Post metalová BESNA sa v minulom roku vďaka vynikajúcemu debutu „Zverstvá“ a výraznej koncertnej aktivite zaslúžene dostala do povedomia fanúšikov, promotérov a aj hudobných publicistov. Výsledkom je okrem vlny záujmu o kapelu aj nominácia na Radio_Head Awards. Okrem „Zverstiev“ skupina dokázala v roku 2022 vyslať do sveta aj singel „Neha“, ktorý vyšiel tesne pred Vianocami a reflektuje pohľad autorov na tragickú udalosť zo Zámockej ulice. K rozhovoru na tieto a aj iné témy sa podujal frontman BESNY, Samo Dudlák.
Váš debutový album „Zverstvá“ zaznamenal medzi fanúšikmi aj hudobnými žurnalistami veľmi pozitívne ohlasy. Zachytil som iba pozitívne recenzie, ktoré neraz nešetria superlatívmi. Ako vnímaš tieto reakcie a aký máš už skoro rok od vydania pocit z nahrávky? Pretavili sa pochvalné ohlasy aj do zvýšeného záujmu o živé hranie povedzme aj v zahraničí?
S albumom sme boli nadmieru spokojní ešte bez spätných väzieb pred samotným vydaním, čo je pre mňa osobne najdôležitejšie pre dobrý pocit z albumu. Pozitívnym ohlasom sa samozrejme veľmi tešíme, je to skvelé, ak niekto docení prácu, na ktorej sme strávili nemálo času a v neposlednom rade sme do nej dali aj nemálo vlastných prostriedkov.
Myslím si, že sa ohlasy rozhodne pretavili aj do viacej pozvánok na hranie. Minulý rok nás pozvali viaceré festivaly, promotéri, či iné kapely na koncerty, ktoré organizovali, čo je veľmi príjemné a šetrí nám to kopu úsilia. Ale samozrejme, v rámci undergroundovej scény sme si viacero koncertov organizovali aj sami, čo má tiež svoje výhody, lebo si to celé vieme spraviť presne podľa našich predstáv. Pozvania pokračujú aj v tomto roku, čomu sa veľmi tešíme, neraz už však musíme niektoré pozvánky odmietnuť, teda hlavne naše domáce - bratislavské, aby sme tu nehrali príliš často.
Čo sa týka zahraničia, tak hoci naši fanúšikovia nám občas píšu, aby sme prišli zahrať aj do ich krajiny, tak od samotných promotérov nedostávame zatiaľ moc takéto ponuky, ale úplne tomu rozumiem, lebo podobne ako aj u nás, keď hrá malá, neznáma zahraničná kapela, tak väčšina ľudí skôr príde na jej koncert kvôli lokálnej predkapele, ktorú pozná a až následne na tom koncerte spozná a možno si aj obľúbi tú zahraničnú. Teda z pohľadu promotérov takéto koncerty nie sú moc zaujímavé a preto si častokrát musí kapela zorganizovať tieto koncerty sama, napríklad v spolupráci práve s nejakou lokálnou kapelou.
Jeseň ste mali koncertne pomerne intenzívnu. Ako hodnotíš vašu koncertnú sezónu? Ktorý koncert ti najviac utkvel v pamäti a prečo?
Bola to skvelá jazda. Ja osobne som si veľmi užil každý jeden koncert minulý rok. Nedá mi nespomenúť koncert v bývalej baníckej osade Železník v okrese Revúca, kde sme hrali vonku pred starou kolkárňou. Všetko vyšlo úplne nad očakávania vrátane počasia, veľkého počtu divákov, od skalných fanúšikov až po zvedavých domácich, ktorí sa tam prišli pozrieť a tiež kapiel, ktoré tam zahrali a všetkých, čo nám nejako pomohli s organizáciou.
V neposlednom rade musím spomenúť ešte aj koncert pred jedným bunkrom z tridsiatych rokov minulého storočia v Pečnianskom lese pri Bratislave, kam sa nedalo dostať autom, teda celú aparatúru sme tam priniesli na kargo-bicykloch. Podobne ako v Železníku to bolo celé skvelé, atmosféra tam bola úplne magická a doteraz sme veľmi vďační všetkým, čo prišli a najmä tým, čo nám pomohli, lebo nebudem klamať, že to bolo dosť náročné na logistiku a prepravu vecí. Jedinú vec, čo možno trochu ľutujem, je práve zle premyslené poradie prepravy aparatúry, čo vyústilo do asi 90 minútového meškania, ale verím, že ľudia nám to odpustili a my sme sa do budúcna poučili.
Ak mám správne informácie, tak aktuálne by ste mali mať koncertnú pauzu a venovať sa v rámci kapely tvorbe nového materiálu. Je to naozaj tak? Ako vám to ide s tvorbou nového materiálu?
Presne tak. Teda okrem samotnej tvorby máme aj nejaké súkromné, alebo skôr rodinné dôvody na koncertnú pauzu, čiže aj na tú tvorbu máme možno menej času ako by sme chceli, ale v rámci možnosti to nejak ide. Výsledky sú však ešte v nedohľadne.
V staršom rozhovore som sa dočítal, že vaša tvorba prebieha v skúšobni formou rozvíjania nápadov, ktoré donesú jednotliví členovia, najmä Pinťo. Prebieha aj tvorba nového materiálu podobným spôsobom, alebo ste sa od práce na „Zverstvách“ v tomto smere posunuli a tvoríte iným spôsobom?
Áno, je to stále zhruba takto. V zásade týmto spôsobom tvoríme už od začiatku kapely a vyhovuje nám to.
Ako sa zatiaľ javí vaša nová hudba? Majú sa vaši fanúšikovia pripraviť na nejaké zmeny vo vašom hudobnom zameraní alebo pokračujete tam, kde ste skončili na „Zverstvách“? Kedy predpokladáš vydanie novinky?
Myslím si, že asi skôr nadviažeme na „Zverstvá“ ako by malo prísť k nejakej dramatickej zmene, ale zatiaľ nemáme toho materiálu toľko, aby som vedel s istotou odpovedať, tak uvidíme, kam nás ešte tvorba zaveje.
Koncom decembra ste vydali singel „Neha“, ako vašu reakciu na vražedný útok na LGBTI+ komunitu. Aký bol váš hlavný zámer, ktorý vás viedol k tvorbe a vydaniu tejto skladby?
Tá správa nás veľmi znepokojila, asi ako každého aspoň trochu empatického a vnímajúceho človeka, ktorý nerobí rozdiely medzi ľuďmi na základe farby pleti, vierovyznania či inej sexuálnej orientácie. Celkom spontánne sme na najbližšej skúške začali premieňať toto naše znepokojenie a frustráciu do prvých riffov „Nehy“. Mali sme totiž potrebu to nejak v sebe spracovať a urobiť aspoň niečo, ako sa len nečinne prizerať a čakať, čo bude ďalej.
Spoločnosť na Slovensku je v poslednom čase veľmi výrazne rozdelená na rôzne, niekedy až znepriatelené tábory, ktoré od seba oddeľujú a stavajú proti sebe rozdielne názory na aktuálne ožehavé témy. Absentuje tu jednotiaci prvok, ktorý by ľudí dokázal zase zjednotiť tak, aby sme ťahali za jeden koniec povrazu. Mohla by to byť ľudskosť a empatia voči druhým, ale to je asi naivná myšlienka. Na strane elít nám chýbajú vzory, ktoré by tieto hodnoty popri svojej odbornosti a erudovanosti vo vedení štátu prezentovali ako najdôležitejšie. Čo si myslíš ty o tejto situácii? Máme podľa teba v tejto dobe výhliadky na svetlú budúcnosť?
Myslím, že si ten problém pomenoval vcelku presne - a v mnohom si v tomto (možno aj zámerne) vystihol aj myšlienku piesne „Neha“. Nie som odborník a preto nemám pocit, že by som sa k tomu mal vedieť nejak fundovane vyjadriť, ale áno, rozhodne sú to veci, čo nás trápia, s čím potom pracujeme aj v našej tvorbe. Chcel by som veriť na svetlú budúcnosť, ale pri pohľade na súčasný politický mainstream je to čím ďalej, tým ťažšie. Nádej však stále vidím v občianskom aktivizme a viere, že pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou!
V decembri došlo k útoku na členov kapely BERLIN MANSON za to, že pred koncertom vyvesili na pódium dúhovú vlajku. Pre každého príčetného človeka sú toto ťažko pochopiteľné veci. Zaznamenali ste aj vy nejaký „hejt“ ako reakciu na vydanie skladby „Neha“, ktorou ste podporili LGBTI+ komunitu? Ako je podľa teba správne na takéto ataky reagovať?
S výnimkou jedného-dvoch pomýlených komentárov na facebooku prekvapivo ani nie, ale podľa mňa je to tým, že sme malá kapela a teda okrem našej názorovo spriaznenej bubliny fanúšikov a fanyniek sa to moc nedostane do stretu so širším publikom, ktoré by s tým mohlo mať problém. Každopádne je neprípustné, aby v slušnej spoločnosti ľudia nemohli na verejnosti slobodne vyjadriť svoj demokratický názor v záujme ochrany práv nejakej menšiny. Dokiaľ naša spoločnosť a náš štát nebudú schopné dostatočne predchádzať podobným incidentom, nesmieme sa nechať zastrašiť, ale naopak byť na nich pripravení. Ako kapely, tak kluby a tak aj fanúšikovia. Je predsa v záujme nás všetkých chrániť hodnoty ľudskosti, tolerancie a demokracie.
Poďme späť k hudobným témam. V akom veku si sa dopracoval k nápadu, že budeš mať kapelu a tvoriť metalovú hudbu? Čo bola tvoja hlavná motivácia začať sa aktívne venovať muzike?
Otec síce často hrával na gitare nejaké prevažne folkové a bigbítové veci už od časov, keď som bol ešte batoľa, ale ja som si ku gitare našiel cestu asi až v 15-tich, ovplyvnený vecami ako METALLICA, LINKIN PARK či Avril Lavigne a krátko na to sme s kamošmi dali dokopy aj našu prvú metalovú kapelu. Shout-out chlapcom z INNER SIGN! Neviem, čím to presne je, ale viem, že ma to napĺňa a je to pre mňa v živote veľmi dôležité a oslobodzujúce.
Mal si v začiatkoch resp. máš aj teraz nejaké hudobné vzory? Myslím nie len hudobné formácie ale aj konkrétnych hudobníkov, ku ktorým si vzhliadal a ktorí sú pre teba inšpiráciou.
Možno, že teraz viacerých sklamem, ale nie, nie je to Addi zo SÓLSTAFIR. Vo všeobecnosti asi nemám vyslovene nejaké hudobné vzory. Samozrejme, že vnímam hudobníkov svojich obľúbených kapiel a často sa od nich buď vedome alebo aj nevedome snažím inšpirovať, ale nie je to také, že by som k nejakým konkrétnym ľuďom vzhliadal. V poslednej dobe si však snažím na koncertoch viac všímať ako sa iní hudobníci na pódiu správajú a ako to funguje na diváka.
Vaše texty sa vyznačujú umeleckým jazykom a lyrickým spôsobom vyjadrovania. Snažíte sa, ako ste to sami popísali v jednom rozhovore, tvoriť aktuálny obsah pod hábom zastaranej formy. Nie som nejaký znalec literatúry, ale na mňa vaše texty pôsobia, ako keby som čítal verše spred 150 rokov a to určite nemyslím nijako v zlom, práve naopak. Prečo ste sa rozhodli práve pre takúto formu sebavyjadrenia?
Takmer všetky texty napísal Pinťo, s výnimkou dvoch od Tima. Tuším sme sa nikdy poriadne o tom nejak explicitne nerozprávali, akou formou by mali byť písané a ani sme nikto ďalší nemali pocit, že by to malo byť inak, ako to s čím prišli, nech už ich ovplyvnilo čokoľvek. Presne takto nám to totiž sedí s celkovou atmosférou, ktorú sa snažíme na našich nahrávkach priniesť a zároveň to má v sebe akúsi nevšednosť nielen pre zahraničného, ale aj pre slovenského poslucháča.
Obsahovo sa v textoch venujete, ako sme už spomínali, aktuálnym témam, ktoré sú skryté za množstvom metafor. Pre bežného fanúšika nie je ľahké sa cez metaforickú clonu prepracovať k myšlienkam vašich textov pod povrchom. Je vašim zámerom aj to, aby poslucháč vašej hudby bol nútený viac rozmýšľať a hľadať ukryté významy?
Máme radi náročné poslucháčky a poslucháčov, ktorí radi rozmýšľajú o súvislostiach a hľadajú skryté významy, ale asi to nie je vyslovene našim zámerom. Nemáme totiž nič ani proti tým, ktorým sa skrátka len páči hudba a nič viac za tým nepotrebujú hľadať. Sami predsa navštevujeme ako kaviarne tak aj krčmy.
Zo „Zverstiev“ je pre mňa najsilnejšou skladbou „Revúca“. Hudobne obsahuje prvky, ktoré evokujú ťahy francúzskych metalových náladotvorcov GOJIRA. Záverečná pasáž skladby je určite jedným z top momentov celého albumu. Skladba bola podporená aj veľmi pekným vizuálom. Skús nám na tému „Revúca“ povedať niečo viac z tvojho pohľadu a to z hudobnej a aj textovej stránky.
Presne ako si si správne všimol, tá skladba je taký náš malý „tribute“ jednému z našich veľkých vzorov - kapele GOJIRA. A to nie len po hudobnej, ale aj textovej stránke, keďže v skladbe riešime prevažne tému klimatickej krízy, ktorej napriek objektívne a vedecky podloženej narastajúcej hrozbe, venujú vlády a medzinárodné spoločenstvo zúfalo málo pozornosti. Veľmi okrajovo sa však dotkneme aj rovnomenného slovenského mesta, ktoré v roku 1556 vypálili vojská osmanskej ríše, čo je opäť paralela s tým, ako v dôsledku našej chamtivosti a ľahostajnosti môže čoskoro dopadnúť aj celá naša revúca planéta.
Je fajn, že aj po hudobnej stránke má „Revúca“ pozitívnu odozvu, ľuďom sa páči a dobre funguje aj na koncertoch, vďaka čomu sa aj o tej téme možno bude viacej hovoriť.
V súčasnosti vychádza veľké množstvo novej hudby v rockovom a metalovom svete, čo je na jednej strane skvelé, lebo každý si môže nájsť to svoje. Na druhej strane bežný fanúšik musí investovať množstvo času, ak si chce hlbšie napočúvať novinky svojich obľúbených kapiel, nie to ešte aj robiť si prehľad o novovznikajúcich spolkoch a ich tvorbe. V rámci Slovenska vychádzajú len v metalovom undergrounde každoročne desiatky albumov. Aký je tvoj pohľad na súčasný stav celosvetovej metalovej scény a ako vidíš situáciu v slovenskom undergrounde?
Všetko má svoje výhody aj nevýhody a tak, ako je na jednej strane v dnešnej dobe veľmi dostupné vytvoriť nejakú hudobnú nahrávku, o to ťažšie je nájsť pre ňu publikum.
K tomu však pomáhajú poslucháčom ale aj kapelám napríklad vydavateľstvá, playlisty streamovacích služieb, rôzne blogy, web/ziny, podcasty, rádio, sociálne siete samotných kapiel, prípadne nejaké fóra, ale aj promotéri, ktorí dotiahnu kapelu a spromujú jej vystúpenie novému publiku. A mám pocit, že toto v zahraničí funguje o čosi lepšie ako u nás. Neviem ale presne povedať, čím to je a ako by sa to dalo zlepšiť. V čom však vidím potenciál z pohľadu kapely, je možno užšia spolupráca s inými žánrovo spriaznenými kapelami a tak si navzájom pomáhať.
Aká hudba ťa v poslednom čase zaujala? Čo aktuálne najčastejšie zvykneš počúvať? Môžeš dať čitateľom zaujímavé tipy aj zo slovenskej undergroundovej scény.
Zo slovenskej scény ma úplne dostala debutová nahrávka „Antichiromantia“ od kapely DVOTA, ktorú som objavil vďaka prvému kolu hlasovania v Radio Head Awards 2022. Jedná sa o bláznivý progresívny death metal s avantgardnými slovenskými textami a svetovou produkciou. Ďalej môžem spomenúť Udånde, death/blackový sólo projekt Dána žijúceho v Bratislave. Minulý rok vydal svoj druhý album „Slow Death - a Celebration of Self-Hatred“ a následne dal dokopy aj koncertnú zostavu, s ktorou nedávno odohrali svoj prvý koncert vo Viedni. Zaujímavý zjav na česko-slovenskej scéne je určite kapela ZMYRNA, tematicky ukotvená v stredoveku, prináša svojrázny, pomalý atmosferický black metal najnovšie na nedávno vydanom splitku s NEBRAN. A nakoniec na žánrové vyváženie ešte spomeniem hardcorovú kapelu BLACK PASSANGER z Bratislavy, ktorá dala tento rok von krátke ale úderné EP „Na čierno“.
A na záver tvoj odkaz fanúšikom, ktorí sa už veľmi tešia na vaše vystúpenie na Angelus feste 2023.
Teším sa na stretnutie s vami a že spoločne pomôžeme tým, ktorí to potrebujú!
Ďakujem za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Peťo Javorský
Fotografie: Werdza photography a Michaela Ševcová
