15. apríla sa na benefičnom koncerte Angelus Spring MetalStorm vo zvolenskom Wake Upe predstaví pätica výborných kapiel. V prevahe thrash-metalu vynikne levická šestica ACHSAR. Stálica domácej metalovej scény aktuálne pripravuje nový album - o ňom, ale aj zaujímavostiach z histórie kapely či kapelou organizovaných koncertoch s názvom „Metal Unleashed“ nám v rozhovore prezradil spevák Milan.
Ako si sa dostal k metalovej hudbe a čo bolo tým najdôležitejším počiatočným impulzom k tomu, že si sa stal spevákom kapely – napríklad skvelý koncert, ktorý si navštívil, konkrétny interpret, album alebo skladba, ktorá ťa k tomu „nakopla“?
K metalu som sa dostal vďaka otcovi a staršiemu bratovi, ale hlavným zlomom bola jedna konkrétna skladba a to „Emerald Sword“ od kapely RHAPSODY. Ako veľkému fanúšikovi "fantasy" (tematika ich textov) mi úplne učarovala a od tej doby som začal objavovať ďalšie a ďalšie kapely a žánre metalu. Neskôr prišla chuť tvoriť niečo vlastné a tak som to skúsil najskôr s gitarou. Napokon som však skončil za bicími. Keď sme následne zakladali kapelu, nemal kto spievať a tak to prischlo mne a vydržalo až doteraz.
Poďme ku kapele ACHSAR - poprosím najskôr o zhrnutie najdôležitejších udalostí v histórii kapely (albumy, koncerty, personálne zmeny a podobne). Predstav nám, prosím, aktuálnu zostavu kapely. Čomu sa venujú jednotliví členovia v „bežnom“ živote, aké sú ich koníčky, akú hudbu počúvajú a pod.?
Za tie roky je to naozaj ťažké, len tak zhrnúť… Zostavu sme mali vždy viac-menej stabilnú, ale samozrejme došlo k zmenám. Každý člen, ktorý v kapele pôsobil, ju istým spôsobom formoval. Dlho sme hľadali smer, ktorým vlastne chceme ísť a myslím, že v období, keď začali vznikať skladby na album „Septentrionalis“, sme ho našli. Takže to bola asi najdôležitejšia „udalosť“. Z koncertov by som možno zmienil naše prvé vystúpenie - s vtedy novým materiálom - ako predkapela ELUVEITIE, kde nás veľmi dobre prijalo publikum. Aj to nás uistilo v tom, že sme si ten náš smer zvolili správne. Aktuálne (a zároveň už niekoľko rokov bez zmeny) tvoria kapelu ACHSAR: Michal Ag – gitara, Peter Patai – gitara, Martin Sivák – bicie, Matej Brtko – basa, Marián Potocký – klávesy a ja, Milan Krištofík – spev. Hudobný vkus je u nás veľmi rozmanitý, skúsim možno vypichnúť nejaké konkrétne kapely od každého z nás – DREAM THEATER, AC/DC, BAL-SAGOTH, NIGHTWISH, ENSIFERUM, BLS, CHILDREN OF BODOM, ale v obľube máme takmer všetko od klasickej hudby až po grindcore. S koníčkami to je rovnako rôznorodé, tak skúsim náhodne: motorky, knihy, zvukárčina, turistika, pivo, umenie, komiksy. A nám sa všetka táto rôznorodosť podarila skĺbiť v našej hudbe.
Ja som vás začal vnímať okolo roku 2014, keď ste pod krídlami Gothoom Productions vydali svoj debut s názvom „Septentrionalis“. Spomínam si, že na letnom Gothoome 2014 (pamätný silne medializovaný ročník, poznamenaný protestami zo strany kresťanov zároveň posledný ročník, ktorý sa uskutočnil na na novobanských tajchoch), zvukár púšťal vaše skladby dookola pred začiatkom programu 😊. Na uvedenom ročníku ste však, ak sa nemýlim, nevystupovali (objavili ste sa v zostave festu v roku 2017 a následne aj na opakovane odkladanej „indoor verzii“ v roku 2022). Ako si spomínaš na obdobie po vydaní debutu a ako hodnotíš spoluprácu s Peťom Beťkom a jeho vydavateľstvom?
Na Gothoomoch aj ne-Gothoom akciách Peťa Beťka sme hrali viac-krát, vždy to boli pre nás vydarené koncerty, takže verím, že bol aj on spokojný a tiež fanúšikovia. Samozrejme, že po vydaní nášho debutu sme boli naň patrične hrdí a snažili sa propagovať, kde to šlo. Playlisty koncertov boli prakticky len z nových skladieb. Tiež sme natočili náš prvý videoklip k skladbe „Shadowless“. Ako som spomínal už skôr, zahrali sme si s ELUVEITIE, hrali viac za hranicami a dostali sa viac do povedomia (nielen) na slovenskej scéne. Čo sa týka spolupráce s Gothoom Productions, občas niečo zaškrípalo, ale rozhodne to bola plodná spolupráca. Keby bolo všetko na sto percent, nikdy by napríklad nevznikli naše „legendárne“ oranžové tričká, hehehe.
„Legendárne“ oranžové tričká? Povedz nám viac o ich príbehu.
Cez Peťa sme dali vytlačiť tričká k albumu. Chceli sme sa trochu odlíšiť od bežných čiernych tričiek a spoločne sme vybrali farbu látky, ktorá mala pripomínať „starý“ papier alebo pergamen, aby korešpondovala s pozadím samotného bookletu CD. Netuším, kde došlo k chybe, ale miesto príjemnej bledohnedej bola látka - ako sme ju neskôr nazvali – cestárska oranžová. Nakoniec ale mali tieto tričká aj praktickú vlastnosť, napríklad keď ťa niekto hľadal v záplave čiernej na festivale.
Hráte zaujímavú kombináciu viacerých metalových štýlov, základom je folk-metal, teda štýl, ktorý spája metal s ľudovou hudbou, gitary s ľudovými nástrojmi – venujete sa hlbšie buď ty alebo niekto iný z kapely ľudovej hudbe, nástrojom, histórii, tradíciám, remeslám a podobne? Vieš si predstaviť, že by ste sa vrátili v čase o niekoľko storočí späť a hrali hudbu len na ľudových nástrojoch? Ako by asi znela?
Myslím, že viacerí z nás si už vyskúšali rôzne tradičné, alebo ľudové nástroje, ale vyslovene sa tomu nevenuje nikto z nás. Jedine náš gitarista Michal Ag hráva na drumbľu. Históriu máme radi viacerí, napokon náš pripravovaný album bude celý tematicky inšpirovaný históriou a legendami z územia dnešného Slovenska. Ak by sme sa presunuli do minulosti, tak by isto šlo použiť niektoré naše terajšie nápady a námety a dnes by to boli určite známe ľudové piesne a odrhovačky k pivu, hehe.
Ste na scéne už takmer 20 rokov. Prešli ste si v histórii obdobím tvorivej krízy, „motania sa v kruhu“, keď ste zahadzovali jeden nápad za druhým a nevedeli sa pri tvorbe skladieb pohnúť z miesta? Ak áno, čo vám pomohlo a nakoplo vás správnym smerom? Čo robíte pre to, aby ste sa neopakovali, kde čerpáte inšpiráciu?
Samozrejme, že také obdobia prichádzali, tomu sa asi nikto kreatívny nevyhne. Nedávna pandémia nás tiež dosť zasiahla a pripravila o mnohé koncerty a plány. Ale prekonali sme to. Podporujeme sa hlavne navzájom. Veľa krát pomôže a nakopne človeka dobrý koncert a energia od ľudí. Vtedy človek vie, že to má celé zmysel robiť. Často pomôžu aj maličkosti a nadšenie a inšpirácia príde z niečoho, čo nemá s hudbou na prvý pohľad nič spoločné. Niekedy stačí len dobrý rozhovor s priateľmi pri pive.
Na vašich albumoch hosťovali zaujímavé osobnosti európskej scény – napríklad huslista Tuomas Rounakari (KORPIKLAANI) či spevák Rob Lundgren (POWERDRIVE). Ako sa vám podarilo sa s nimi skontaktovať a dohodnúť spoluprácu? Poslali ste im hotové podklady alebo prispeli aj svojimi nápadmi? Máte rozpracované aj ďalšie zaujímavé „hosťovačky“?
Kto sa nespýta, nič sa nedozvie. Tak sme to skúsili a vďaka internetu a hlavne zásluhou nášho gitaristu Peťa Pataia sa nám podarilo tieto spolupráce dosiahnuť. Myslím, že huslové party sme mali z väčšej časti vymyslené, ale Tuomas to poňal svojsky a dal do toho kus svojej tvorby. Pokiaľ ide o spevy v skladbe „The Last Warriors Breath“, tam bol daný len istý základ a Rob Lundgren dotvoril tie melódie.
Keď už sme pri „cezhraničnej“ spolupráci, zaujímavosťou je, že „na oplátku“ si sa zúčastnil projektu „Beer Beer“ spomínanej kapely KORPIKLAANI a prespieval skladbu v slovenskom jazyku pod názvom „Pivo Pivo“. Čo bolo cieľom a výsledkom spomínaného projektu? Pomáhajú vám podobné aktivity pootvoriť „dvere do Európy“? Evidujete reakcie zahraničných fanúšikov na vašu tvorbu či objednávky CD zo zahraničia? Viete si predstaviť, že by ste absolvovali menšie turné po Európe (najmä z pohľadu podpory miestnych fanúšikov, odmyslime si teraz finančné náklady...)?
Okrem youtube tento projekt vyšiel aj na CD k limitovanej verzii vtedy nového albumu KORPIKLAANI – Kulkija. Myslím, že cieľom a výsledkom bola jednoducho priateľská spolupráca a samozrejme lekcia cudzích jazykov. Pretože vedieť si vypýtať pivo od Južnej Ameriky cez USA, Island až po celú Európu je dôležité, hehehe. Nám tento ich projekt istotne pomohol zviditeľniť sa. Naše CD-čka sme posielali už do viacerých kútov sveta. Myslím, že na každý kontinent sa už posielalo, okrem Afriky. Na youtube sa objavili dokonca dáke covery na naše skladby a to rozhodne poteší. Verím, že také turné by malo podporu v zahraničí. Máme čo ponúknuť a živé vystúpenia sú vždy niečo iné ako nahrávka. Takže turné po Európe si rozhodne vieme predstaviť.
Väčšina známejších kapiel má skladbu, ktorú od nej očakávajú fanúšikovia na každom koncerte, napríklad ako „Fear od the dark“ u IRON MAIDEN. Mám pocit, že podobnú pozíciu má vo vašom setliste skladba „Old tavern song“, ktorá už svojím spôsobom „zľudovela“. Ako vznikla táto pieseň a máte vo svojom repertoári ďalšie pecky, bez ktorých si svoj koncert neviete predstaviť?
V poslednej dobe mávame problém sa medzi sebou dohodnúť, ktoré skladby hrať nebudeme, hehe. Niektorí fanúšikovia si žiadajú konkrétne staršie skladby, ale verím, že s novým albumom si obľúbia aj tie nové. „Old Tavern Song“ mala byť pieseň o chľaste, zábave a živote dobrodruha - to bolo zadanie a myslím, že sme ho splnili na jedničku.
Existuje v Leviciach nejaká forma podpory zo strany mesta, samosprávy, lokálnych kultúrnych organizácií pre kapely vo vašom regione? Narazill som na rozhovor z roku 2014 na lokálnom levickom webe – išlo o jednorazovú záležitosť alebo máte možnosť pravidelne využívať podobné možnosti propagácie? Ako funguje v Leviciach a okolí rocková/metalová scéna (kapely, kluby, koncerty)?
Žiaľ, v tomto ohľade, aspoň pokiaľ ide o metalovú hudbu, je podpora od mesta či niekoho iného v podstate nulová. Jediný klub, vďaka ktorému sa tu niečo deje je ERKO, s ktorým spolupracujeme dlhodobo na našich akciách „Metal Unleashed“. Je to škoda, pretože je tu v meste aj okolí veľa skvelých fanúšikov metalu. Tak isto aj zopár kapiel, ktoré nemajú priestor si poriadne zahrať.
Spomínané podujatie s názvom „Metal Unleashed“ som zachytil na sociálnej sieti, ale veľa o ňom neviem. Povedz nám, prosím, viac o jeho histórii, zameraní, plánoch do budúcnosti…
„Metal Unleashed“ má dlhú históriu, už sme aj prestali rátať jednotlivé „ročníky“. Na tejto akcí si už zahralo mnoho kapiel, nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Väčšinou sa jedná z našej strany o výmenné akcie a zároveň sa ukážeme doma aj my. Žiaľ, možnosti klubu ERKO nedovoľujú moc „zväčšiť“ tieto akcie, takže pravdepodobne to budú stále malé „štvorkapelové“ a príjemne rodinné akcie ako doteraz.
Čo sa týka „virtuálneho sveta“ ste na facebooku, banzone, bandcampe... Vnímate to tak, že v dnešnej „on-line dobe“ je pre kapelu nevyhnutnosť, aby bola „všade“? Prípadne sa na jednotlivé formy propagácie pozeráte vyslovene pragmaticky cez náklady vs. výnosy (efekt)? Malo/má pre kapelu vášho formátu zmysel zaplatiť si reklamu/článok/rozhovor v tlačenom časopise (v minulosti Metal Hammer či Rock Hard, aktuálne Spark a podobne)?
Nemyslím si, že je nevyhnutné byť všade, ale určite je to reklama a propagácia zadarmo, tak prečo to nevyužiť. Náročnejšie je ale potom spravovať všetky tie profily. Pokiaľ ide o časopis, ktorý má o niečom reportovať či písať recenzie, príde mi smiešne platiť si za to. Keby sme tam chceli mať vyslovene reklamu na ich stránkach, tak v poriadku, to je samozrejmosť. Ale aby som si platil za to, že mi napíšu recenziu, alebo spravia rozhovor, to rozhodne nie.
Ako to vyzerá s vydaním vášho nového albumu? Na facebooku ste 24.12.2022 uverejnili správu v znení „Keďže sa nám vydanie nového albumu neustále odďaľuje, rozhodli sme sa s Vami na Vianoce podeliť s kúskom toho, čo máme hotové... Nová skladba sa volá „Sleeping knights“ a hovorí o prekliatych Sitnianskych rytieroch, uväznených v útrobách vrchu Sitno, ktorí prídu bojovať za národ keď sa ocitne v najväčšej núdzi.“ Ako sa odvtedy veci pohli? Pieseň „Sleeping knights“ môžeme považovať za „reprezentatívnu vzorku“ toho, čo zaznie na albume alebo tam nájdeme aj úplne odlišné skladby?
Máme plán, že by nový album mohol uzrieť svetlo sveta v lete, pevne veríme, že sa nám opäť niečo neskomplikuje. Materiál máme viac menej hotový. Mňa ešte čakajú nejaké texty a potom samozrejme proces samotného nahrávania. Čoskoro zverejníme ešte jednu ochutnávku, tentoraz viac gitarovú oproti spomínanej „Sleeping Knights“, čím chcem naznačiť, že aj album bude pestrý. Niektoré skladby budú viac gitarové, niektoré viac orchestrálne, ale bude tam aj folkový vplyv. Rozhodne to nebude žiadna jednoliata, jednožánrová masa.
Aké máte koncertné plány na tento rok a na čo sa môžu tešiť fanúšikovia, ktorí vás prídu podporiť 15.4.2023 do zvolenského Wake upu?
Máme zajednaných do leta zopár klubových akcií, no je toho momentálne trochu poskromne, ale aspoň nám ostáva čas venovať sa novému albumu. Vo Zvolene sa môžete tešiť na naše klasické aj úplne nové skladby z pripravovaného albumu, verím, že na dobrú show a samozrejme na pivo po koncerte, hehe.
Rozhovor pripravil: Vlado Lauko
Fotografie: PD Photo, Filip Hrubý, Free Metal Promotion a archív kapely
