Na prvý pohlaď sa môže zdať, že CRANIAL VOID sa na slovenskej metalovej scéne zjavili ako blesk z jasného neba. Debutovým albumom „Celestial“ spôsobili značný rozruch a svoju kvalitnú formu potvrdili a stále potvrdzujú aj živými vystúpeniami. Ich úspech sa ale nezrodil zo dňa na deň, je za ním dlhoročná snaha, tvrdá práca, nesporný talent a určite aj vysoká dávka nadšenia pre muziku. O ceste k úspechu, ako aj o iných zaujímavých, nie len hudobných témach, sme sa porozprávali s gitaristom CRANIAL VOID Igorom Kučerom.
Váš debutový album „Celestial“ je už viac ako rok vonku. Ako spätne hodnotíš obdobie od jeho vydania? Znamenalo vydanie debutu pre kapelu zásadnejší prelom?
Rozhodne áno. Asi pre každého z nás chalanov to bol zlomový bod v kapele, keď sme konečne mali niečo konkrétne v rukách, čo môžeme s hrdosťou zdieľať a prezentovať sa všade, kde je to možné. Aj napriek našej už relatívne dlhšej existencii sme sa vďaka „Celestial“ dostali do širšieho povedomia.
Trvalo dlhých 9 rokov, kým ste po EP „Existence“ vydali svoj prvý album. Čo spôsobilo toto dlhé čakanie?
Za tým dlhým obdobím medzi debutovým EP a plnohodnotným albumom asi úprimne nie je žiadny zaujímavý dôvod. Boli obdobia, keď sa z rôznych dôvodov do kapely a samotnej tvorby nedalo investovať toľko času, ako by sme si priali a samozrejme zopár z nás si postupne založilo rodiny a priniesli na svet aj potomstvo. Našťastie, napriek pomalšiemu tempu kapela celé roky žila a mali sme dostatok času nazbierať materiál, zložiť skladby, za ktorými si stojíme a zároveň eliminovať tie, ktoré našu hudbu už nereprezentovali podľa našich predstáv.
Treba ale objektívne priznať, že v tomto prípade sa doba, kým ste sa k vydaniu „Celestial“ dopracovali, odzrkadlila na svetovej kvalite albumu. Pozitívne reakcie ste zaznamenali aj zo zahraničia. Akým spôsobom sa vaša nahrávka dostala k recenzentom, keďže ste, pokiaľ mám správne informácie, album vydali bez podpory vydavateľstva? Ktorá reakcia ťa najviac zaujala alebo potešila? Dostali ste aj nejaké pozvánky na koncertovanie do zahraničia?
V podstate ešte pred vydaním albumu sme si s chalanmi hovorili, že akonáhle uzrie svetlo sveta, pozdieľame to bez hanby úplne všade. V prvom rade samozrejme na všetkých štandardných platformách na čele s Bandcamp, Spotify, Apple Music, YouTube, etc. Následne lokálne aj zahraničné Facebook skupiny, ktoré sa aspoň obtreli o žáner a osobne som veľmi rád, že náš spevák Dávid poslal kópiu so sprievodným listom rovno aj Rudimu Rusovi z Headbanger FM, ktorého okamžitá pozitívna reakcia, zdieľanie a pozvanie na živé hranie do rádia nás zahriala pri srdci. Vďaka tomu sme sa dostali aj do povedomia medzi slovenských recenzentov a dostali ponuky hrať na zopár skvelých akciách na Slovensku, ktoré už máme zas sebou alebo nás ešte len čakajú nasledujúce mesiace, vrátane napríklad prvého ročníka open air akcie Slovenské Inferno v Prahe. Už to určite viaceré kapely povedali pred nami, ale v súčasnosti, predovšetkým vďaka sociálnym sieťam, je veľmi veľa možností ako sa odprezentovať aj bez akéhokoľvek zásahu vydavateľstva.
Kvality „Celestial“ uznali aj hudobní odborníci, keďže porota, rozhodujúca o udelení cien Radio_Head awards album vyhodnotila ako najlepšiu nahrávku v kategórii Hard & heavy za rok 2021. Treba podotknúť, že nominovanými boli okrem vás aj posledné nahrávky viac krát ocenených ČAD a v súčasnosti veľmi vychytených thrasherov CATASTROFY. Čo pre vás toto ocenenie znamenalo? Zaznamenali ste ako následok získanej rádiohlavy zvýšený záujem o kapelu?
Nebudem klamať, bol to fantastický pocit. Sami sme boli presvedčení, že ak tento ročník Radio_Head Awards nevyhrá legenda ako ČAD, tak minimálne extrémne populárni chalani z CATASTROFY, ktorí vedia, čo robia a robia to skvelo. Práve z tohto dôvodu si ocenenie a priazeň extrémne vážime a určite nás to posunulo opäť niekam ďalej.
Vaša hudba sa k fanúšikom dostáva aj prostredníctvom streamovacích služieb. Čo si myslíš o tom, že na pár klikov a za relatívne malé peniaze je možné si vypočuť v podstate akúkoľvek hudbu?
Je to strašne praktické, lacné a dostupné pre každého. Pre kapely tým v súčasnosti odpadá kopec práce okolo toho, ako dostať svoju tvorbu k poslucháčom do celého sveta oproti minulosti. Je to skvelý pocit, keď zozdieľaš svoj album na zahraničnom fóre a na druhý deň už posielaš fyzickú kópiu albumu nadšencovi z Texasu. Samozrejme s tým ale prichádza určitá saturácia množstvom kapiel a projektov, ktoré denne vznikajú už len v samotnom metale a jeho subžánroch a je rozhodne ťažšie sa so svojou tvorbou prebiť.
V septembri vás mali možnosť fanúšikovia vidieť na Montana metal feste na Španej doline. Z môjho pohľadu ste podali vynikajúci výkon a podarilo sa vám ťaživú atmosféru vašich skladieb naživo veľmi dobre odprezentovať a preniesť smerom k publikum. Ako si na koncert spomínaš? Hrali ste vo štvorici bez basy, čo bolo dôvodom?
Týmto by som rovno ešte raz venoval veľké vďaka Petrovi, usporiadateľovi Montana Metal Fest, ktorý predčil asi všetky naše očakávania, čo sa týka už len samotnej ľudskej stránky, fantastickej organizácie a celkovej atmosféry vo fantastickom prostredí. Skvelý projekt! Bez basy to tentokrát bolo žiaľ z pracovných dôvodov (dospelý život) a napriek tomu, že obvykle veľmi neradi hráme v nie úplne kompletnej zostave, toto bola jedna z udalostí, ktoré sme naozaj nechceli odmietnuť. Určite by nás veľmi potešilo, ak by sme opäť dostali možnosť na niektorom z ďalších ročníkov hrať samozrejme ideálne už v plnej zostave.
Vaše texty sa točia okolo klasických metalových tém, v ktorých sa nedá nájsť veľa optimizmu a venujú sa skôr temnejším stránkam ľudskej existencie. Kto je autorom textov? Kde hľadáte inšpiráciu na ich tvorbu?
Autorom textov je prakticky exkluzívne náš spevák Dávid, ktorý napriek tomu, že je to pre neho za každým otravná kreatívna brigáda, to robí podľa môjho skromného názoru skvelo. Z mojej strany už len na hotových textoch obvykle urobím ľahší proofreading, nech ich máme gramaticky upratané a v poriadku. Úprimne, asi najväčšia studnica inšpirácie pre naše texty je všeobecne popkultúra, filmy, knihy, komixy a hry. Určite sa v nich dajú nájsť aj bezútešné tematiky o samotnej existencii, depresii, samote, živote a smrti, len zaobalené do fantasy apokalyptického príbehu. Bez toho, aby som nás akokoľvek podceňoval, nemyslím si, že dokážeme písať plnohodnotné a inteligentné texty plné spoločenskej kritiky. Na druhú stranu to ani nikdy nebola naša ašpirácia. Naše fantasy texty bez hlbšieho významu, tak ako aj naša hudba, sú pre nás naopak únikom z tejto reality.
To, čo sa za posledné 2 roky vo svete odohralo a stále odohráva, môže byť podnetom na písanie ďalších a ďalších pochmúrnych a depresívnych textov. Pandémia, vojna u našich východných susedov, u nás vražda pre niekoho nepohodlného novinára alebo homosexuálnych mladíkov a hlavne výrazná polarizácia spoločnosti a radikalizácia jej časti. Ako celú situáciu vnímaš ty? Myslíš si, že je z toho nejaká cesta von?
Bez toho, aby som bol štandardný cynik, jediný únik z tohto začarovaného kruhu je vzdelaná a empatická spoločnosť, ktorá prežije len vo funkčnom systéme, tvoriacom živnú pôdu. Toto je v súčasnej veľkej geopolitickej a zároveň v tej našej malej politicky a spoločensky atrofovanej krízovej situácii momentálne neuchopiteľná utópia a osobne si myslím, že sme sa tej „správnej ceste“ otočili za posledné roky chrbtom. Moja rodina, moja kapela, moji blízky a dokonca aj moji kolegovia mi každý deň ale dávajú tú potrebnú iskru nádeje, že to s nami nie je úplne zlé a dobrých ľudí je naozaj veľa, len sú menej vokálni.
Poďme od ťažkých tém späť k muzike. Ako si sa ty dostal k metalovej muzike? Čo ťa podnietilo k tomu, aby si sa stal aktívnym muzikantom?
Gitara. Akonáhle som vo svojich 15 rokoch chytil do ruky otcovu gitaru a zistil som, ako ma fascinuje vlastnými rukami vedieť zahrať skladbu, ktorú celý život počúvam, bol som kompletne namotaný. K inklinácii k metalu som sa dostal tým úplne štandardným hudobným vývojom, keď som si prešiel od srdcoviek PEARL JAM, ALICE IN CHANCE cez KORN, SYSTEM OF A DAWN, METALLICA až po THE BLACK DAHLIA MURDER, FALLUJAH, GOJIRA a mnoho ďalších. Čím viac som hral na gitare, tým viac ma bavilo sa učiť zložitejšie skladby a prirodzene som začal hľadať čoraz technickejšie veci, ktorých mi chalani z kapely za tie roky odporučili neúrekom. Za to, že som sa vôbec stal aktívnym muzikantom môžem naozaj vďačiť len tomu, že sme sa v kapele v konečnom dôsledku zišli najlepší ľudia, s akými si viem vôbec predstaviť hrať, tvoriť a už roky fungovať.
Skús čitateľom priblížiť, ako v CRANIAL VOID prebieha kompozičný proces. Tvoríte spoločne ako tím, alebo skôr každý samostatne? Má niekto rozhodujúce slovo alebo rozhodnutia robíte skôr demokratickým spôsobom?
Asi ako v každej kapele, vždy je jeden alebo zopár členov to tvorivé jadro. Obvyklý tvorivý proces u nás bol, že buď ja alebo gitarista Adam, sme došli s nápadom na časť alebo hotovú skladbu a vzájomne sme si podopĺňali ďalšie nápady a zredukovali nadbytočné prvky. Do celého procesu sa aktívne zapájal aj náš spevák Dávid, ktorý síce na žiadnom nástroji nehrá, ale veľmi dobre vie, ako fungujeme a ako chceme znieť. Čiže rozhodne to je demokratický proces a aj napriek tomu, že sa nie zakaždým vo všetkom zhodneme, všetci chceme, aby sme boli s výsledkom ideálne rovnako spokojní.
Máte už pripravené nejaké nové skladby? Kedy plánujete vydanie nasledovníka úspešného albumu „Celestial“? Môžeme očakávať nejaké zmeny v štýlovom zameraní skupiny alebo odklon od technického progresívneho death metalu nie je pre vás téma?
Tu sa dostávame k tomu, že tvorivý proces pre nás nikdy nebol úplne jednoduchý a nie vždy zo seba sypeme zrovna fantastické nápady. Napriek tomu, môžem aspoň za seba povedať, že za posledný rok ma vcelku chytila tvorivá slina, máme už zopár skladieb na nasledujúci album rozpracovaných a prehrabávame sa v chaose ďalších nesúrodých nápadov, ktoré potrebujeme dostať do použiteľnej podoby. Úprimne si myslím, že sa žánrovo neposunieme niekam radikálne mimo toho, čo už v súčasnosti hráme, ak sa dá súdiť z toho minima načrtnutého materiálu. Za mňa by som bol ale rád, ak by z neho vo finále bolo cítiť, že sme sa ako hudobníci posunuli zas o trochu ďalej.
Ako vyzerala vaša koncertná aktivita v tomto roku? Ktorý tohoročný koncert ti najviac utkvel v pamäti a prečo?
Koncertný sme mali predovšetkým koniec tohto roka a sme extrémne vďační za každé jedno pozvanie, či už na Montana Metal Fest v Španej Doline, Renaissance Fest v Kremnici, Night of Chaos v Krupine, CrashTest v Bratislave. Na každej jednej akcii sme sa cítili skvelo, ale možno Montana Metal Fest nám ostáva v srdci najviac z vyššie spomenutých dôvodov. Samozrejme nevieme sa už dočkať aj najbližších koncertov do konca roka - v Nitre v Novej Pekárni 19.11. a samozrejme v Banskej Bystrici 9.12.2022.
V decembri sa uvidíme na benefičnom Angelus Pet Rescue v Banskej Bystrici, kde vystúpite spolu s PLASTERY, I AM THE VERDICT a ATTACK OF RAGE. Skús na záver rozhovoru pozvať fanúšikov a možno aj nefanúšikov tvrdej muziky na toto podujatie.
Veľmi sa tešíme už len zo samotnej benefičnej akcie, ale samozrejme aj na chalanov zo všetkých vystupujúcich kapiel. Bude to super večer a ja len dúfam, že sa na ňom uvidíme s čo najviac ľuďmi, či už fanúšikmi metalovej hudby ako aj ľuďmi, ktorým naozaj nie sú zvieratká ukradnuté a vieme im spoločne aspoň trochu pomôcť ku kvalitnejšiemu životu. Ďakujeme krásne za rozhovor!
Rozhovor pripravil: Peťo Javorský
Fotografie: archív kapely
