keď sme vyliezli na pódium, hneď sme sa cítili ako doma.

Aké tri najsilnejšie okamihy, ktoré si zažil v súvislosti s kapelu HECATE, Ti do dnes rezonujú v spomienkach? A keď sa celkovo pozrieš na svoju „kariéru“ muzikanta – čo Ti tie roky dali a čo vzali?

Silných okamihov v rámci fungovania kapely bolo strašne veľa, väčšinou spojených s vydarenými koncertami, na ktorých sme mohli robiť predskokanov. Spomeniem napr. koncert so SATURNUS v Trnave, možnosť sa dva-krát zúčastniť na festivale Brutal Assault a hrať v banskobystrickom Robotníckom dome s kapelou BEHEMOTH. A moja kariéra? Nikdy som netlačil na pílu a robil to čo ma baví...preto možno len tretie CD za 25 rokov... ☺

Aké máte plány na najbližšie mesiace? Viem, že pripravujete nový album – čo nám už o ňom vieš povedať, v čom bude iný ako predchádzajúce? Akým spôsobom vznikajú nové texty a skladby – nápady rozvíjate spoločne v skúšobni alebo každý pracuje samostatne na svojich „úlohách“?

Momentálne chceme celú energiu sústrediť na nahrávanie tretieho CD. Je na tom celkom veľa práce. Keďže budeme album vydávať po dvanástich rokoch, bude to trochu iné ako album „ProgrammedEarth“. Produkciu riešime s našim bývalým spevákom Mário Maslíkom, takže sami sme plní očakávania, ako to celé bude vyzerať. Na novom materiály pracujeme všetci spoločne v skúšobni. Pár skladieb napísal doma basák Pepo. Texty a spevové linky si robí spevák Dominik.

Predstav nám, prosím, jednotlivých aktuálnych členov kapely – čo robia v súkromí, akú hudbu počúvajú a kľudne pridaj aj nejakú „pikošku“.

V kapele hráme s gitaristom Milanom od začiatku, máme aj spoločné záujmy aké sú okrem hrania aj turistika, bicyklovanie a skialpinizmus. Gitarista Milan Tary ešte aj fotografuje. Peter Rusnák hrá na basgitare a je to veľmi šikovný a nadaný hudobník, ktorý hrával v kapele BRAINSCAN a spolupracoval a hrával s veľmi ostrieľaným a známym gitaristom Paľom Chodelkom. Spevák Dominik je najmladším členom kapely a môžem o ňom prezradiť, že maľuje obrazy. Ešte spomeniem aj Mária Maslíka, ktorý je bývalý spevák a dnes je v pozícii „skrytého“ člena, nakoľko vymýšľa klávesové linky a elektronické sample. Je to veľmi cieľavedomý človek, ktorý už niekoľko rokov úspešne pôsobí v zahraničí.

Čo by si – z pohľadu skúseného hudobníka – poradil začínajúcim kapelám? Na čo sa majú zamerať a čomu sa určite vyhnúť? Samozrejme, berme do úvahy aktuálnu situáciu na scéne, ktorá je nepochybne iná ako bola v 90-ich rokoch...

Určite si ísť za svojim cieľom, veľa cvičiť, nenechať sa odradiť pár neúspechmi a obklopiť sa ľuďmi, s ktorými si budú hudobne rozumieť, prípadne im vedia pomôcť. Hudba je o vášni, emóciách a vyjadrovaní samého seba - musíš to milovať, mať to v srdci, aby si mal motiváciu písať a hrať.

Aký je Tvoj názor na sociálne siete – všeobecne aj z pohľadu kapely?

Určite pozitívny, myslím, že v dnešnom modernom svete je to tá najlepšia cesta, ako byť v spojení s fanúšikmi a samozrejme možnosť osloviť čo najviac ľudí a spropagovať distribúciu hudby. Sociálne siete a celkovo informačné technológie navyše poskytujú príležitosti na spoluprácu s inými umelcami, producentmi

i hudobníkmi z celého sveta. To je tiež jedna z možností ako spolupracovať s Majom, ktorý žije mimo Slovenska.

Akú zaujímavú slovenskú kapelu si v poslednej dobe objavil ako fanúšik a odporučil by si nám spoznať jej tvorbu?

Určite ich je dosť a stále pribúdajú, ale mňa veľmi oslovila kapela MORNA, ktorá nie je až taká „nová“, ale o to viac ma zaujalo ich vystúpenie na Angelus Feste 2021. Bol som milo prekvapený, nakoľko som ich videl prvý-krát naživo.

Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie 20.8.2022 na Angelus (After) Party?

Tak minimálne na nás ako kapelu ☺ - samozrejme na našu show do ktorej dáme 200%!

 

Rozhovor pripravil: Vlado Lauko

Fotografie: archív kapely