Pali Ďuriš, gitarista a skladateľ kapely MOTORSCREAM PROJECT a predtým MIDNIGHT SCREAM, pôsobí na slovenskej metalovej scéne už viac ako 30 rokov a stále je to „zapálený srdciar“, ktorý muzikou žije. V rozhovore sme zaspomínali na časy minulé a potom plynule prešli do súčasnosti...
Ako si spomínaš na svoje začiatky na slovenskej metalovej scéne? Čo bolo Tvojím úplne prvým aktívnym krokom (skladba, vystúpenie a pod.) a kedy sa udial? Tipujem, že sa budeme baviť o roku 1988 a trash-metalovej kapele DARK MORDOR, však?
Pravdupovediac, ani sa mi to nejak nechce veriť, že je to už tak dávno… Naozaj vážnejšie to bolo až o rok neskôr (1989), kedy som sa konečne “dopracoval” ako 14-ročný (lepšie povedané, že som sa konečne doprosil otca) ku kúpe mojej prvej gitary. Bola to hneď elektrická „kejtra“ s názvom Jantar - výroba ČSSR Jolana Hořovice, čiže moje snaženie som začínal priamo na el. gitaru a - ako inak - nestrácal som čas s ničím “nepodstatným”, čo bola v začiatkoch samozrejme aj veľká chyba, ale to sa ukázalo až neskôr... Pre štýl, aký som plánoval hrať - thrash metal - boli potrebné viac-menej klasické „dvojhmaty“, čiže žiadne nejaké „trampské akordovky“ som sa neučil, boli to hneď tvrdé riffy… Bolo to strašné, ale musel som tým proste prejsť ako samouk, nič iné mi nezostávalo. Nezabudnem na to, ako som doma zapojil gitaru na starú lampovú Humoresku - gramoradio a zvuk, ktorý som čakal, nikde. Proste gitara hrala samozrejme čistým zvukom ako akustika, ani som netušil, že na ten môj metal potrebujem nejaký “prznič-skreslovač”, čiže distortion pedál. No tak hybaj nazad s otcom ku tomu dotyčnému, od koho sme vzali gitaru, či niečo také vôbec má. Tak som doniesol domov môj prvý efekt-booster BIG MUFF od Electro-Harmonix (ten aj s gitarou Jantar môžete počuť na prvom deme DARK MORDOR z roku 1992). Odvtedy to už bola drina a všemožné skúšanie. Úplne prvý koncert sme odohrali v obecnom „kulturáku“ niekedy v júli 1991 ešte s dvoma ďalšími kapelami z Veľkého Krtíša - stále to mám v živej pamäti, veľká škoda, že sa neviem dopracovať ku nejakým fotkám z tej akcie, určite to niekto má, viem že sa to fotilo…
Poďme k zatiaľ najdlhšej etape Tvojho metalového života - kapele MIDNIGHT SCREAM. Vypichol som niekoľko mojich spomienok na vaše vystúpenia, poprosím o Tvoj komentár:
Koncert s KREATOR, EDGUY (Detva, 8.11.2002) – legendárny koncert nemeckých hviezd v Detve, ja som sa nachádzal v „power/speed“ období, takže som sa tešil na EDGUY a MIDNIGHT SCREAM, keďže „uškriekaný“ KREATOR ma nebavil (odvtedy som zmenil názor). Prišlo veľa fanúšikov, atmosféra bola skvelá.
Áno, bola to fajn akcia celkovo. Tento rok to bude dokonca už 20 rokov... Veľmi sme sa tešili hrať na jednom pódiu s KREATOR. Sledovali sme celé ich vystúpenie aj pekne z „backstageu“ – Milleho a tiež Ventorovu hru na bicie si pamätám ako teraz - bolo to všetko magické... Aj keď nám manažér KREATORu zlikvidoval našu VHS 8-čkovú s naším koncertom, keďže bol presvedčený o tom, že náš človek nahrával celú akciu aj s EDGUY a KREATOR, čo nebolo samozrejme povolené. Keď sme to prišli za ním riešiť a celé vysvetliť, už bolo neskoro… Ale pre mňa osobne to bola veľká pocta zdieľať spoločné pódium s kapelou takého formátu, ako sú oni á že sme vôbec dostali tú šancu vďačíme EPG agentúre - Amokovi a Danovi Poliakovcom, tam sa vlastne začala aj naša ďalšia spolupráca s nimi, ďalšie koncerty. Mali sme „našliapnuté“ a hrať nás bavilo, brali sme proste všetko, kde bola nejaká šanca sa dostať...
Predskakovanie André Matosovi (Zvolen, 4.1.2009) – skvelý koncert v (už neexistujúcom) zvolenskom klube Ministry, váš set ma bavil od začiatku do konca, spomínal si, že spevák bol výborne naladený a predvádzal rôzne kreácie vrátanie búchania si po hlave. Myslím, že ste si vystúpenie užili...a všetci sme si „užili“ cestu domov po zasnežených cestách (rýchlosťou 30 km/h po zasneženej diaľnici som nikdy predtým ani potom nešiel).
Bol január, takže s počasím asi všetko ako má byť na ten mesiac a ročné obdobie. :-) Koncert sme si samozrejme užili á zistili sme, že všetci z ANDRÉ MATOS BAND boli veľmi príjemní a pohodoví ľudia, správali sa ku nám veľmi priateľsky hneď ako sme prišli do klubu a stavali naše aparáty, my sme ich na oplátku ponúkali naším vínkom a inými !viacpercentnými dobortami“, takže cestu domov sme nejako ani moc nevnímali - cez čo, ako a kade sme sa ťahali smer Veľký Krtíš. Veľká škoda, že André už nie je na tomto svete, škoda ho aj ako speváka aj ako človeka…
More than fest (MTF, Zvolenská Slatina, 19. – 20.8.2016) – veľké zahraničné hviezdy (CRADLE OF FILTH, CHILDREON OF BODOM, STRATOVARIUS, SODOM a pod.) plus slovenská špička na futbalovom ihrisku vo Zvolenskej Slatine, určite vydarený ročník. Škoda, že následne fest dopadol ako dopadol...
Tých MTF bolo samozrejme viac, hrali sme na viacerých od roku 2002, stretli sme sa s rôznymi kapelami ako MASTERPLAN, GAMMA RAY, FREEDOM CALL, moji oddávna obľúbení DESTRUCTION, ACCEPT, plus český TITANIC, ARAKAIN a Miloš Dodo Doležal. Musel by som dohľadať plagáty, bolo toho naozaj pomerne dosť, proste zbierali sme skúsenosti všemožného charakteru na tých akciách a samozrejme je toho „fesťáku“ škoda, v tak veľkom formáte, výhradne len na metal všeho druhu/veľkého záberu tu už nie je nič také. Samozrejme nerátam „dokombinované“ festivaly od popu až po black-metal, ani striktne tie žánrovo ohraničené. My sme patrili s „Midnajtom“ do toho takpovediac stredného prúdu v metale, nehrali sme nejaký typický power-speed a la EDGUY alebo FREEDOM CALL ani nejaký ortodoxný thrash, či nebodaj death-metal a tým sme to mali možno vždy ťažšie, že sme neboli jednoznačne zaraditeľní.
Aké ďalšie pamätné koncerty či iné dôležité udalosti by si pridal?
Ako som už spomínal, bolo toho tu na Slovensku viac v tých časoch, pre „Midnajt“ bol prvý väčší koncert v lete roku 2000 Hammerheart festival na Liptove v závere s kapelou SAXON. Sem-tam nám vyšlo aj Česko, napríklad Bast In Fire Fest v Plzni, ale teda hlavný vrchol bol samozrejme v roku 2013 nemecký mega festival Wacken Open Air, kde sme tiež zahrali asi náš najkratší set v histórii, ale zato s najdlhšou cestou na koncert, tam a späť po 1200 km... Samozrejme mať ďalšiu takú možnosť, šli by sme znovu, za mňa osobne určite. Toto by bolo na úplne samostatný rozhovor o tom všetkom - budúci rok už tomu odbije 10. výročie, to je neskutočné, ako to letí…
Kapela MIDNIGHT SCREAM to mala, podľa môjho názoru veľmi slušne „našliapnuté“ - myslíš, že ste naplno využili svoj potenciál? Z môjho fanúšikovského pohľadu ste tvorili originálnu muziku minimálne na európskej úrovni v dobe, keď ešte neexistoval „pretlak“ kapiel (nielen) v on-line priestore…
Vďaka, cením si tvoje slová! Mali sme veci fakt dobre naskúšané/namakané, od roku 2011 sme nemenili zostavu, nikto neodišiel ani neprišiel, proste sme hrali ako zostava spolu viac rokov, poznali sme sa už dokonale, ako kto čo hráme, boli sme vyhratí. Hral sa rôzny repertoár aj z prevzatých veci od ANNIHILATOR, ICED EARTH, MEGADETH, to sa dalo bežne počuť na našich koncertoch v závere setu, na niektorých akciách sme hrali doslova ako „jukebox“, bolo tam 30 skladieb od KISS cez SCORPIONS, IRON MAIDEN až po SLAYER a SEPULTURU. Nahrali sme priamo zo skúšobne aj 2-CD s názvom „Covers“, ale samozrejme hlavne sme sa zameriavali na vlastnú tvorbu, ktorú sme sa snažili vždy niekam posunúť. Preto všetky albumy majú svoj charakter aj zvuk, neznejú rovnako, aj keď je to všetko samozrejme v rámci nášho typického štýlu.
Prečo došlo k ukončeniu činnosti kapely MIDNIGHT SCREAM?
Neviem či to bola nejaká “vyhorenosť” po tých rokoch alebo aj frustrácia z toho, že proste ten záujem o kapelu zo strany médií a podpora sú také, aké sú, že sme to nevedeli nejak všetko posúnuť na “vyšší level”…Nahrali sme album „Dark Blood“, ktorý vyšiel v roku 2017 pod hlavičkou SMA (Slovak Metal Army), snažili sme sa tam podať fakt asi maximum, čo sme v tej dobe boli schopní, chceli sme aj pre Juraja Hariňa spraviť čo najlepší materiál. Mňa práca na tých tvrdých skladbách vždy „sakramentsky“ bavila, boli sme hrdí na to, ako to znie a všetko sme si robili sami, úplne do bodky komplet s celou nahrávkou, nikto za nami nestál, fakticky sme zúročovali naše vlastná skusenosti s nahrávaním aj tvorbou. Možno sme mali zbytočne veľké očakávania, určite vyššie aké nakoniec boli ohlasy a všetko to proste raz na nás doľahlo ako ťažký búrkový mrak a hľadali sme príčiny všemožne u seba aj inde -mnohokrát to bolo len vyvolanie zbytočných konfliktov. Marek ako basák hral už vtedy napevno v kapele Petra Cmoríka, Jaro spieval vo svojom novom projekte IN TO THE ZOID, kde robili vlastnú tvorbu - nahrávali album v nejakom post-grunge-glam štýle a to sa všetko dialo už počat finalizovania nášho „Dark Blood“ a zbytok sme popri tom fugovali v cover bande MOTORSCREAM, kde sme vtedy hrali primárne len prevzaté veci od MOTORHEAD. Skrátka ľudia v MIDNIGHT SCREAM sa pomaly hudobne rozchádzali rôznymi smermi. Poslednú regulérnu akciu sme odohrali v roku 2018, s nemeckou kapelkou BONFIRE v RC Mlyn Vrútky, aj to už hosťoval u nás náš niekdajší spevák Ivan Bozo (naspieval albumy „My Girlfriend Death“, 2002 a „Storm Is Just Coming“, 2004) a po tejto akcii to fakticky definitívne skončilo. Potom sme sa ešte raz stretli na tradičnej vianočnej akcii v decembri 2019 vo Veľkom Krtíši ako zostava z Wackenu na jeden jediný koncert á po tej udalosti sme šli zasa každý svojím smerom. Čiže takto skončila legenda MIDNIGHT SCREAM... Pre mňa osobne to stále ešte nie je uzavretá záležitosť, mám kopec nápadov a skladieb, ktoré inde ani nemôžem a ani nechcem použiť, ani sa inde moc nehodia. Sem-tam v rozhovoroch medzi nami - bývalými členmi padne myšlienka, ktorá by tomu všetkému dávala nádej aspoň pre ďalší album alebo ojedinelý koncert niekedy v budúcnosti. Nuž uvidíme, teraz si možno uvedomujeme viac, že kapela ako taká mohla stále popri všetkom fungovať, bola škoda opustiť niečo, čo sme budovali roky a venovali tomu naozaj more času a prostriedkov. Bol som v tom fakticky zaangažovaný takmer 20 rokov, mňa to veľmi mrzelo a nikdy som sa s tým úplne nezmieril. Hovorím za seba, viem, že niekto z bývalých členov už nemá potrebu sa nikam vracať, chápem aj to, že každý má teraz to svoje čo ho zrejme dostatočne naplňa, no u mňa je „Midnajt“ stále otvorená záležitosť…čas ukáže.
Spomínam si na koncert v Klube 77 (Banská Bystrica, 12.5.2018), kde bolo avizované vystúpenie MIDNIGHT SCREAM a na prekvapenie fanúšikov vystúpila „neznáma“ kapela MOTORSCREAM a zahrala skladby od legendárnych MOTORHEAD. Aké boli Tvoje počiatočné „plány“? Mala to byť jednorazová pocta MOTORHEADu, kapela pre vlastné „prebavenie sa“ alebo už od začiatku bolo jasné, že pôjde o plnohodnotnú kapelu, ktorá sa prepracuje k vlastným skladbám?
MOTORSCREAM fungoval – súbežne s MIDNIGHT SCREAM - už od jesene 2016 a určite bol prvotne zámer hrať len veci od MOTORHEAD. Ono vlastne to bolo tak, že sme vtedy mali hrať, ako si už spomínal, ako „Midnajt“, všetko to bolo na podnet Miša Roháča (Hellmagazine a v tedy V.I.P. Concerts), lenže Jaro (spev) sa osobne nestotožňoval s takou tvorbou/štýlom, tak sme oslovili nášho prvého speváka Mareka, či by do toho s nami na tú akciu pre Lemmyho nešiel. Súhlasil a postupne sa z jedného koncertu hrnuli ponuky na ďalšie takéto vystúpenia. Nakoniec prevzal ku spevu aj basgitaru a tak sa vytvorila zostava, ktoré funguje dodnes. Primárne nebol zámer vytvoriť nejaký regulérny band, boli sme fakticky ako cover band MOTORHEAD, nie doslova že revival, ale postupne prišlo aj na vlastné nápady v podobnom štýle, tak sme sa tomu začali venovať, keď už fakticky „Midnajt“ bol vlastne takmer dva roky odstavený a v roku 2020 sme vydali plnohodnotný album s vlastnými skladbami, už pod terajším názvom ako MOTORSCREAM PROJECT.
Predstav nám, prosím, jednotlivých členov kapely – čo robia v súkromí, akú hudbu počúvajú, ako sa podieľajú na tvorbe kapely a kľudne pridaj aj nejakú „pikošku“. ☺
Tak v podstate máme starú zostavu MIDNIGHT SCREAM z roku 2000, okrem postu basgitary, kde bol vtedy tiež zakladajúci člen Miro Lászlo. Marek už u nás fungoval ako spevák, Renato - bicie a Michal prišiel do „Midnajtu“ ako druhý gitarista v máji 2011, takže zostava MOTORSCREAM PROJECT je vlastne dobre známa, žiadni zelenáči v branži. Súkromie sem moc ťahať nebudem, to nech by ti povedal každý o sebe sám, čo uzná za vhodné. Hudobne určite počúvame rôzne veci, aj keď v nejakých samozrejme máme spoločný prienik, inak každý holduje trochu inému štýlu v metale/hard rocku. U mňa je to starý thrash metal, heavy metal 80.rokov, na niečo “moderné” v metale som si už nejak nezvykol. Marek má široký záber, aj do modernejších štýlov metalu. Michal skôr sleduje gitarových hrdinov a Renato má tiež širší záber - aj staršie aj modernejšie záležitosti. Všetko sa to potom nejako v rámci možností spája v našej tvorbe, ale aj pri výbere coverov - aj iných, ako len od MOTORHEAD. Vieme, čo chceme s týmto projektom/kapelou hrať, tak sa držíme toho v rámci štýlu. Čo sa týka tvorby, viac-menej odo mňa alebo od Michala pochádzajú základy (melódie, riffy) jednotlivých skladieb a potom to dotvárame spoločne na skúškach a “opracovávame” surový materiál.
Ako prebiehal kompozičný a nahrávací proces debutového albumu?
Bolo to všetko postupne. Ako som už spomínal, nápady na skladby (a niekedy už vlastne hotovú vec) prinesieme na skúšku a dotvárame to postupne. Dlhé roky už nahrávame vo svojom študiu, nie je to nič zložité a zvykli sme si mať všetko priamo pod kontrolou. Celý proces je zdlhavejší hlavne kvôli tomu, že fakticky sme všetci roztratení. Marek žije dlhodobo v Bratislave, Michal je už pár rokov v Banskej Bystrici a ja s Renatom sme zostali doma, čiže ten čas musíme už viac hľadať ako v minulosti, keď sme boli všetci pokope vo Veľkom Krtíši. Samozrejme sú tu rodiny, deti a čas, to je proste tak významný faktor, že vlastne formuje a zasahuje úplne do všetkého, čo sa týka chodu kapely aj tvorby, hlavne keď to nie je náš profesionálny biznis, ale dlhoročné hobby a nič na tom ani neplánujeme meniť, nič nesilíme, berieme veci ako prichádzajú a sme radi, že to funguje takto. Konečne sa to tento rok znovu rozbehlo a hráme pomerne veľa akcií, čo je fajn. V skúšobni je to tiež zábava, ale koncert je koncert, je to priorita u nás.
MOTORSCREAM PROJECT „oficiálne“ hrá „old school heavy metal“, ja v muzike počujem aj starý dobrý rock n´roll a hard rock, skrátka „klasiku“, plná energie, dobrých a chytľavých gitarových riffov a sól. Je to podľa Teba „územie“, kde sa budete aj naďalej pohybovať alebo môžeme očakávať žánrové posuny?
Tak je tam všeličo, to je jasné. Kombinujeme všetko, čo sa nám páči, ale držíme to v rámci toho “old school metal” štýlu a ani nič iné neplánujeme, takže od nás sa nejakej prevratnej moderny zrejme nedočkáte.
S kapelou ste koncertne veľmi aktívni – predpokladám, že (ako pre väčšinu muzikantov) je pre vás najdôležitejší kontakt s fanúšikmi, vzájomná interakcia. Zažili ste počas koncertov niečo vyslovene netradičné – či už pozitívne alebo negatívne?
To by bolo na knihu porozprávať všetko, čo kapela zažije na akciách a cestách. Stávajú sa aj úsmevné veci, úplné haluze aj totálne „nás**y“ Hrali sme neďaleko Lučenca na jednej akcii vo Fiľakove, kde do podniku prišlo asi 5 ľudí, no po nejakom čase sa zrazu priestor pod pódiom dosť nečakane zaplni – pozeráme - dlhé biele šaty, závoj… Nevesta? Prišla takmer celá svadba na koncert, že tam u nich vedľa v kulturáku muzika za nič nestojí a prišli sa baviť sem. Máme aj foto s nevestou na podiu a pózuje tam s Mišovým bielym Flying V-čkom. Čiže koncerty a kontakt na akciách, to je vždy niečo neopakovatelné a iné zakaždým, aj akcia na tom istom mieste nie je nikdy rovnaká, nikdy nevstúpiš do tej istej rieky, svätá pravda…Tie hrošie veci sa dejú tiež, trebárs, keď ťa majitel jedného klubu zavolá zahrať na akciu, všetko dohodnete a o pár hodín ti volá majiteľ ďalšieho klubu z toho istého mesta, že ak tam budeme hrať, že u neho si už v živote nezahráme, že u neho sme nadobro skončili... Potom rôzne „oj***vky,“ že doneste si veci, na ktorých budete hrať a nakoniec máme zvučiť a bez nejakej dohody vopred zrazu treba poskytnúť aparát pre celú akciu bez nejakého nároku, hoci dalšia kapela ešte vezme aj honorár a príde s holým… - veď vieš s čím – a samozrejme si za k****a ty, lebo sa nechceš dať oj****ť, ohradíš sa, že keď nič, balíš a si ch*j, už si tu nezahráš a to, že sa niekam „trepeš“ 150-200 km a prídeš domov o piatej ráno, to nezaujíma už nikoho. Raz sme v Bratislavne s EDGUY v PKO nehrali len pre to, že organizátori proste pre predkapelu u zvukárov nezabezpečili mikrofóny a pár voľných vstupov na mixpulte. Mali sme so sebou komplet celé naše vybavenie na pódium, potrebovali sme asi 10 „mikrákov“ a asi 10-12 kanálov na mixpulte pre nazvučenie do PA. Nemci už boli nazvučení, ale u nich neprichádzalo do úvahy niečo niekam presúvať a aby sme použili ich mikrofony. Snažili sme sa niečo narýchlo požičať, ale za požičanie nám niekto z Bratislave „zasolil“ cenu 500€… Ako kapela sme 500€ v živote pokope nevideli, nuž tak sme nehrali - aj to sa stáva...
Vlado Gális z kapely BROKEN RAIN sa v jednom z rozhovorov vyjadril, že „vďaka hraniu coverov sa zlepšuješ ako muzikant a zažiješ rôzne divočiny, napríklad keď niekoľko hodín zabávaš ľudí v rockovom klube alebo na motorkárskom zraze. Hranie prevzatých vecí má však aj svoju odvrátenú stranu: zostáva menej času na vlastnú tvorbu a mnohé kapely na ňu napokon úplne rezignujú. Nám sa to našťastie nestalo. Ale keby som sa mohol vrátiť v čase, tak by som chcel, aby sme sa intenzívnejšie venovali vlastnej tvorbe a nahrali viac albumov. Hranie coverov je fajn, ale úplne iný zážitok je ísť na trh s vlastnou kožou. Ten pocit sa nedá ničím nahradiť.“ Aký je Tvoj názor na túto tému?
S MIDNIGHT SCREAM - ako som spomínal - sme tiež mali repertoár asi 30 prevzatých vecí a hrávali sme niekedy celý večer v klube na 3 kolá aj s vlastnými skladbami. Keď si pomyslím, za akú almužnu sme to vlastne robili, niekto za to by nezapojil ani aparáty. Hrali sme už aj ako hostia niekomu na jeho 50-tku, žiaden problém to nebol, vybrali sa skladby podľa potreby. Voľakedy nám kopec vecí nevadilo, proste sme sr**i na to, nech je ako je, hráme a hotovo, ale čím si v tomto celom dlhšie, postupne si nejaké veci začneš zrovnávať a uvedomovať si svoju pozíciu, že ťa tu predsa nemôžu mať všetci len tak za nejaké lajno... Našťastie sa tento prístup vo väčšine prípadov za posledné roky diametrálne zmenil a veci fungujú „kapánek“ inak, určite výrazne k lepšiemu, je v prevahe viac tých pozitívnych vecí ako tých zlých. Najmä ak koncerty organizujú skutoční zanietenci pre vec, alebo fanúšikovia kapely. My skutočne máme koncerty ako prioritu, nie je problém sa dohodnúť a prísť zahrať kedekoľvek, pokiaľ tam vyhovujú podmienky.
Viem, že si zapáleným motorkárom – ako si sa dostal k tomuto koníčku? Alebo je to pre Teba dokonca niečo viac ako len koníček? Čomu ďalšiemu sa venuješ, keď práve nekoncertuješ alebo neskladáš hudbu?
S motorkami som od detstva. Starý otec nám zanechal Jawu 250 - 353 - model z roku 1956 (máme ju dodnes a je funkčná) a ja som začínal na nej jazdiť ako 11 - 12-ročný „fagan“. To vysoké sedlo (tzv. gitata) som musel dať dole, aby som dočiahol na zem a mal som namiesto neho zrolovaný koberec spred dverí. Takto sme trénovali po poľných cestách a lesných asfaltkách, ktoré boli ideálne miesto na jazdenie mimo verejnosti. Samozrejme človek sa pri tom všeličo naučil aj z mechaniky pri opravách, dokonca niekedy v 1994 som tú Jawu komplet podomácky zrenovoval, mal som už vodičák, takže som už jazdil na nej oficiálne všade. Potom časom prišli ďalšie mašiny, ale to je už iná debata. No a hlavne posledné roky sa venujem deťom, mám inak už dospelého syna, ale teraz ešte dve menšie dcérky - nezbedníčky, ktoré vyžadujú pomerne veľa pozornosti, takže sa rozhodne nenudíme… Popri tom je tu ešte môj RockBazárVK - malý obchodik s hudobným materiálom ako CD, LP, časopisy, knihy a hudobniny – gitary, aparáty, prípadne základný servis a údržba/nastavenie týchto nástrojov. Stačí mi to úplne, som s tým spokojný a som stále v hudobnej branži, robím to, čo ma baví už roky.
Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí sa prídu pozrieť na vaše vystúpenie 17.9.2022 na Angelus Revival?
Samozrejme na poctivú metalovú muziku, kedže je to teraz ako „revival fest“, tak na skladby MOTORHEAD a aj niečo naviac. My veľa toho „cirkusu“ okolo seba nemáme, takže sa snažíme hrať čo najpoctivejšie. Tešíme sa na vás a na akciu!
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Foto: archív kapely
